Roku 1914 odišiel do Anglicka profesor Karlovej univerzity v Prahe Tomáš Garrique Masaryk. Už pred vojnou spolu so slovenskými priateľmi premýšľali o možnosti spojiť Čechov a Slovákov do spoločného štátu. V zahraničí sa postavil na čelo emigrantov a krajanov, ktorí vstúpili do odboja proti Rakúsko – Uhorsku s cieľom vytvoriť samostatný československý štát.

Svoju prvú predstavu o budúcom spoločnom štáte sformuloval v októbri 1914 v rozhovore s anglickým historikom R. W. Setonom – Watsonom, ktorý na jeho základe vypracoval memorandum pre britskú vládu. V máji 1915 sformuloval Masaryk svoj projekt – Nezávislé Čechy (Independent Bohemia) = plán budúceho Československého štátu. Aj poľský a juhoslovanský emigranti sa chceli odtrhnúť od Rakúsko – Uhorska a založiť si vlastné štáty. Sociálni demokrati zorganizovali v Liptovskom Mikuláši demonštráciu. Slávnostným rečníkom bol Vavro Šrobár. Žiadal uplatniť sebaurčovacie právo pre budúci Česko – slovenský národ. Za toto vystúpenie dostal Vavro Šrobár dva mesiace väzenia, pretože maďarská vláda starostlivo striehla na ľudí, čo sa prehrešia proti myšlienke územnej integrity Uhorska. Masaryk zorganizoval spoločný Česko – slovenský zahraničný odboj. Popri ňom ho reprezentoval Eduard Béneš a Slováci Milan Rastislav Štefánik (Dňa 4. 4. 1919 havaroval pri Vajnorskom letisku so svojim lietadlom, keď sa vracal domov z Francúzska.

Dodnes však nieje známa pravá príčina jeho smrti. Bolo to za podozrivých okolností, lebo na lietadlo sa vraj strieľalo. Už vtedy bol vážne chorý. V posledných týždňoch života sa dostal do takých konfliktov s Bénešom, zrazu preňho nebolo vo vláde miesta, naraz mnohým prekážalo, že bol francúzskym štátnym občanom.) Štefan Osuský. Dôležitú úlohu zohrával hlavne Štefánik, ktorý v mladosti odišiel z Uhorska. Dúfalo sa, že Slovensko bude v novom štáte tvoriť autonómiu. Vyjadrená bola aj v Pittsburskej dohode, ktorá bola podpísaná 31. 5. 1918. Pittsburská dohoda bola uzavretá medzi českými a slovenskými krajanskými spolkami v USA. Podpísal ju tiež T. G. Masaryk ako predseda 4eskoslovenskej národnej rady. Požadovala vznik samostatného československého štátu s republikánskou formou a autonómnym Slovenskom (s vlastnou administratívou, snemom a súdnictvom).
Dňa 24. mája 1918 sa v Martine zišla porada, ktorej sa zúčastnil aj Andrej Hlinka a vyslovilo sa, že ,,manželstvo“ s Maďarmi skrachovalo, treba ho rozviesť a uskutočniť nové s Čechmi. Program Samostatného Česko – Slovenska vítali aj českí a slovenskí politici doma. Roku 1918 začali aj oni vystupovať aktívnejšie.