Historické a kultúrne pamiatky v Košiciach a v ich okolí

Dóm sv. Alžbety

Prvá písomná zmienka o Košiciach z roku 1230 je spojeá s údajom o existencii farského kostola. Podľa historických údajov dnešný kostol je postavený na mieste staršieho objektu, ktorý bol tiež zasvätený sv. Alžbete. Vzťahuje sa naň listina pápeža Martina V. z roku 1238 a list z roku 1290. Spomínaný starší kostol roku 1378 vyhorel a po požiari bol iba provizórne opravený a naďalej užívaný.

V tomto období jeho veľkosť už nevyhovovala prosperujúcemu a rozvíjajúcemu sa mestu, preto sa prikročilo k stavbe nového chrámu. Presný dátum výstavby nového kostola nie je známy. Zo známych údajov sa dá však usúdiť, že so stavbou nového kostola začali okolo roku 1380.

Prvá stavebná dieľňa pracovala na objekte asi od roku 1420, kedy vo výstavbe dómu pokračovala druhá stavebná dieľňa. Tretia etapa výstavby dómu pokračovala v čase vlády kráľa Mateja. Dóm bol roku 1491 pri obliehaní Košíc počas sporov o uhorský trón veľmi poškodený. Podľa archívnych údajov jeho opravu zverili staviteľovi a kamenárovi Mikulášovi Kompholzovi z Nisy, pod dozorom Václava z Prahy. On dokončil aj stavbu preslytéria, čoho dôkazom je aj pergamenový zvitok nájdený v opornom pilieri s letopočtom 1508 a menom staviteľa Krompholza.

Košický dóm je mimoriadne hodnotná stavba s výnimočne riešenými gotickými portálmi s plastickou výzdobou. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál. Nad vchodom v tympanone je reliéf. Posledný súd, riešený v dvoch radoch nad sebou. Okolo tympanonu je ďalších päť reliéfov, ktoré sú po stranách zdobené zuborezom a fiálami. Námetom spodných reliéfov sú schémy zo života sv. Alžbety. Dve stredné polia znázorňujú Pannu Máriu so ženami a sv. Jána s vojakmi. Najvyšší reliéf je scéna Ukrižovania. Hlavný portál na západnej fasáde so sedlovým ukončením je najjednoduchší. Postranné pilastre s fiálami lemujú reliéfy. Na vnútornej ploche nadpražia je reliéf Krista v Getsemanskej záhrade, vo vrchnej časti Veraikon a reliéf Piety.
Výstavba dómu bola úzko spojená so životom mesta a tak aj jeho ďalšie osudy sa dómu bezprostredne dotýkali. Necelých 50 rokov od ukončenia výstavby dómu, roku 1556 vyhorelo takmer celé mesto. Pri oprave v rokoch 1877 – 1896 mal dozor Franz Schnidt – reštaurátor viedenského Dómu sv. Štefana.

Mnohé výtvarné pamiatky sa dodnes nezachovali, niektoré z nich zničili požiare, niektoré boli odstránené alebo boli nahradené pseudoslohovými. Napriek tomu architektúra katedrály skrýva vo svojom interiéri vzácny komplex výtvarných pamiatok.
Dóm sv. Alžbety nečakane zaujme rôznymi fantastickými výjavmi, ktoré si človek pri letnej prahliadke ani nevšimne.

Južne od Dómu sa nachádza Kaplnka sv. Michala, druhá najstaršia sakrálna pamiatka v meste. Medzi Dómom a divadlom sa nachádza Zvonkohra, Urbanova veža a Spievajúca fontána vyzdobená svetelnými efektmi, pri ktorej sa zrelaxuje nielen turista, ale aj každý Košičan.

Za fontánou sa nachádza Východoslovenské divadlo Janka Borodáča postavené v novobarokovom štýle v rokoch 1897 – 1899 podľa projektu Langa a Steinharda. Divadlo je bohato vyzdobené ornamentami a maľbami viedenského maliara P. Gastgeba s výjavmi z Othella, Rómea a Júlie, Kráľa Leara, Sna noci svätojánskej. Severne od Dómu po pravej strane Hlavnej ulice stojí Univerzitný kostol postavený v 17. storočí ako ranobarokový, zasvätený svätej trojici. Od 19. storočia patril premonštrátskemu rádu. V centre mesta sú ďalšie zaujímavé historické budovy, ako Žobrákov dom, Župný dom, v ktorom je v súčastnosti umiestnená Galéria Júliusa Jakobyho, alebo Andrášiho palác, Čáky – Dežofiho palác.


Okolité pamiatky a návštevné miesta

V zimnom období možosti lyžovania poskytne lyžiarske stredisko Jahodná a Kavečany, obe severne od Košíc, v letnom období je možnosť zahrať si tenis na tenisových kurtoch na Aničke alebo si môžete zahrať squash, zaplávať si na krytej plavárni.
Botanická záhrada je zaujímavá nádhernými exotickými kvetmi, stromami, kaktusmi a mäsožravými rastlinami. V bývalom Československu bola najväčšou botanickou záhradou. Herľanský gejzír vytryskuje vodu každých 32 – 34 hodín do výšky 20 – 30 metrov nad zemou 20 minút. Jedná sa o jediný studený gejzír v strednej Európe.

Krásna Hôrka – výstava histórie hradu je umiestnená priamo v hradnom areáli. Pre návštevnikov je zaujímavá hradná kaplnka s kryptou rodiny Andrášiovcov. Galériu Andrášiovcov vzbudoval posledný majiteľ Krásnej Hôrky – Dionýz Andráši.

Betliar – Juhozápadným smerom od Košíc neďaleko mesta Rožňava je jedna z mnohých rezidencií aristokratickej rodiny Andrášiovcov – kaštieľ Betliar. Panstvo získalo dnešnú podobu po poslednej veľkej rekonštrukcii na konci minulého storočia za vlády Emanuela Andrášiho. Luxusné vybavenie panstva je primerane vybavené kolekciou keramiky z mnohých miestnych tovární a porcelánom.

Zádielska tiesňava – nachádza sa juhozápadne od Košíc, patrí prírodnými krásami medzi najkrajšie kúty Slovenského krasu a východného Slovenska.

Jasov – nachádza sa juhozápadne od Košíc. Známy je neskorobarokovým kláštorom z 18. storočia s francúzskou záhradou a Jasovskou jaskyňou. Prvá zmienka o kaštieli je z 12. storočia. Je to najkrajšia neskorobaroková stavba na Slovensku. Jasovská jaskyňa má krásnu výzdobu a ako prvá na Slovensku bola sprístupnená verejenosti. Významnou tradíciou oblasti je lov zveri.
Smerom na sever a na východ upútajú svojim vzhľadom a jednoduchosťou skvosty ľudovej architektúry, drevené kostolíky – Korejovce.

Spišský hrad je rozlohou najväčší na Slovensku a jeden z najrozľahlejších hradov v strednej Európe. Bol postavený na travertínovom brale vo výške 643 m nad mestečkom Spišské podhradie. Na piatich nádvoriach sú zrúcaniny z 13. – 17. storočia.