Mestská časť Bratislava - Rača

HISTÓRIA

Dnešná mestská časť Bratislavy – Rača sa v starých listinách spomína ako Recha, Racha, Okolj, Račišča, Résca. Ponemčený názov Ratsesdorf strieda slovensky znejúci Račišdorf, z rokov meruôsmych ostávajú v análoch Raslavice. Ako Villa Racha sa spomína už v roku 1237, no najstaršie dôkazy o osídlení pochádzajú už z konca 8. storočia. Pôvodnými obyvateľmi boli Slovania. Po vpáde Tatárov sem od 13. storočia prichádzajú nemeckí kolonisti, v 16. storočí zas Chorváti. Od roku 1647 má Rača výsady zemepanského mestečka. Rača má taktiež veľmi významné a bohaté vinohradnícke tradície, od 18. storočia ju charakterizuje červené víno Frankovka. Nachádzajú sa tu aj veľmi vzácne architektonické pamiatky. Rača bola do roku 1946 samostatnou obcou známou pod menom Račišdorf. Táto obec, neskôr mestečko a v súčasnosti miestna časť Bratislavy - Rača, oslávila v roku 1995 svoje 750 - ročné jubileum – výročie prvej písomnej zmienky o nej.

Územie Rače na úpätí juhovýchodných svahov Malých Karpát malo priaznivé podmienky na osídlenie. Svedčia o tom aj archeologické nálezy. Zo staršej kamennej doby – eneolitu, na rozhraní 3. – 2. tisícročia pred Kristom, sa roku 1964 našiel na Detvianskej ulici (v záhrade domu č. 23, v hĺbke 60 cm) kamenný sekeromlat. Podľa tohto nálezu môžeme predpokladať, že územie dnešnej Rače bolo osídlené a obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. V mladšej železnej – laténskej dobe zohrali dôležitú úlohu Kelti. Na Slovensko prišli v polovici 3. storočia pred n. l.

Najdôležitejšie centrum si vybudovali v priestore dnešnej Bratislavy. K najstarším laténskym pamiatkam na území Bratislavy patria bronzové kruhy, nájdené ešte pred rokom 1900. Pochádzajú z pohrebiska na území Rače. Archeologické pamiatky nájdené na území Rače pochádzajú z ojedinelých náhodných zberov, a tak nie je vylúčené, že v budúcnosti sa môžu nájsť ďalšie doklady o osídlení tohto územia. Začiatkom kresťanského letopočtu starí Rimania rozšírili hranice svojej ríše až po Dunaj. Svedčia o tom nálezy ich predsunutých staníc v okolí Bratislavy, i na miestach dnešnej Rače. Vo vinohrade Potočný, v miestach, kde sa nachádza studnička Rajtarka, pri rigolovaní našiel František Veselský bronzový peniaz z doby rímskeho cisára Trajána, teda zo začiatku 2. storočia po Kristovi. Prvé vinohrady zakladali v oblasti Malých Karpát rímske légie. Od starých Rimanov sa ich naučili obrábať naši predkovia. Neskôr začali vytínať priľahlé lesy, ktoré sa na svahoch kopcov dotýkali priamo osídlených osád, a nahrádzať ich vinohradmi.

V najstarších písomných prameňoch sa spomína na území Rače dedina Okol, čo poukazuje na pôvodné slovanské osídlenie (staroslovanské pomenovanie ohrady na dobytok - okoľ, okolica). Ležala v oblasti dnešnej železničnej stanice Rača. Bola to stará slovanská dedina, existujúca už pred nemeckou kolonizáciou v 13. storočí. Z písomných dokladov sa o nej prvý raz dozvedáme roku 1237, keď bol jej držiteľom Beňadik, syn Cenu z dediny Okol, ktorý sa sťažoval u kráľa Bela IV., že mu poddaní z Vajnôr zničili chotárne hranice jeho dedičnej zeme Okol – boli na nej vinice a lesy.

Roku 1274 sa spomínajú Ján, Peter a Pavel, synovia Beňadika, a Štefan a Mikuláš, synovia Raču (Racha), ako zemania z Okola v Bratislavskej stolici. Podľa Raču sa nazývala časť územia obce už v 13. storočí. Kráľ Ladislav IV. vrátil zemanom z Okola majetky Simperg a Churle v Bratislavskej stolici, ktoré boli pôvodne dedičnými majetkami Deda, Štefana, Petra a Pavla, synov Petra, a Egídia, syna Valka. Synovia Beňadika a Raču ich získali preto, že člen ich rodiny Matej padol v súboji. Roku 1287 bol tretí brat Pavel, syn Beňadika, bratislavským kanonikom a svoju čiastku v majetkoch Uzur, Ocoly, Churle a Simperg daroval kostolu sv. Salvátora v Bratislave. V čase vykonania tohto odkazu bol zaiste rozdelený aj základný rodinný majetok zemanov z Okola – dedina Okol, a to na dve polovice medzi potomstvo bratov Beňadika a Raču. Časť pôvodnej starej dediny Okol sa dostala potomkom Beňadika a oddelená časť pôvodnej dediny Okol, ležiaca priamo na úbočí Malých Karpát, potomkom Raču. Rýchlo ju osídlili novým obyvateľstvom a tak vznikla dedina Rača. Jej názov je slovanského pôvodu, hoci bola osídlená hneď od začiatku prevažne nemeckým obyvateľstvom.

Roku 1295 sa Ján a Peter, synovia Beňadika (už bez brata Pavla), označovali predikátom z Okola (de Ocoly), kým Ján a Andrej, synovia Mikuláša, teda už vnuci Raču, sa zasa roku 1296 označovali predikátom z Rače (de Racha). Najstaršia písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači pochádza z 16. 4. 1296 a je uložená v archíve v Bratislave. Najstaršia písomná zmienka o Rači je kráľovská donačná listina z roku 1245. Roku 1313 pri príležitosti dohody o sporný les medzi opátstvom Heiligenkreuz v Rakúsku, držiteľom dediny Vajnory, a mestom Bratislavou sa uvádza, že sporný les susedil na severe s Jurom pri Bratislave a na juhu s dedinami Rača a Okol. Rača tu vystupuje pod už spomínaným nemeckým názvom Retschendorff. O dedine Okol je v tomto roku posledná zmienka. Pravdepodobne zanikla, lebo nová dedina Rača ju svojím významom prevýšila. Koncom 13. storočia boli v malokarpatskej oblasti vo viacerých mestách spísané a listinami potvrdené majetkové vinohradnícke zvyklosti, najmä pre majiteľov viníc, ktorí nebývali v meste. Takto sa upravili vzťahy medzi synmi Beňadika a vnukmi Raču, zemanmi z Okola, Bratislavčanmi a inými hosťami z Rakúska i Maďarska. Zároveň sa určili poplatky za víno z viníc na vrchu Simperg, kde mali bratislavskí mešťania svoje vinohrady. Od 13. storočia podporovala rozvoj vinohradníctva hlavne šľachta na svojich vtedy už dedičných majetkoch. Zo 14. storočia sa zachovalo niekoľko listín, upravujúcich poplatky z viníc v Rači. V stredoveku bola Rača pomerne veľkou osadou, mala i richtára. Kostol bol podľa písomných prameňov v osade už v prvej polovici 14. storočia. Portáĺny súpis Bratislavskej stolice z roku 1533 udáva prvý súpis obyvateľov Rače – mala 120 domov, pričom v jednom dome žilo viac rodín. V tom čase bola Rača väčšia a ľudnatejšia, ako Vajnory a centrum panstva Devín.

Majetkové spory medzi račanmi a Bratislavou riešili až králi – v roku 1559 a 1561 Ferdinand I., v roku 1563 Maximilián II.. V Rači bola farská škola už pred rokom 1550. Rača mala vlastnú pečať už od 16. storočia. Erb Rače je na pečatidle z roku 1605. V druhej polovici 16. storočia sa k slovenskému a nemeckému obyvateľstvu Rače pridali chorvátski kolonisti, utekajúci pred tureckou expanziou a Rača bola povýšená na mestečko. V priebehu 16. storočia časť obyvateľov Bratislavy sympatizovala s myšlienkami reformácie a navštevovala protestantské bohoslužby v Rači, na čo reagoval roku 1590 aj cisár Rudolf II. nariadením, aby bratislavská mestská rada zakázala protestantským kazateľom vstup do mesta a bránila mešťanom a ľudu chodiť do mestečka Rače na tamojšie protestantské kázne. V roku 1616 sa poddaní v Devíne a Rači vzbúrili proti feudálnemu útlaku, podstatné zlepšenie však nenastalo. Roku 1635 získal Raču i devínske panstvo palatín Pavol Pálfi z Erdődu. Rod Pálfiovcov vlastnil Raču až do prvej československej pozemkovej reformy. Pálfiovci prenajímali mestečku právo čapovať víno nielen v období, ktoré im pridelil urbár, ale aj v ostatnej časti roka. Račianske víno patrilo medzi najkvalitnejšie vína z malokarpatskej oblasti a vždy sa predávalo trochu drahšie ako ostatné. Obyčajne ním zlepšovali iné vína, alebo ho predávali ako dezertné. Vyvážalo sa cez Rakúsko aj do Sliezska, veľa sa ho predalo aj v Bratislave. Delegáciu račianskych farníkov, vedenú svojim farárom roku 1767 prijala cisárovná Mária Terézia, ktorá račanom darovala donačnú listinu – dekrét o pestovaní “tereziánskej račianskej frankovky”, čím uznala račianske červené víno za vhodné i na kráľovský stôl. Farárovi darovala krásny bohoslužobný ornát. Račianske víno bolo už vtedy značkové – račania na sudy, v ktorých prepravovali víno, vypaľovali svoje znaky, aby predišli znehodnocovaniu a pančovaniu svojho vína.

Roku 1768 vydala Mária Terézia úradný urbár so spoločnými predpismi, v ktorom sa mala na každom panstve vyhotoviť urbárska tabuľa s údajmi o obciach. Rača mala v tom čase 229 poddanských domov, žilo tu i niekoľko šľachticov, teda skutočný počet domov bol trochu vyšší. Hlavným zamestnaním bolo vinohradníctvo. V 17. storočí žil v Rači hrnčiarsky majster, v 18. storočí traja obuvníci, dvaja mäsiari, pekár, mlynár, debnár, murár, zámočník, krajčír, pivovarník a chirurg. V 18. storočí prevládalo v Rači slovenské obyvateľstvo a vynútilo si, aby sa všetky záležitosti, ktoré sa ho týkali, prerokúvali v slovenskej reči. V polovici 19. storočia mala Rača už 368 domov a 2421 obyvateľov. V roku 1840 začala premávať konská železnica z Bratislavy do Trnavy. V Rači mala prepriahaciu stanicu a stajňu pre kone. V rokoch 1848-1849 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila stotinu dobrovoľníkov, v júni a júli 1849 bola obec a jej okolie dočasným sídlom Slovenského dobrovoľníckeho zboru, ktorý 30. júna 1849 navštívili Ľ. Štúr a M. Hodža. 22. novembra 1863 bola v obci slávnosť 1000 ročného jubilea príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ktorej sa osobne zúčastnil aj slovenský národovec kňaz F. V. Sasinek, ktorý v Rači mesiac pôsobil. Odvtedy sa račianski národovci začali zapájať do slovenského národného hnutia. Katolícky kňaz Móric Alster bol vedúcim Bratislavského jednateľstva Matice slovenskej a zastával aj čestné miesto medzi národovcami bratislavskej župy. K rozvoju Rače prispelo aj vybudovanie železničnej trate s parným pohonom z Leopoldova do Rače v rokoch 1872-1873, roku 1883 postavili prípojku na bratislavskú hlavnú stanicu. Po vzniku Československej republiky mala Rača 589 domov a 4581 obyvateľov, z toho 3738 Slovákov, 757 Nemcov. K dvom predchádzajúcim ľudovým školám po roku 1918 pribudla ďalšia štátna ľudová škola so slovenským vyučovacím jazykom, kým v evanjelickej škole sa ďalej učilo nemecky. Roku 1933 bola na Čachtickej ulici otvorená rímskokatolícka ľudová škola a o dva roky neskôr štátna ľudová a meštianska škola. Začiatkom štyridsiatych rokov si sedliaci a vinohradníci, hlásiaci sa k nemeckej národnosti, založili vinohradnícke družstvo a postavili nemecký kultúrny dom. Slovenská časť račanov založila akciovú spoločnosť a roku 1941 postavili Katolícky kultúrny dom s (na tie časy) veľkým javiskom. Hrával tam divadelný súbor vysokej úrovne (dnes je tam kino Nádej). 1. apríla 1946 sa Rača stala administratívno-správnou súčasťou Bratislavy.

V súčasnosti sa Rača nachádza v Bratislavkom kraji, na dolnom záhorí, patrí do regióniu rača, obec – Rača. Rača má dosť bohatú históriu a pri jej hľadaní som sa dozvedel veľa nových skutočností. Do mestskej časti Rača – Krasňany som sa presťahoval ako 3 – ročný spolu s rodičmi a odvtedy až po súčasnosť tu bývam. Rača sa skladá z viacerých častí: Krasňany, Rendez, Východné. Sídlisko Krasňany sa začalo stavať pred vyše polstoročím a patrí k najstarším bratislavským sídliskám. Sídlisko Východné bolo pôvodne len železničnou prekládkovou stanicou. Dnes je v ňom malé železničné múzeum.

Mestská časť Rača patrí medzi tiché lokality v Bratislave, obyvatelia môžu vyraziť hocikedy do lesa Malých karpát, kde sa môžu poprechádzať a odreagovať od rušného dňa (cesta do lesa trvá maximálne 15 minút chôdzou). Vďaka dobrému dopravnému spojeniu s centrom Bratislavy (do centra trvá cesta max. 30 minút) využívajú turisti Raču ako nástup na dlhšie trasy do hôr. Raču však charakterizuje nielen nádherná príroda, ale aj bohaté stopy minulej kultúry. Malokarpatský chodník poskytuje veľký priestor na turistiku, najmä z radov skôr narodených (pravidelne využívam spomínaný chodník na cykloturistiku). Hoci v tejto lokalite nájdete dve kúpaliská, v prevádzke býva v sezóne iba jedno. Kúpaliská totiž trpia častými nájazdmi vandalov. Na spomínanej ceste sa nachádza aj lyžiarsky vlek, žiaľ, neznámy páchateľ ho kompletne rozkradol, ale aspoň kopec slúži v zimných mesiacoch na sánkovanie a bobovanie. Škoda, že sa nehľadá investor, nakoľko som aktívny lyžiar a keď mám cez víkend chuť si ísť zalyžovať môžem ísť akurát na Pezinskú babu, kde sa stretnem zo všetkými lyžiarmi v Bratislave.

V Rači sa nachádza veľký športový areál, ktorý je ohraničený štyrmi ulicami. Sídli v ňom futbalový klub, ktorý má veľmi dobrú úroveň najmä vďaka súčasnému trénerovi a hráčom. Na slovenské pomery napreduje míľovými krokmi. Uličné športové aktivity sú finančne dotované mestskou časťou v rozsahu od 5 do 50 tisíc korún. O pridelení financií rozhoduje komisia vyvážene, aby aj uličné kluby mali z čoho žiť a mohli podporovať mládež vo vhodnom využívaní voľného času.

V Rači väčšinou bývajú starí ľudia, ale čoraz viac mladých ľudí sa sťahujú do tejto mestskej časti. Výnimku tvoria iba novo postavené sídliska (novostavby domov) v Rači, ale aj nad Račou (odkúpené pozemky viníc, záhrad pod lesom), kde sa väčšinou sťahujú mladý finančne nezávislý ľudia (podnikatelia), ktorí si hľadajú nové útočiska pred rušným hlavným mestom.

SAMOSPRÁVA RAČE

Oficiálny názov: Mestská časť Bratislava - Rača
Rozloha: 23,6 km2
Počet obyvateľov: 20 172

Samospráva mestskej časti spravuje veci miestneho významu. V oblasti prenesenej štátnej správy mestské časti vykonávajú najmä tieto úlohy, ktoré im zverilo hlavné mesto. Orgánmi mestskej časti sú miestne zastupiteľstvo a starosta. Orgánmi miestneho zastupiteľstva sú miestna rada a komisie. Výkonným orgánom starostu a miestneho zastupiteľstva je miestny úrad mestskej časti. Miestny úrad v rači sídli na Kubačovej 21,831 06 Bratislava.

Starosta (RNDr. Pavol Bielik – 2002-2006) je predstaviteľom mestskej časti. Je najvyšším výkonným orgánom mestskej časti. Jeho krédom je: „Základný fyzikálny zákon zjednodušene hovorí: Žiadna vynaložená energia sa nestratí, zvyčajne sa iba niekde "odloží", jej výsledky sa môžu prejaviť neskôr. Platí to aj v živote: Nech robíme čokoľvek pozitívne pre svojich spoluobčanov, ak máme svoj cieľ, ten sa vždy musí dosiahnuť. Zatiaľ ma život nepresvedčil o opaku“. Nedávno bol náš starosta obvinený v kauze brania úplatku, ale konečný verdikt bol: „nevinný“. K tejto veci sa nebudem vyjadrovať, lebo som v takýchto veciach politicky nestranný („veď on sám pozná pravdu“), ale myslím si, že náš starosta je dobrý starosta a pre mestskú časť – Rača urobil všetko, čo sa dalo urobiť a dúfam, že v budúcnosti bude v rozvoji mestskej časti pokračovať... Ja by som teda vôbec nechcel byť starostom, lebo keď starosta príde s neakým návrhom, obyvateľstvo sa rozdelí na dve strany: na obyvateľov, ktorí sú spokojný a obyvateľov, ktorí sú nespokojný s návrhom. Po čase zas starosta príde s neakým návrhom na riešenie veci a niektorí obyvatelia, ktorí predtým súhlasili sú na strane nesúhlasu a niektorí obyvatelia, ktorí predtým nesúhlasili sú na strane súhlasu. Takže vždy sa nájdu obyvatelia, ktorí nebudú vždy súhlasiť, ale vždy bude dobré pre starostu, keď obyvatelia budú súhlasiť na 51%. Vtedy bude vždy dobrý starosta.

Miestne zastupiteľstvo je zastupiteľským orgánom obyvateľov mestskej časti a orgánom samosprávy mestskej časti. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Rača tvorí 33 poslancov, ktorí boli v decembri 2002 zvolení na štvorročné volebné obdobie.

Rača bola vždy závislá na dopravnom spojení s centrom mesta. V poslednom období sa miestnym poslancom podarilo čiastočne zlepšiť autobusovú dopravu. V súvislosti s riešením dopravného systému sa zamerali na prejazd cez koľaje železnice. Ten pôvodne pripomínal skôr tankodróm a nie prejazd v zóne hlavného mesta Slovenska. Železnice slovenskej republiky boli ochotné investovať len 800 tisíc korún, preto Mestská časť Rača združila svoje prostriedky a investovala v roku 1999 do rekonštrukcie jeden a pol milióna korún. Pekným darčekom od poslancov mestskej časti pre obyvateľov lokality Krasňany bolo vybudovanie cestnej svetelnej križovatky na vyústení ulíc Pekná cesta a Račianska. Združené finančné prostriedky v sume troch miliónov korún by mali napomôcť zachrániť na tejto frekventovanej križovatke, kde od skorých ranných hodín denne pulzuje osobná, nákladná i mestská hromadná doprava, aspoň jeden ľudský život ročne.

ŠKOLSTVO

 Detské jasle - Mestská časť Rača prevádzkuje zariadenie Detské jasle v objekte Materskej škole na Tbiliskej ulici 2. Zariadenie zabezpečuje výchovu pre deti vo veku od 1 roka do 2,5 roka o kapacite 20 detí. Úlohou výchovnej starostlivosti v detských jasliach je zabezpečovať všestranný harmonický rozvoj detí a zaradiť ich do výchovno – vzdelávacieho procesu. Starostlivosť je orientovaná na oblasť dodržiavania hygienických a stravovacích návykov. Vedieme ich k sebaobslužným zručnostiach, staráme sa o ich zdravý vývin. Uplatňujeme hravý režim dňa. Medzi výchovné zamestnanie zaraďujeme telesnú, rozumovú, pracovnú, výtvarnú, hudobnú, mravnú a estetickú výchovu.
 Základné školy - Mestská časť Rača od 1. júla 2004 prevádzkuje viaceré základné školy, z toho jedna je cirkevná, nakoľko sú zaradené do kompetencie mestskej časti. Náš starosta spolu so svojimi kolegami nečakal na úrade so založenými rukami a pripravovali pre školákov rôzne aktivity. V snahe dať školákom veno do života, vybavili niektoré učebne počítačmi. Zohnať na ne finančné prostriedky nebolo ľahké, hospodárenie na základných a materských školách nie je jednoduché. Preto starosta na porade s riaditeľkami škôl požiadal o pochopenie nielen pedagógov, ale aj občanov.
 Stredné školy - Mestská časť Rača prevádzkuje 1 strednú školu na Pántoch, ktorá ale patrí pod Slovenské Železnice (výhodou je, že dnes má veľa škôl problémy so svojim financovaním zo štátneho rozpočtu a školy, ktoré patria pod Slovenské Železnice dostávajú trochu viacej financií na svoju prevádzku). NEZAMESTNANOSŤ

Stav k 30.4.2005 za BA III 825 novoevidovaných uchádzačov o zamestnanie (UoZ). K 28.5.2005 pribudlo 136 UoZ z toho 67 žien a vyradených k spomínanému dátumu bolo 163 UoZ z toho 85 UoZ umiestnených cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR). Na aktívne opatrenia trhu práce (AOTP) na oddelení sprostredkovania zamestnania bolo k 30.4.2005 nevyužitých 218 pracovných miest a od 1.5.2005 do 28.5.2005 nahlásených 204 nových pracovných miest od zamestnávateľov z BA III, z toho bolo využitých 146 pracovných miest, kde UPSVaR umiestnil UoZ. Nezamestnanosť v BA III nie je až tak vysoká oproti ostatným mestským časťiam v Bratislave, ale podľa mňa je ešte stále vysoká. Preto do budúcnosti potrebuje mestská čať Rača viac investorov na rozšírenie zamestnanosti v danom ragióne.

CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA

Mestská časť Rača rozvíja nielen vnútornú spoluprácu (politiku) v rámci Slovenska, ale aj medzinárodnú spoluprácu (politiku) mimo Slovenskej republiky. Má podpísané bilaterálne zmluvy o spolupráci s regiónmi v Maďarsku a v Rakúsku, v júli minulého roka podpísala zmluvu s mestskou časťou Praha 2. Spolupráca s ňou bude rozvíjať v oblasti územného plánovania, kultúry a školstva.

Mestečko Priverno, pôvodne staroveké mesto Privernum, leží asi 90 km na juh od Ríma v regione Lazio, pôvodne staroveké Latinum. V jeho blízkosti vedie najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. V okolí mesta je veľa pamiatok spred 2000 rokov z čias starovekého Ríma. Okrem nich sú tu aj stredoveké opátstva a kostoly. Jedným z nich je opátstvo Fossanova s najstarším gotickým kostolom, kde Rača pred rokom získala kontakty, ktoré sa neustále zintenzívňujú. Priverno dalo k dispozícii zoznam miestnych združení. Najnovšou aktivitou bola návšteva delegácie z Rače vedená jej starostom. Práve s týmto mestom nadviazala Mestská časť Rača – na čele s Pavlom Bielikom na pozvanie starostu Priverna Umberta Macciho a účasť na medzinárodnej konferencii „Priverno-Europa-Mediterraneo“. O podujatí sme uverejnili v týždenníku Račiansky výber.

Obec Gols sa nachádza v severnom Burgenlande v Rakúsku neďaleko Neziderského jazera, ktoré je chránenou prírodnou rezerváciou. Obec leží vo vinohradníckom kraji a jeho obyvatelia sa zaoberajú hlavne vinohradníctvom a turizmom. Oblasť je známa svojimi veternými elektrárňami. Každoročne sa tu usporadúvajú letné slávnosti „Sommerfest“ spojené s kultúrnym letom, na ktorom vystupujú rôzne hudobné skupiny a vystavujú tu miestny vystavovatelia svoje produkty. Cezhraničná spolupráca s touto obcou sa začala roku 2001. Intenzívna je najmä medzi vinármi a základnými školami.

Praha je krásne historické mesto a z jeho mestskou časťou Praha II. Vinohrady sa začala v roku 2002 cezhraničná spolupráca. Na území tejto mestskej časti v relatívnej blízkosti jej historického centra sa nachádza cca 3ha rodiacich vinohradov, ktoré údajne zakladal ešte český kráľ Karol IV.. Vínom z tohto vinohradu sa Praha zúčastňuje na Račianskej ochutnávke vín a je veľmi úspešná. Mestská časť Praha II. a Mestská časť Rača podpísali 17. júla 2002 partnerskú dohodu.

Sveti Ivan Zelina je vinohradnícke mestečko, ktoré leží na území Chorvátska asi 30 km severne od Záhrebu. Spoluprácu s Mestskou časťou Rača možno datovať od roku 2004, kedy naša delegácia pod vedením starostu mestskej časti Rača a na pozvanie ich samosprávy, zavítala do Sveti Ivan Zelina. Odvtedy sa nadviazali kontakty medzi vinármi račianskeho a zelinského vinohradníckeho spolku. Chceli by sme, aby spolupráca pokračovala aj na úrovni kultúrnej a športovej.

Račania sa prezentovali aj na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Ríme na mimoriadnom stretnutí veľvyslancov krajín Európy, kam prišli so svojimi vinohradníckymi špecialitami a s dychovkou. Prijal ich tiež pápež Ján Pavol II., ktorému odovzdali dary – ručne tepaný umelecký svietnik, čipkovanú dečku s paličkovaným okolkom a keramiku s erbom mestskej časti. A naopak, do Rače prišla delegácia až z ďalekej Číny. Viedol ju zástupca primátora mesta Šanghaj – Gong Xueping. Otcovia Šanghaja plánujú vo svojom regióne vybudovať vinársky podnik a každá skúsenosť uznávaných račianskych vinárov má vraj pre nich nevyčísliteľnú hodnotu.

FARNOSŤ V RAČI

Dejiny a vývoj našej farnosti sú neoddeliteľne späté nielen s obcou - Račou, v ktorej sa nachádza ale i s historickými medzníkmi vývoja spoločnosti.

Fara v Rači sa môže pochváliť aj pôsobením významných osobností v úlohe správcov farnosti, ktorí svojím pôsobením významne prispeli ku kultúrnemu rozvoju farnosti.

Podľa starobylej obyčaje sa kostol zasväcuje Bohu zvláštnou liturgiou, pri ktorej sa určuje aj titul kostola – patrón (sv. Urban – patrón vinohradníkov a sv. Izidor – patrón roľníkov), alebo tajomstvo viery, pod ktorého zvláštnu ochranu sa týmto spôsobom kostol dostáva.

Na znak toho, že chrám je určený na slávenie liturgie a stáva sa zvláštnym Božím vlastníctvom, ho pri konsekrácii biskup pomaže na viacerých miestach svätou krizmou. Takto sa sviatok posvätenia chrámu a sviatok patrónov kostola nemusia zhodovať. Na deň slávenia patrónov chrámu sa viažu určité privilégiá: Pri návšteve Božieho domu v tento deň možno za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Preto sa v niektorých lokalitách nazýva tento deň aj „odpust“. U nás sa tento deň nazýva podľa dávnej tradície „hody“ (podľa liturgického kalendára sa sviatok apoštolov oslavuje 3.mája). Naši predkovia vybrali za patrónov našej farnosti práve týchto svätých: Svätý apoštol Filip, Svätý apoštol Jakub mladší, syn Alfejov.

Račiansky kostol, nachádzajúci sa na Detvianskej ulici (zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok), sa začal stavať 13. mája 1936 a stavbu realizovala firma Kroc z Bratislavy. Bol postavený ako náhrada za kaplnku, ktorá stála na námestí ako súčasť „Kúrie“. Vzhľadom na novú výstavbu v obci, kde už vtedy stálo asi 300 nových domov, mal tento nový kostol slúžiť predovšetkým pre túto novovybudovanú časť Rače. Zámer pri projekte bol taký, aby sa v budúcnosti mohol kostol rozšíriť prístavbou až pre 1000 ľudí. Výstavba kostola trvala jeden rok - do roku 1937.

Ďalšou historickou pamiatkou je katolícky farský kostol na Alstrovej ulici.

Jednou z dominánt Rače je aj stavba evanjelického kostola. Situovaný je na Alstrovej ulici, niekoľko metrov od katolíckeho farského kostola. Bol postavený v roku 1835 v klasicistickom štýle, pôvodne bez veže. Tá bola dostavaná až v roku 1905.

PRIEMYSEL (INFRAŠTRUKTÚRA) v RAČI

Mestská časť Rača sa nachádza na periférii hlavného mesta Bratislavy, patrí medzi kľudnejšie časti v Bratislave. Na konci Rače – výpadovka z Bratislavy do Svätého Jura, je po pravej strane dosť veľa skladových jednotiek, ktoré sa využívajú najmä na skladovanie tovaru, sídlia tu logistické firmy... Podľa mňa dostatok miesta na investície vo forme postavenia polyfunkčných budov slúžiacich na administratívu a obchod. V minulosti v Rači boli vybudované viaceré rentabilné výrobné podniky:

 Vínoprodukt – v minulosti podnik vykupoval od všetkých vinárov z okolia hrozno a vyrábal z neho lahodné víno – „Frankovka“, samozrejme podnik sa zameral aj na iné druhy vína, v súčasnosti opustený chátrajúci areál strážený pracovníkmi bezpečnostnej služby, kde sa akurát raz za čas vyrobí tzv. „víno“(výroba ide asi na 10% oproti minulosti). Podľa mňa by sa efektívnejšie využil areál na nejakú „aktívnu“ výrobnú činnosť a preto by som dnešnú prevádzku úplne zastavil a ponúkol by som už spomínané miesto investorom, ktorí tento areál využijú dostatočne.
 Mäsokombinát – Kabát – v minulosti najrozšírenejší pobočkami v Bratislave. Založili ho traja bratia, ktorí začali vyrábať mäsové výrobky v garáži, postupne sa vypracovávali v konkurencii, až sa dostali so svojimi pobočkami najrozšírenejším predajcom mäsových výrobkov v Bratislave. Postupom času prišla určitá kríza, ktorá raz za čas obmedzí podnikanie a títo traja bratia sa radšej rozhodli skončiť so svojou podnikateľskou činnosťou. V súčasnosti areál mäsokombinátu je opustený a je ponúkaný na prenájom na druhej strane nemenovaných realitných novín developerskými a realitnými spoločnosťami. Chátrajúci areál na ploche 66 600 m(štvorcových) treba čo najskôr predať investorovi, ktorý týchto pár metrov vie využiť na 100%.
 BEZ–ka – v minulosti výroba a predaj elektrických transformátorov a ich následný vývoz do zahraničných krajín. Dnes sa v areáli BEZ-ky vyrábajú rôzne výrobky, nachádzajú sa tu firmy, ktoré užívajú priestory na skladovanie ich výrobkov.
 Bytofond Rača - príspevková organizácia mestskej časti Rača, vznikol v roku 1992. Hlavnou náplňou činností organizácie je správa bytových a nebytových priestorov a výroba a dodávka tepla.
 Heineken – pobočka Heinekenu, kde sídli administratíva a centrála Heineken Bratislava. Na Račianskej – výpadovka na Svätý Jur, je po pravej strane sklad piva firmy Heineken.
 A ostatné drobné logistické firmy a firmy zamerané na rôzne podnikateľské aktivity. Najvýznamnejšie z nich: Tatrabanka, Billa.

Rača sa môže pochváliť aj miestnym trhoviskom, kde miestny veľkoobchodníci, maloobchodníci, ale aj miestny obyvatelia z neďalekých domov predávajú svoje finálne výrobky so svojich záhrad. Na trhovisku si miestny obyvateľ nakúpi čerstvé ovocie, zeleninu, ale dozvie sa aj nové klebety od starších dám, ktoré tovar ponúkajú.

K rozšíreniu vybavenosti Rače možno priradiť novozriadený bankomat. Hoci zo strany bánk o túto lokalitu pôvodne nebol záujem, dnes má nový bankomat väčší obrat ako väčšina podobných bankových zariadení v centre hlavného mesta.

Za najväčší úspech Rače považuje jej starosta RNDr. Pavol Bielik, CSc., privatizáciu Obvodného zdravotného strediska. “Podarilo sa nám odolať tlaku iných záujmových skupín, najmä z radov lekárov, a sprivatizovali sme Obvodné zdravotné stredisko bezplatne. Týmto krokom sme našej pokladni ušetrili za budovu dvanásť miliónov korún. Otorinolaringológiu už vlastníme. Toto oddelenie sme prebrali s dlhom 980 tisíc korún, ktoré neuhradila Poliklinika na Tehelnej ulici.” Prevzatie zdravotného strediska bol správny ťah. Pre miestnych obyvateľov by boli v kritických momentoch naporúdzi zdravotnícke strediská až na Tehelnej ulici alebo na ešte vzdialenejších Kramároch. A to je pre pacienta bez auta veľmi komplikované, ba až ohrozujúce jeho život. V tejto oblasti však poslancov čaká ešte veľmi veľa práce. Musia získať čo najviac vysokokvalifikovaných odborných lekárov, aby mohli ešte viac skvalitniť zdravotnícke služby.

POĽNOHOSPODÁRSTVO

Mestská časť Rača leží na úbočí Malých Karpát na severe a na juhu ju obklopuje nížina. Rača má veľmi úrodnú pôdu, čo hovorí aj samotná história. Na severe je Rača obklopená vinohradmi, nad vinohradmi pod lesom sú vybudované zahradkárske oblasti.

Obyvatelia Rače sú veľmi hrdí na svoju minulosť. “Odkedy je Rača Račou, odvtedy sú Račania vinohradníkmi” – znie záznam v obecnej kronike. Vínna réva sa tu pestovala už za starých Rimanov. Skutočný rozmach vinohradníctva nastal po príchode nemeckých vinohradníkov a remeselníkov. Najstaršia zmienka o pestovaní viniča je až z roku 1237 a Mária Terézia uznala dekrétom z roku 1767 červené víno, ktoré je dnes známe ako Račianska frankovka, za vhodné na cisársky stôl. Každoročne sa v Rači usporadúvajú slávnosti spojené s ochutnávkou lahodného račianskeho vína, ale aj vína z iných miest na Slovensku. Akousi usporiadateľskou skúškou na veľké vinobranie bývajú májové hody. Súčasťou hodov je verejná ochutnávka vína. Tá sa traduje od roku 1998. Najprv medzi sebou súťažili iba tri družstvá - Račianske poľnohospodárske podielnické družstvo, Vajnorské družstvo a družstvo Na vinohradoch. Neskôr usporiadatelia zmenili pravidlá a v súťaži dali priestor i drobnopestovateľom. V prvom roku sa prezentovalo 50 vzoriek, v minulom roku to už bolo dokonca 284 vzoriek. Porotu tvorilo tridsať ľudí, ktorí pracovali v šiestich komisiách. Táto akcia už prerástla nielen račiansky, ale i celoslovenský charakter. Vzorky pribúdajú od Bratislavy po Michalovce, z Maďarska, Česka, Rakúska, Slovinska, na budúci rok pribudne i Taliansko. Na hodoch sa návštevníci presvedčia, že peniaze nie vždy sú kryté iba zlatom a inými ceninami. Keďže pre vinára je pokladom zlatistý mok vo fľaši, Rača vydáva emisiu bankoviek, ktoré sú kryté vínom! Hoci Račianska koruna slúži ako platidlo iba dva dni, čas jej na hodnote neuberá.

Oslavou tvrdej celoročnej práce vo vinohradoch je pre obyvateľov Rače na konci leta už celé desaťročia vinobranie. Tento račiansky sviatok práce trvá až tri dni. Začína už v piatok a pre veľký záujem verejnosti prebieha na troch miestach. Usporiadatelia kladú dôraz na zábavu detí. Podujatie vrcholí v sobotu, kedy je veľmi bohatý kultúrny program spojený s prezentáciou výsledkov práce vinohradníkov. Vďaka neodmysliteľným lokšiam s husacou masťou a chýrečnému burčiaku v sobotu v minulom roku prešlo Račou podľa záznamov polície okolo 120 tisíc ľudí. Toľko ľudí dnes nesústredí ani koncert populárnej rockovej skupiny.

ZÁVER

Starostovi Pavlovi Bielikovi v spolupráci s jeho tímom sa podarilo značne zveľadiť túto mestskú časť už v minulom štvorročnom volebnom období. V roku 1998 mala Rača rozpočet necelých 60 miliónov korún, celkový majetok bol asi 120 miliónov. Dnes sa môže pochváliť, že majetok zveľadili na takmer 500 miliónov korún.

Na záver tejto práce Vás chcem pozvať na najbližšie konajúce sa hody, ktoré sa budú konať na začiatku septembra 2005.