V priestore dolného toku rieky Labe sídlil okolo roku 0 germánsky kmeň Longobardov. Časť kmeňa sa v druhej polovici 2.st. pohla smerom k Dunaju, no hlavné sťahovanie sa začalo v 5.st. na juhovýchod. Väčšina prešla cez Moravu do Rugilandu, odkiaľ vytlačili Rugiov. Na začiatku 6.st. sa z Rugilandu presunuli do Panónie. Po porazení Herulov im vládol kráľ Vacho, za ktorého dosiahla krajina najväčší rozmach. Jeho prvou ženou bola dcéra durínskeho kráľa Bisina, čím si zabezpečil spojenca na severozápade. Jeho druhá žena, gepidská princezná nezabezpečila trvalý mier s Gepidmi a od polovice 6.st. boli s nimi v stálych potýčkach. Nakoniec ich v roku 567 za pomoci Avarov porazili, no v roku 568 sa vtedajší vládca Longobardov Alboin rozhodol so strachu pred Avarmi opustiť Panóniu. Ešte v tom roku sa presťahovali a natrvalo usadili v severnom Taliansku. V roku 631 sa Longobardi spolu s Frankami a Alamanmi podielali na vojenskom ťažení proti Samovej ríši, no boli porazení v bitke pri Vogastisburgu.