referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Sobota, 16. októbra 2021
Ratio educationis
Dátum pridania: 31.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: stelaaaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 204
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
Mária Terézia (1717-1780) je jednou z najvýznamnejších osôb v dejinách Rakúsko -Uhorska a teda i v dejinách našich. Na trón sa dostala vďaka pragmatickej sankcii svojho otca Karola VI. Vládla v období osvietenstva a vydala mnohé reformy, ktoré prispeli k zmodernizovaniu ríše. Jednou z jej najznámejších reforiem je reforma Ratio educationis, ktorá vytvorila jednotný školský systém od základných škôl po univerzity a zaviedla povinnú školskú dochádzku.

Ku vzniku reformy prispel čin pápeža Klimenta XIV. ,,Pápež Kliment XIV. v roku 1773 zrušil jezuitský rád, ktorý v podstate ako jediný sa až doteraz zaoberal školstvom.“ To znamenalo, že bolo treba nahradiť jezuitov novými učiteľmi.

Reforma bola vydaná v roku 1777 a vytvorili sa ňou 3 typy škôl. Boli to triviálne školy, k strednému školstvu patrili gymnázia a ,, ... školy na výchovu hospodárskych a obchodných kádrov- Realhandelsakademie ´´ a univerzity.

Triviálne školy sa nachádzali na dedinách a ich úlohou bolo zabezpečiť vzdelanosť v najnižších vrstvách, a tak pozdvihnúť životnú úroveň. Pri tejto časti reformy sa Mária Terézia opierala o názory pruského reformátora a opáta kláštora v Zaháni Johanna Ignaze Felbigera, ktorý bol pozvaný do Viedne aby ,, ... vybudoval a riadil všetko obecné školstvo v monarchii. Felbiger vypracoval Všeobecný rád školský, ktorý mimo iného stanovil povinné vyučovanie všetkých deti od 6 do 12 rokov.´´ Deti sa tu učili čítať, písať, počítať a nezanedbávala sa ani náboženská výchova a základy moderného hospodárenia.

Okrem triviálnych škôl na dedinách boli zriadené pri farách farské školy, v mestách hlavné školy, kde sa vyučovala aj latinčina, dejepis, zemepis, domáce práce a poľnohospodárstvo.

Dôležitým rozdielom medzi školami triviálnymi a školami strednovzdelávacieho typu a univerzitami bol jazyk, v ktorom sa vyučovalo. V triviálnych školách a v nižších triedach hlavných škôl to bol jazyk materinský, ale vo vyšších stupňoch a tiež na univerzitách to bola nemčina.

Na reforme obecného školstva v uhorskej časti monarchie mal vplyv historik, kráľovský radca a knihovník cisárskej knižnice Adam František Kollár. V oblasti stredného školstva sa začala väčšia pozornosť venovať prírodovedným predmetom. Začali vznikať hospodárske ústavy, v dôležitých mestách normálne školy, obchodné školy, stredné odborné školy a gymnázia boli podriadené štátnemu dozoru.

Hospodárske ústavy pripravovali študentov na prácu v poľnohospodárstve a priemysle. Normálne školy vznikali v dôležitých mestách a spolu s obchodnými školami pripravovali študentov na prácu budúcich učiteľov. Vznik manufaktúr a rozvoj obchodu podnietil potrebu vzniku stredných odborných škôl napr. textilných, ale tieto školy sa venovali i výchove budúcich byrokratov. V Senci v roku 1763 vznikla škola Colegium oeconomicum, ktorá sa venovala výchove úradníkov. Tým, že sa gymnázia dostali pod štátny dozor, vymanili sa z vplyvu náboženského, čo ale nič nemení na skutočnosti, že vyučujúcimi boli medzi svetskými učiteľmi i členovia cirkevných rádov. Popri tom ale existovali i cirkevné gymnázia napr. v Bratislave evanjelické. Úlohou gymnázií bola príprava študentov na štúdium na vysokých školách.

Vysokým školám sa venovala veľká pozornosť.. Univerzity sa poštátnili a začali sa meniť na vedecké inštitúcie – dôraz sa kládol na vedecké bádanie. Reformu vysokého školstva mal na starosti jej lekár, Gerhard van Swieten, pochádzajúci z Holandska. Bol poverený i vedením lekárskej fakulty vo Viedni. Na tejto univerzite zlepšil lekársku fakultu zavedením pravidelných prednášok a výučbou na klinikách, čím sa teória dopĺňala praxou. Skvalitnil i teologickú, právnickú a filozofickú fakultu, ktorá mala počas 2 rokov poskytnúť študentom ostatných fakúlt vyššie všeobecné vzdelanie. Zaviedol i zmeny na pražskej univerzite, kde obmedzením vplyvu jezuitov došlo k odstráneniu stredovekých dogiem.

,,Nábožnosť Márie Terézie sa prejavila ... v ponechaní ustanovenia, že doktorskú hodnosť môžu získať len katolíci. Naviac ešte požadovala, aby každý z absolventov skladal pri promócií ,,apoštolské vyznanie viery“ a prisahal, že verí cirkevnému učeniu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie.“ Pri týchto požiadavkách je vidieť, že pri svojich osvieteneckých názoroch náboženské presvedčenie kráľovnej zohrávalo dôležitú úlohu.

Na území Slovenska existovali pred reformou 2 univerzity: v Trnave a Košiciach. Potom došlo k zrušeniu Košickej univerzity a Trnavská univerzita, na ktorej bola i lekárska fakulta sa presťahovala do Budína.

V roku 1763 bola v Banskej Štiavnici založená Banská akadémia – prvá vysoká škola v odbore baníctva na svete. Vyučovali sa na nej prírodovedné predmety, taktiež hutníctvo, mechanika, hydraulika a náuka o banských dielach. V roku 1919 bola premiestnená do Maďarska.

,,Na rozdiel od univerzít v protestantských zemiach, kde vládla istá voľnosť vo vyučovaní a štúdiu, boli katolícke univerzity – i po tereziánskych reformách – školami, kde celý učebný proces i rozdelenie látky bolo presne určené.“

Reforma Ratio educationis priniesla mnohé pozitíva pre monarchiu, ktoré spočívali hlavne vo zvýšení celkovej vzdelanosti, odstránení veľkého vplyvu cirkvi na názory ľudí v oblasti vedy a bola cestou k otvoreniu myšlienok nového smeru – osvietenstva. Vzdelanie sa stalo prístupným nielen pre bohatých ale i pre nižšie vrstvy spoločnosti.

K záporom reformy sa dá ale zaradiť ponemčovanie obyvateľstva, keďže v materinskom jazyku sa študovať na vyšších školách nedalo. Nemčina sa tak preniesla i do bežného života a bola používaná u vyšších vrstiev hlavne v mestách. Tento vývoj viedol k obave vzdelancov o národné sebavedomie. Na dedinách bol zase problém s dodržiavaním povinnej školskej dochádzky, pretože rodičia častejšie uprednostnili pomoc detí na poli alebo statku pred ich vzdelaním.

Celkové vyznenie reformy je ale jednoznačne pozitívne a Ratio educattionis sa radí medzi najvýznamnejšie reformy obdobia osvietenstva v Rakúsko-Uhorskej monarchii.

Táto reforma tak ako i iné reformy, nebola ovplyvnená len osobou Márie Terézie, ale podiel na nich mal aj jej syn Jozef II., v ktorého neskoršej vláde sa myšlienky osvietenstva presadzovali s ešte väčším dôrazom a manžel František Štefan I. , ktorý mal záľubu v prírodných vedách, čo sa zase prejavilo v rozvoji týchto vied na vysokých školách.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.