„Ľudia potrebujú mier, ľudia potrebujú chlieb, ľudia potrebujú pôdu.“ Lenina, exilového vodcu boľševickej strany, pri jeho burcujúcich vystúpeniach pozdravovali davy, keď vyjadroval ich požiadavky počas revolúcie v Rusku r. 1917.

Cesta k revolúcii.
Rusi už dlho nepodporovali cára a jeho vládu a vítali Leninov návrat z exilu. Vo februári 1917 vstúpili petrohradskí robotníci do štrajku a armáda ich podporila. Keď sa cár pokúšal obnoviť poriadok, bol zatknutý a rozhodol sa abdikovať. Čoskoro ho uväznili. Cárska administratíva sa pokúšala vládnuť, ale reálnu moc prevzali členovia sovietov a vytvorili Dočasnú vládu. Lenin so svojou boľševickou stranou sa k nim pripojil. Požadoval vystúpenie Ruska z vojny a rozdelenie pôdy roľníkom. Ľudia spočiatku váhali, ale keď Dočasná vláda prehrala dôležitú bitku s Nemcami a zlyhala pri zabezpečovaní dostatočného množstva potravín a kuriva, získal Lenin podporu robotníkov pri nastoľovaní požiadaviek na uskutočnenie revolučných zmien.

Októbrová revolúcia priniesla rýchle zmeny. Členov Dočasnej vlády uväznili, majetky a súkromné bankové účty skonfiškovali, továrne odovzdali do správy robotníkov a cirkevný majetok zhabali. Rusko s Nemeckom uzavrelo mier. Lenin sa pokúšal vybudovať novú, komunistickú spoločnosť, ale všetci ho nepodporovali. Vypukli povstania kozákov a niektoré z bývalých provincií cárskej ríše požadovali nezávislosť. Časť Rusov zostala verná cárovi. Nepriatelia Ruska – Japonsko a Poľsko – sa rozhodli zaútočiť. Lenin ich porazil. R. 1921 Lenin vystúpil s plánom NEP (Nová ekonomická politika) a r. 1922 sa krajina formálne premenovala na Zväz sovietskych socialistických republík. Ruskí revolucionári zvíťazili.

Roľníci a revolúcia.
R. 1861 cár Alexander ll. Zrušil nevoľníctvo. Reformy mali lepší život ruských mužíkov, ale napriek tomu väčšina z nich zostala chudobná. Revolucionári vyzývali mužíkov do povstania. Vzbĺklo r. 1905 a znova r. 1917, keď sa vojaci vzbúrili pre nedostatok potravín.
„Otec ZSSR“
Vladimír Iľjič Lenin (1870 – 1940), vzdelaním právnik, v čase Októbrovej revolúcie stál na čele Sociálno-demokratickej robotníckej strany (boľševikov). Stal sa prvým vodcom nového sovietskeho štátu.

Koniec cárizmu.
Výstavný Zimný palác v Petrohrade postavil v r. 1754 – 1762 pre cársku rodinu taliansky architekt Rastlelli. R. 1917 ho ostreľovali z krížnika Aurora boľševickí povstalci, ktorí v ňom videli symbol cárskej výstrednosti a obrovskej priepasti medzi bohatými a chudobnými Rusmi. Stúpenci revolúcie verili, že nastane koniec sociálnej nerovnosti.
Cár Mikuláš ll.(1868 – 1918).
R. 1918 vyvraždili jeho rodinu boľševici v Jekaterinburgu, kde žila vo vyhnanstve.