Považuje sa za dôležitý predel vo vývoji uhorského štátu, kt. sa na prelome 15. a 16. storočia čoraz viac ohrozovali výboje Osmanskej ríše. Uhorský štát nebol schopný odolať tureckému náporu, lebo za vlády Jagelovcov sa zmietal vo vnútorných rozbrojoch. 29. augusta 1526 sa na poliach juhomaďarského mesta Moháč odohrala krvavá bitka, ktorá rozhodla o osude krajiny.

Príčiny Bitky:
● r. 1520 : smrť sultána Selima, ktorý sa venoval výbojom len na východ
● r. 1521 : sultán Soliman (orientuje sa na západ) dobil Belehrad, Šabac, Zemuň, snem v Uhorsku, odhlasované dane na najatie žoldnierskeho vojska, ale koruhví páni a šľachta oslobodené od povinosti narukovať do kráľovského vojska, Uhorsko sa spolieha na zahraničnú pomoc
● r. 1526 : sultán Soliman sa vydáva na novú výpravu proti Uhorsku: uhorské stavy zasadajú na sneme, nechce sa im bojovať (nedostatočné finančné prostriedky na vojnu) neexistuje pevné vojenské vedenie, pád pevnosti Petrovaradin, obrana organizovaná pomaly a nepremyslene

Príčiny porážky:
● na bitke sa nezúčastnilo vojsko sedmohradského vojvodu Jána Zápoľského, ani vojská z Chorvátska, posily z Českých zemí boli ešte len Belehrade, početne slabé vojsko vedené neskúsenými veľiteľmi
●nedostatočná výzbroj a príprava vojska, šľachtická jazda najkôr ustupovala, pred skončením bitky ušla

Dôsledky bitky pri Moháči:
●začiatok rozpadu stredovekého uhorského štátu, smrť Ľudovíta ll. Jagelovského-uvoľnenie UH. a CZ. trónu, na trón nastúpil Ferdinand Habsburský, smrť vysokých hodnostárov-vnútorná správa krajiny v zmätku, obsadenie Osmanskou ríšou skoro celej Maďarmi obývanej časti Uhorska

Rarita:
● sultán Soliman si dlho nebol istý, či naozaj bitku vyhral, pretože nedokázal uveriť, že by uhorský kráľ proti nemu postavil také malé vojsko