referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aleš
Utorok, 13. apríla 2021
Ženské hnutia
Dátum pridania: 19.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: svetluska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 205
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
Ženy boli v celej histórii považované za menejcenné (i keď v niektorých starých spoločnostiach tomu tak nebolo. pr. Staroveká Čína či Medzopotámia, už v Chamurapiho zákonníku sa hovorí o právach ženy a ochraňuje ju i jej majetok - moja poznámka ps.: aspoň vidím že mi tá škola na niečo je) preto začali v 19.st.usilovať o získanie väčších práv. Nakoniec dosiahli to, že im v bolo udelené volebné právo, ale skoro zistili, že ich ďalší boj ešte len čaká.
Postavenie žien bolo v minulých kultúrach a civilizáciách veľmi premenlivé. V niektorých boli iba súkromným majetkom svojich otcov alebo manželov, zatiaľčo v iných mali dostatok slobody a uzákonené práva. Ale i v týchto prípadoch mali muži viac práv ako ženy a väčšinou boli považovaní za nadradené pohlavie.
Prvotné požiadavky. Prvá rozšírená požiadavka bola predložená až na začiatku 18. st., kedy vzrastajúce bohatstvo a všeobecný spoločenský pokrok umožnili niektorým ženám, aby sa vzdelávali a stali sa známimi ako spisovateľky a umelkyne.

VFR v roku 1789 umožnila v mnohých častiach Európy radikálne myšlienky a v Anglicku inšpirovala Mary Wollstonecraftovú k napísaniu klasickej „ Obhajoby práv žien“1792.Hoci bol radikalizmus za nejakú dobu vďaka nepriateľskému postoju vlády k revolúcii tajným hnutím, vynoril sa opäť v 19.st. a postupne dosiahol mnohé ciele. Ale politická rovnoprávnosť a rovnoprávnosť oboch pohlaví súčasťou týchto cieľov neboli, pretože vo viktoriánskom období bola prirodzenou rolou ženy úloha manželky, matky a ochrankyne rodinného krbu. Navzdory tejto spoločensky nepriaznivej atmosfére sa niektoré ženy začali presadzovať. Následkom ich presvedčovania boli všetkým ženám priznané dôležitá práva, vrátene práv týkajúcich sa ich vlastných malých detí a kontroly nad ich majetkom. A hoci pre ne univerzity v Oxforde a Cambridgi zostávali stále pevne uzavreté, ženy si zakladali školy samé pre seba. V iných oblastiach vynikali osobnosti, ktoré si prerazili cestu do niektorých povolaní. Elizabeth Blackwellová z USA a Elizabeth Garrett Andersonová z Británie boli rozhodné ženy, ktoré sa napriek všetkým nepriazniam úspešne kvalifikovali v medicíne, zatiaľ čo Florence Nightingaleová v priebehu Krimskej vojny účinne zmenila ošetrovateľstvo na odborné zamestnanie. Je iróniou, že zatialčo tieto priekopníčky bojovali za právo na prácu ( cestu ku slobode, nezávislosti a sebaúcte), tisíce chudobných žien boli zamestnané v baniach a továrňach, kde pracovali v hrozných podmienkach, aby prežili. Toto bola akási rovnoprávnosť, alebo aspoň zdieľané utrpenie z ktorého ich nakoniec vyslobodili zákony o reforme práce v továrňach a stúpajúca životná úroveň.

Reformátorky a muži s nimi sympatizujúci začali byť čím ďalej viac presvedčení, že právo hlasovať, ženské volebné právo, bolo tým najdôležitejším z práv a tiež kľúčom k ďalšiemu pokroku. Kampane za volebné právo žien, ktoré začali v polovici 19.st. ako v Británii, tak v USA, získali niekoľko prívržencov, ale vďaka tradičným postojom v spoločnosti dosiahli len malý pokrok. V Británii bola jednou z najráznejších odporcov ženského hlasovacieho práva žena – kráľovná Viktória.
V mnohých západných krajinách bol priebeh udalostí približne rovnaký. V niektorých „osvieteneckých“ krajinách ( Nový Zéland, Austrália, Fínsko, Nórsko) mohli ženy hlasovať ešte pred 1. svetovou vojnou. Všade inde získaval tento boj na sile, nikde však neprebiehal tak dramaticky ako v Británii, kde v roku 1903 pod vedením Emmeline Pankhurstovej vzniklo bojové krídlo hnutia za ženské hlasovacie právo. Tieto bojovníčky, nazývané Sufražetky, narušovali politické zhromaždenia a priväzovali sa okovami na múry. Pretože odmietali platiť pokuty, boli Sufražetky posielané do väzenia, kde pokračovali hladovkami a boli násilne nútené jesť.
Vojnové prímerie. Tento horký boj pokračoval i po vypuknutí 1. svetovej vojny.

Mnoho Sufražetiek však prerušilo svoju kampaň. Ženy zohrali vo vojnovom úsilí dôležitú úlohu, pretože nahradili mužov na ich pracovných miestach. Vďaka ich očividnej schopnosti sa im podarilo vyvrátiť mnoho argumentov proti politickej rovnoprávnosti a britská vláda im radšej udelila hlasovacie právo, ako by musela čeliť ďalším aktivitám Sufražetiek. V povojnovom období ich nasledovalo USA a mnoho európskych krajín. Počas rokov bola ženám sprístupnená omnoho väčšia škála rôznych zamestnaní, pretože služby, ako napríklad kancelárske práce a školstvo sa rýchlo rozširovali. Ženy však boli stále menej platené ako muži, nezastávali mnoho typicky mužských povolaní a zostávali menšinou na vyšších úrovniach politiky a obchodu.
Pokračujúci boj. Následkom toho vzniklo v 60. rokoch v USA Ženské oslobodenecké hnutie, ktoré sa rozšírilo i do Európy. K vyjadreniu jeho názoru je široko používaný výraz feminizmus. Toto hnutie zameralo svoju pozornosť na záležitosti rovnoprávnosti a tiež na predtým málo diskutované otázky, ako sú sexuálne útoky na ženy a umelé prerušenie tehotenstva. Feministkám sa podarilo dosiahnuť niektoré pozitívne zmeny v zákonoch týkajúcich sa najmä rovnakých príležitostí a platov. Uviesť ich do platnosti ale nebolo ľahké, hoci k ich presadzovaniu boli zriadené zvláštne orgány. Do začiatku 90.rokov mali široko čítané feministické spisovateľky veľkú zásluhu na tom, že sa posunuli všeobecné stanoviská, ale väčšina tušila, že je pred nimi ešte dlhá cesta.

Dôležité dátumy:
1792 bola vydaná kniha Mary Wollstonecraftové „ Obhajoba Práv žien“
1839 Zákon o starostlivosti o dieťa zlepšuje práva matiek
1857 Zákon o manželstve a rozvode chráni rozvedené ženy a ženy žijúce v odluke
1878 Ženám je dovolené študovať na londýnskej univerzite
1882 Zákon o majetku vydatých žien umožňuje vydatým ženám kontrolovať svoj vlastný majetok
1893 Nový Zéland sa stáva prvou zemou, ktorá udeľuje ženám hlasovacie právo
1897 V Británii je založený Národný zväz spoločností žien za hlasovacie právo
1903 Emmeline Pankhurstová zakladá Sociálny a politický zväz žien

1918 Britským ženám starším ako 30 rokov je udelené hlasovacie právo
1919 Nancy Astorová sa stáva prvou britskou ženou, ktorá získala miesto v parlamente
1920 Americkým ženám je udelené hlasovacie právo
1928 Všetkým dospelým (nad 21rokov) je udelené hlasovacie právo
1965 Betty Friedanová v USA zakladá skupinu, ktorá zahájila „oslobodenie žien“
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.