HISTÓRIA
Dnešná mestská časť Bratislavy – Rača sa v starých listinách spomína ako Recha, Racha, Okolj, Račišča, Résca. Ponemčený názov Ratsesdorf strieda slovensky znejúci Račišdorf, z rokov meruôsmych ostávajú v análoch Raslavice. Ako Villa Racha sa spomína už v roku 1237, no najstaršie dôkazy o osídlení pochádzajú už z konca 8. storočia. Pôvodnými obyvateľmi boli Slovania. Po vpáde Tatárov sem od 13. storočia prichádzajú nemeckí kolonisti, v 16. storočí zas Chorváti. Od roku 1647 má Rača výsady zemepanského mestečka. Rača má taktiež veľmi významné a bohaté vinohradnícke tradície, od 18. storočia ju charakterizuje červené víno Frankovka. Nachádzajú sa tu aj veľmi vzácne architektonické pamiatky. Rača bola do roku 1946 samostatnou obcou známou pod menom Račišdorf. Táto obec, neskôr mestečko a v súčasnosti miestna časť Bratislavy - Rača, oslávila v roku 1995 svoje 750 - ročné jubileum – výročie prvej písomnej zmienky o nej.
Územie Rače na úpätí juhovýchodných svahov Malých Karpát malo priaznivé podmienky na osídlenie. Svedčia o tom aj archeologické nálezy. Zo staršej kamennej doby – eneolitu, na rozhraní 3. – 2. tisícročia pred Kristom, sa roku 1964 našiel na Detvianskej ulici (v záhrade domu č. 23, v hĺbke 60 cm) kamenný sekeromlat. Podľa tohto nálezu môžeme predpokladať, že územie dnešnej Rače bolo osídlené a obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. V mladšej železnej – laténskej dobe zohrali dôležitú úlohu Kelti. Na Slovensko prišli v polovici 3. storočia pred n. l.
Najdôležitejšie centrum si vybudovali v priestore dnešnej Bratislavy. K najstarším laténskym pamiatkam na území Bratislavy patria bronzové kruhy, nájdené ešte pred rokom 1900. Pochádzajú z pohrebiska na území Rače. Archeologické pamiatky nájdené na území Rače pochádzajú z ojedinelých náhodných zberov, a tak nie je vylúčené, že v budúcnosti sa môžu nájsť ďalšie doklady o osídlení tohto územia. Začiatkom kresťanského letopočtu starí Rimania rozšírili hranice svojej ríše až po Dunaj. Svedčia o tom nálezy ich predsunutých staníc v okolí Bratislavy, i na miestach dnešnej Rače. Vo vinohrade Potočný, v miestach, kde sa nachádza studnička Rajtarka, pri rigolovaní našiel František Veselský bronzový peniaz z doby rímskeho cisára Trajána, teda zo začiatku 2. storočia po Kristovi. Prvé vinohrady zakladali v oblasti Malých Karpát rímske légie. Od starých Rimanov sa ich naučili obrábať naši predkovia. Neskôr začali vytínať priľahlé lesy, ktoré sa na svahoch kopcov dotýkali priamo osídlených osád, a nahrádzať ich vinohradmi.
V najstarších písomných prameňoch sa spomína na území Rače dedina Okol, čo poukazuje na pôvodné slovanské osídlenie (staroslovanské pomenovanie ohrady na dobytok - okoľ, okolica). Ležala v oblasti dnešnej železničnej stanice Rača. Bola to stará slovanská dedina, existujúca už pred nemeckou kolonizáciou v 13. storočí. Z písomných dokladov sa o nej prvý raz dozvedáme roku 1237, keď bol jej držiteľom Beňadik, syn Cenu z dediny Okol, ktorý sa sťažoval u kráľa Bela IV., že mu poddaní z Vajnôr zničili chotárne hranice jeho dedičnej zeme Okol – boli na nej vinice a lesy.
Roku 1274 sa spomínajú Ján, Peter a Pavel, synovia Beňadika, a Štefan a Mikuláš, synovia Raču (Racha), ako zemania z Okola v Bratislavskej stolici. Podľa Raču sa nazývala časť územia obce už v 13. storočí. Kráľ Ladislav IV. vrátil zemanom z Okola majetky Simperg a Churle v Bratislavskej stolici, ktoré boli pôvodne dedičnými majetkami Deda, Štefana, Petra a Pavla, synov Petra, a Egídia, syna Valka. Synovia Beňadika a Raču ich získali preto, že člen ich rodiny Matej padol v súboji. Roku 1287 bol tretí brat Pavel, syn Beňadika, bratislavským kanonikom a svoju čiastku v majetkoch Uzur, Ocoly, Churle a Simperg daroval kostolu sv. Salvátora v Bratislave. V čase vykonania tohto odkazu bol zaiste rozdelený aj základný rodinný majetok zemanov z Okola – dedina Okol, a to na dve polovice medzi potomstvo bratov Beňadika a Raču. Časť pôvodnej starej dediny Okol sa dostala potomkom Beňadika a oddelená časť pôvodnej dediny Okol, ležiaca priamo na úbočí Malých Karpát, potomkom Raču. Rýchlo ju osídlili novým obyvateľstvom a tak vznikla dedina Rača. Jej názov je slovanského pôvodu, hoci bola osídlená hneď od začiatku prevažne nemeckým obyvateľstvom.
Roku 1295 sa Ján a Peter, synovia Beňadika (už bez brata Pavla), označovali predikátom z Okola (de Ocoly), kým Ján a Andrej, synovia Mikuláša, teda už vnuci Raču, sa zasa roku 1296 označovali predikátom z Rače (de Racha). Najstaršia písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači pochádza z 16. 4. 1296 a je uložená v archíve v Bratislave. Najstaršia písomná zmienka o Rači je kráľovská donačná listina z roku 1245. Roku 1313 pri príležitosti dohody o sporný les medzi opátstvom Heiligenkreuz v Rakúsku, držiteľom dediny Vajnory, a mestom Bratislavou sa uvádza, že sporný les susedil na severe s Jurom pri Bratislave a na juhu s dedinami Rača a Okol. Rača tu vystupuje pod už spomínaným nemeckým názvom Retschendorff. O dedine Okol je v tomto roku posledná zmienka. Pravdepodobne zanikla, lebo nová dedina Rača ju svojím významom prevýšila. Koncom 13. storočia boli v malokarpatskej oblasti vo viacerých mestách spísané a listinami potvrdené majetkové vinohradnícke zvyklosti, najmä pre majiteľov viníc, ktorí nebývali v meste. Takto sa upravili vzťahy medzi synmi Beňadika a vnukmi Raču, zemanmi z Okola, Bratislavčanmi a inými hosťami z Rakúska i Maďarska. Zároveň sa určili poplatky za víno z viníc na vrchu Simperg, kde mali bratislavskí mešťania svoje vinohrady. Od 13. storočia podporovala rozvoj vinohradníctva hlavne šľachta na svojich vtedy už dedičných majetkoch. Zo 14. storočia sa zachovalo niekoľko listín, upravujúcich poplatky z viníc v Rači. V stredoveku bola Rača pomerne veľkou osadou, mala i richtára. Kostol bol podľa písomných prameňov v osade už v prvej polovici 14. storočia. Portáĺny súpis Bratislavskej stolice z roku 1533 udáva prvý súpis obyvateľov Rače – mala 120 domov, pričom v jednom dome žilo viac rodín. V tom čase bola Rača väčšia a ľudnatejšia, ako Vajnory a centrum panstva Devín.
