referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
Banícka a Lesnícka univerzita
Dátum pridania: 04.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: barcinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 850
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Banícka a Lesnícka akadémia (1763-1918)

V roku 2006 uplynie 246 rokov od založenia prvej vysokej technickej školy v Európe. Cisárovná Mária Terézia prijala návrh Jána Tadeáša Peithnera a rozhodnutím z 13. decembra 1762 nariadila zriadiť školu. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.

Na akadémii sa začalo vyučovať v roku 1764 a jej riaditeľmi boli komorskí grófi, ktorí mali vedúce postavenie v banskej komore v Banskej Štiavnici a do tohto úradu ich menoval vždy panovník. Banícka a lesnícka akadémia prešla za svojej existencie viacerými reorganizáciami.

Prvá sa dekrétom Dvorskej komory vo Viedni 13. Júna 1763 zriadila Katedra chémie a metalurgie a prvým profesorom tam bol Mikuláš Jozef Jackquin. Jeho prvá prednáška pre vyše 40 študentov bola 18. septembra 1764. Okrem neho na katedre prednášalo aj niekoľko ďalších vynikajúcich chemikov, ktorí zabezpečovali aj praktickú výučbu vo vybudovanom chemickom laboratóriu, ktoré sa stalo významným vedeckým pracoviskom v rámci monarchie. Po Jackquinovi prednášali taktiež António Scopoli, Anton Ruprecht a Michal Patzier.

Druhá bola 13. augusta 1765 zriadená Katedra matematiky, mechaniky a hydrauliky. Profesorom bol jezuita Mikuláš Poda. Táto katedra zabezpečovala výučbu matematiky, banského meračstva, mechaniky, fyziky, hydrauliky a banského strojníctva. Boli napísané aj 3 učebnice prvá, Stručný opis strojov postavených v baníctve v Banskej Štiavnici a dolnom Uhorsku sa zaoberá všetkými druhmi strojových zariadení používaných v banskoštiavnickej rudnej oblasti. Druhá, Výpočet vzduchového stroja, ktorý v Banskej Štiavnici na šachte Amália vynašiel, postavil 23. marca 1753 spustil pán Jozef Karol Hell (vrchný strojmajster) a tretia učebnica Akademická prednáška o konských gápľoch postavených v Banskej Štiavnici v Dolnom Uhorsku sa zaoberá konštrukciou ťažných gápľov.

Tretia bola otvorená Katedra náuky o banských dielach 14. apríla 1770. Vtedy dostala škola po právnej a organizačnej stránke charakter Baníckej akadémie. A prednášal tam Krištof Traugott. V 1. ročníku sa prednášala matematika a mechanika, v 2. mineralógia a metalurgia, v 3. baníctvo, banské právo a banská ekonomika. Na želanie Márie Terézie sa do učebného plánu 3. ročníka zaradilo aj lesníctvo.

Štatút banskej akadémie (z r. 1770) profesorom nariaďoval zostaviť učebnice predmetov, ktoré prednášali. Tak vznikla vynikajúca učebnica K.T. Deliusa Úvod do baníckeho umenia, ktorá svojou kompletnosťou zatienila všetky doterajšie učebnice.
Praktické osvojovanie si učiva sa vykonávalo vo všetkých banskej a úpravníckej prevádzky. Už v 1. ročníku sa spájala tým,
že poslucháči boli povinný najmenej raz za dva týždne fárať do baní a zúčastňovať sa cvičení z banského meračstva. Vedecké bádanie dosiahlo výrazný rozvoj aj zásluhou Katedry chémie a metalurgie a to hlavne vtedy, keď tam prednášal Anton Rupert. Vybudovanie nového chemického laboratória vybaveného najmodernejšou technikou vzbudzovalo obdiv celej Európy. Počas Rupertovho pôsobenia pracovali v laboratóriu aj známi európsky fyzici: Volta, Savaresi, Tondi, Lippi či Merlograni.

Najvýznamnejším ocenením Rupertovho pôsobenia na akadémii bol príhovor francúzskeho chemika Fourcroya vo francúzskom národnom konvente v ktorom vyzdvihol vyučovacie metódy banskoštiavnickej akadémie a navrhol prevziať ich pre novozaložený ústav na výchovu inžinierov v Paríži. Vznik lesníckeho vysokoškolského štúdia sa datuje od založenia lesníckeho ústavu pri Baníckej akadémii roku 1807 i keď lesníctvo ako predmet sa prednášalo už od roku 1770. Nariadenie o tom, že má Banícka akadémia založiť verejný Lesnícky ústav vydal cisár František I.

V roku 1846 premenovali Baníckej akadémie na Banícku a lesnícku akadémiu a roku 1904 na Vysokú školu banícku a lesnícku.
Lesnícke vedy vrátane spracovania dreva sa začali pestovať a rozvíjať, štúdium sa rozdelilo na 3 ročníky. Ďalšia reorganizácie boli založenie Katedry chémie a fyziky od ktorej sa potom odčlenila Katedra hutníctva a skúšobníctva. Neskôr sa vytvorili tiež Katedra ťažby a úpravníctva, Katedra banského meračstva a geodézie, Katedra lesníckej chémie, Katedra botaniky, lesníckej geodézie a dopravy. Po založení 1. Česko-slovenskej republiky v roku 1918 na Slovensku zatvorili všetky dovtedy existujúce vysoké školy. Ako náhrada za všetky vysoké školy bola zriadená jediná vysoká škola - Univerzita Jána Amosa Komenského v Bratislave. Slovensko teda zostalo bez technického a prírodovedného školstva až do roku 1937, kedy bola založená Slovenská Technická Univerzita.
 
Zdroje: Banská Štiavnica Svedectvo času- Marián Lichner a kolektív , Encyklopédia Naša vlasť, Slovensko Dejiny v kocke- Ivan Mrva
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.