Od r. 753 pred n. l. do r. 510 pred n. l. bol Rím kráľovstvom. Potom až do r. 27 pred n. l. bolo republikánske zriadenie prerušené vojenskou diktatúrou Caesara. V tomto období sa spoločenská moc sústredila v rukách slobodných občanov povinných vojenskou službou takmer na celý život. Z tohto dôvodu sa celá telesná príprava zameriavala na vojenskú prípravu. Rímski mládenci sa až do nástupu do vojenskej služby, čo bolo v 17 rokoch, venovali telesnej a brannej príprave. Prostriedkami ich telesnej výchovy boli v mladšom veku rôzne ľudové hry a cvičenia. Starší chlapci pestovali chôdzu, beh, skoky, zápas. Veľa času venovali hlavne šermu a jazde na koni, plávanie ovládali dokonca aj ženy.Neskôr bola povinná vojenská služba zrušená, stala sa dobrovoľnou a platenou, čo dalo základy profesionálnej rímskej armáde.

Tu sa veľká pozornosť venovala poradovému výcviku. Učili sa držať krok v každom teréne, bojovať so štítom a mečom, vedeli narábať aj s rôznymi druhmi kopijí a cvičili lukostreľbu. Obľúbené boli loptové hry s rôznymi veľkosťami lôpt. Významné miesto v živote Rimanov mali mnohé štátne slávnosti a hry, napr. hry kvetov, ktoré sa usporadúvali na jar, alebo na jeseň- veľké hry. Po víťaznej púnskej vojne sa Rimania dostávajú do bližšieho kontaktu s Gréckom a zoznamujú sa tak s gréckou telesnou kultúrou. Postupne pôvodné rímske hry strácali svoj tradičný starorímsky charakter a menili sa na atraktívne divadlo. Narastala éra gladiátorských hier. Spočiatku vystupovali gladiátori vo dvojiciach v zápase, pästnom boji a šerme. Postupne zápasy dostávali masovejší charakter, začali vznikať aj prvé gladiátorské školy. Gladiátorov tu špeciálne pripravovali najmä na boj s rôznymi druhmi zbraní. Aj po víťazstvách v aréne sa však len zriedkavo mohli oslobodiť. Tieto školy sa preto stávajú ohniskami povstaní otrokov. Najväčšie povstanie otrokov sa začalo v gladiátorskej škole v Capui, tu zorganizoval vzburu gladiátor Spartakus. Bola porazená a zajatí povstalci boli kruto potrestaní. 6tis. otrokov, medzi nimi i Spartaka ukrižovali. V období cisárstva nastáva prechod k profesionálnej žoldnierskej armáde, viedlo to k úpadku tvrdej telesnej prípravy otrokárov.

Tí sa postupne začali oddávať rozkošiam a zábavám. Rimania si obľúbili hlavne kúpanie, známe boli Caracallove a Diokletianove kúpele, vybudované s obrovským komfortom. Mohlo sa tu súčasne kúpať až 5 tis. návštevníkov. V tomto období značne vzrastal aj počet vystúpení gladiátorov v amfiteátroch a cirkusoch. Za cisára Tita postavili najväčší rímsky amfiteáter Koloseum pre 80 tis. divákov. Aréna sa mohla naplniť i vodou na predvádzanie námorných bitiek. Gladiátori predvádzali skutočné bitky ako pešiaci i ako jazdci. Bojovali mečami, dýkami, sieťami a trojzubcom atd. Neskôr gladiátori museli zápasiť s divou zverou. Medzi obete, odsúdené fakticky ako potrava pre šelmy patrili aj prví kresťania. V čase najväčšieho úpadku Ríma vystupovali v aréne aj ženy ako gladiátorky a zápasníčky. Zápasili napr. s africkými černochmi - trpaslíkmi. Viac sa však ženy uplatňovali ako tanečnice. Na dostihy a vozajatské preteky slúžili cirkusy. Cirus ako kamenný začal budovať Caesar, bol približne pre 150 tis. divákov.

Osobitným druhom krvavých gladiátorských bitiek boli námorné bitky, ktoré sa konali na špeciálne vybudovaných jazerách, potom i v Koloseu. Všetky tieto druhy "divadla" boli výrazom vonkajšieho lesku Ríma, ale súčasne i dôkazom jeho vnútorného úpadku. V štvrtom storočí sa tieto hry postupne obmedzovali a v r. 404 zakázali. Klasickým obrazom úpadku telesnej kultúry v otrokárskom zriadení je rímske impérium, kde sa telesná kultúra v podobe gladiátorských hier stala postupne len atrakciou nudiaceho sa a brutálneho davu. Povstania otrokov aslabili impérium a nájazdy barbarov ho v 5. storočí zničili. Na scénu svetových dejín vystúpilo nové spoločenské zriadenie - feudalizmus. (Použ.lit. - J.Perútka, J.Marek, J.Grexa, J.Kossl, L.Reitmayer: Dejiny telesnej kultúry, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1988 str. 40-45.)