História Olympijských hier

Podľa baróna Pierra de Coubertaina, francúzskeho pedagóga, ktorý stal roku 1896 na čele hnutia olympijských hier, platí: ,,Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.´´ Je možné, že šport svoje pôvodné ideály opustil, ale skutočnosťou zostáva, že každé olympijské hry naďalej zjednocujú svet. Pôvodné hry sa v gréckej Olympii konali od roku 776 pred našim letopočtom do roku 394 nášho letopočtu, keď ich kresťanský cisár Teodosius II. zakázal. Prvý víťazi boli odmeňovaní olivovými vencami, ale čoskoro sa atléti začali venovať iba tréningu a súťažili iba o peniaze. To niekedy viedlo k ovplyvňovaniu výsledkov. Súťaže zahŕňali paťboj ( beh, hod oštepom, hod diskom, zápas a skok do diaľky ) a preteky vozatajov. Jeden príbeh hovorí o tom ako istý vynikajúci vozotaj vyzval na preteky nápadníkov, ktorí sa uchádzali o jeho krásnu dcéru, a potom ich jedného po druhom uštval na smrť. Tak to pokračovalo až do chvíle, keď jeden z uchádzačov o dievčinu dvojkolesový voz jej otca pred pretekmi úmyselne poškodil. Jemu tým spôsobil smrť a pre seba získal dcéru. Označenie ,,maratónsky beh´´ sa úajne odvodzuje od príbehu Diomedóna, profesionálneho bežca a vojaka, ktorého v roku 490 pr.n.l. poslali z bojiska pri Maratóne do 35 km vzdialených Atén, aby tam priniesol zprávu o víťazstve nad Peržanmi. Keď do Atén dorazil, zvolal: ,,Radujte sa, sme víťati !´´, a padol mŕtvy od vyčerpania. Súčastná vzdialenosť 42 km sa zaviedla roku 1908: zvyšných 352 metrov sa pripočítalo, aby na londýnskej olympiáde mohli bežci vbiehať do cieľa blízko kráľovskej lóže. Pôvod olympijských hier sa stráca v šere mytológie. Je pravdepodobné že sa uskutočnovali na oslavu víťazstva a vždy boli spojené s nejakou náboženskou slávnosťou. Súťažili iba muži a vačšinou medzi sebou zápasili nahí. Najprv museli odprisahať, že sú bezúhonní občania čisto helénskeho pôvodu, a pochodovať okolo štadióna, aby diváci mohli prítomnosť prípadných cudzincov alebo narušiteľov zákona vetovať. Najstarší hrdina hier bol Korobeus z Elidy, kuchár, ktorý roku 776 pr.n.l. zvíťazil v šprinte. Podnet na modernú olympiádu dali v 90. rokoch 19.storočia Francúzi. Roku 1894 vznikol medzinárodný olympijský výbor a na svojom zjazde dospel k záveru, že ,,športové súťaže by sa mali konať každý štvrtý rok a mal by byť pozvaný každý národ´´. Na olympiáde roku 1896, ktorá sa konala v Grécku bolo zastúpených 12 štátov. Parížske hry v roku 1900 trvali 5 mesiacov.

Rovnako chaotická bola olympiáda, ktorá sa konala o 4 roky neskôr v americkom St.Louis. Víťaz maratónu tam bol diskvalifikovaný, pretože 16 km sa odviezol na aute. Úspešné hry v Londýne v roku 1908 a v Štokholme 1912 sa však zaslúžili o to, že sa novodobá olympijská tradícia sa ujala. Len počas vojny, v rokoch 1916, 1940, 1944 museli byť olympíjske hry zrušené. Berlínska olympiáda v roku 1936 sa uskotočnila v duchu nacistickej propagandy, na olympijských hrách v rokoch 1956 ktoré sa konali iba mesiac po sovietskom vpáde do Maďarska sa zápas vo vodnóm póle medzi obidvoma týmito štátmi zvrhol na bitku. Na olympiáde v roku 1968 zasa pri vyhlásení víťazov behu na 200 metrov dvaja Američania zdravili pozdravom hnutia Čierna moc. Roku 1972 v mníchovskej olympijskej dedine zavraždili palestínski teroristi dvoch členov izraelského olympijského tímu. Ďalších devať, ktorí boli zajatí ako rukojemníci zahynulo v krížovej paľbe. Keď si neskôr politici uvedomili, že olympiády sleduje celý svet začali organizovať ich bojkot. Roku 1976 sa hier v Montreale nezúčastnili africké krajiny, pretože ich krátko predtým rozhorčil zájazd novozélandského rugbyového tímu do Juhoafrickej republiky, praktizujúcej politiku apartheidu a v roku 1980 sa USA postavili na čelo bojkotu moskovskej olympiády na protest proti sovietskej invázii do Afganistanu. Odvetou východoeurópskych štátov bol pre zmenu bojkot olympijských hier v Los Angeles o štyri roky neskôr. Olympijské hry zase v posledných rokoch prenasledujú dopingové aféry. Olympiáda v americkej Atlante roku 1996 pripomenula sté výročie tejto celosvetovej oslavy telesnej zdatnosti. .