referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jarolím
Streda, 30. septembra 2020
Alexander III. Veľký: Životopis
Dátum pridania: 27.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: eddie13
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 533
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 20s
Pomalé čítanie: 5m 0s
 
DÔLEŽITÉ ROKY
356-Narodil sa v Pelle.
336-Po smrti svojho otca Filipa II. sa stal kráľom Macedónie.
334-Útok do Malej Ázie, víťazstvo na Graniku, podmanenie Sárd
333-Dobitie Gordionu (preťatie gordického uzla), novembrové víťazstvo pri meste Issos nad Peržanmi a ich kráľom Dareiom III.
332-Dobitie Sýrie, útok na Egypt, výprava k oáze Siva.
330-Podrobenie pôvodného perzského územia, vyhlásenie za kráľa Ázie, nástup na perzský trón
329-Podrobenie Strednej Ázie, bitka pri Jaxarte
327-Svadba s Roxanou, dcérou sogdianskeho kniežaťa, potlačenie sprisahania po zavedení perzského dvorného ceremoniálu
326-Výprava do Indie, víťazstvo nad Porom pri rieke Hydasp
325-vyčerpanosť a vzbura vojska, návrat cez púšte Belučistanu
323-nečakaná smrť na následky infekčnej horúčky v Babylone, zomrel bez toho, aby určil nástupcu

DOBYVATEĽ STAROVEKÉHO SVETA
Keď bol roku 336 p. n. l. zavraždený Filip Macedónsky, ktorého vojská si podmanili grécke mestské štáty na trón nastúpil jeho 20-ročný syn Alexander. Grécke mestá túto novú situáciu považovali za svoju príležitosť. Nazdávali sa že Alexander je neskúsený mladík, a dúfali, že teraz si vybojujú späť nezávislosť. Ukázalo sa však že to bola mylná predstava. Alexander využil novú macedónsku taktiku ťažkej pechoty usporiadanej do „klinového šíku” (macedónska falanga) a porazil grécke armády pred Tébami blízko Atén. Potom vtrhol do Téb, vypálil ich a tých, ktorý prežili, predal do otroctva. Ďalšie povstania sa už nekonali a Alexander sa mohol pokojne venovať svojmu ambicióznemu plánu.

VÝPRAVA NA VÝCHOD
Za vlády kráľa Filipa už Macedónia dychtivo vstrebávala grécku kultúru. Popri tvrdej vojenskej výchove dostal Alexander vzdelanie od najpoprednejšieho gréckeho filozofa Aristotela. Alexander mal veľkolepé plány. Túžil ovládnuť celý vtedy zmámi svet, a to nielen vojensky, ale aj kultúrne. Chcel rozšíriť grécku vzdelanosť a pod macedónskym velením vytvoriť ligu helénskych štátov. V roku 334 vyrazil iba s 35000 mužmi na výpravu do Ázie bojovať proti Perzskej ríši. Odvážnym výpadom zničil nedostatočne ozbrojenú perzskú jazdu. Potom pokračoval ďalej a dobíjal v Malej Ázii jedno mesto za druhým. Na pochod proti nemu sa vydala oveľa silnejšia perzská armáda vedená kráľom Dareiom III. A v roku 333 sa s ním stretla v boji pri meste Issos na sýrskej hranici. Macedónčania a Gréci s výraznou prevahou zvíťazili a Dareios utiekol. Alexander zabral bez odporu Sýriu a Egypt a v delte Nílu založil mesto Alexandriu.

V roku 331 prekročila Alexandrova armáda rieku Eufrat a vstúpila do srdca Perzie. Dareios zozbieral novú, dokonca ešte silnejšiu armádu, ale aj tú Alexander porazil v bitke pri Gaugaméle. Dareios opäť unikol, ale zabil o jeho telesný strážca a jeho ríša sa zrútila. Babylon, Susy a Persepolis sa vzdali bez boja. Ako ďaleko chcel až Alexander ísť? Pri meste Gordium vo Frýgii (dnešné Turecko) mali obrovský uzol, o ktorom sudičky predpovedali, že ten kto ho rozviaže sa stane vládcom sveta. Alexander ho mečom rozťal a svojím vojakom povedal:„Hranice našej ríše budú siahať tam, kde bohovia určili hranice Zeme.” V ďalších štyroch rokoch prešiel cez Samarkand do Afganistanu a pokračoval cez pohorie Hindúkuš do údolia rieky Indus. Jeho posledným víťazstvom bola bitka s Indickou armádou, ktorá mala 200 slonov, pri rieke Hydaspés v Pandžábe. Keď sa Alexandrovi vojaci dostali do celkom neznámych končín, odmietli pokračovať v ceste. Boli presvedčení, že Himaláje sú hranicami sveta. Alexander sa preto vydal na cestu späť. V Babylone ochorel a v roku 323 zomrel vo veku 33 rokov. Jeho ríšu si postupne rozdelili jeho vojvodcovia.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.