Účasť Francúzska vo vojne za Americkú nezávislosť zhoršila dlhotrvajúce finančné ťaž-kosti monarchie. Namiesto nanajvýš potrebnej reformy daňovej sústavy vláda Ľudovíta XVI. prijala iba nedostatočné opatrenia, čím dala kritikom príležitosť na to, aby zvalili zodpovednosť za krízu na korunu a privilegované stavy. Duchovenstvo, šľachta a niektoré mestá boli v tom čase totiž vyňaté z väčšiny priamych daní, ktoré ležali na pleciach remeselníkov a roľníkov, najchudobnejších, ale hlavne najpočetnejších vrstiev. Okrem štátnych daní boli roľníci povinní odvádzať dávky svojim pánom na základe feudálnych práv, a to v naturáliách, prácou alebo v peniazoch. Tieto práva mali svoj počiatok ešte v dávnej minulosti a inflácia spôsobila, že ročný výťažok z nich bol čoraz nižší, čím vlastne stratili svoj význam.
Ťažkosti francúzskej spoločnosti nevznikli v r. 1789, ale dve okolnosti zapríčinili, že tento dátum má osobitné miesto v dejinách. Zatiaľ, čo bohatstvo celej krajiny sa v priebehu storočia zväčšovalo, veľmi zlé úrody v rokoch 1787 a 1788 vyvolali vážne ťažkosti v zásobovaní, zná-sobené zlou organizáciou dopravy. K hospodárskej kríze sa pridružila aj politická. Ľudovít XVI., ktorý mal nerozhodnú povahu, nevedel, ako čeliť všetkým nahromadeným problémom.

Kvôli upokojeniu vášní zvolal kráľ do Versailles generálne stavy, ktoré tvorili zástupcovia troch skupín obyvateľstva – duchovenstva, šľachty a tretieho stavu (buržoázie a roľníkov). Ge-nerálne stavy sa nezišli od r. 1614: už ich samotné zvolanie bolo v istom zmysle revolúciou. Každé mesto a každá obec sa pripravovali na voľbu svojich delegátov a veľa sa diskutovalo o ťažkostiach, ktoré sužujú spoločnosť. Všade sa vypracúvali súpisy požiadaviek a pripomienok, ktoré mali byť predložené generálnym stavom.

Obyvateľstvo, ktoré bolo svedkom pohybu kráľovských vojsk v hlavnom meste, sa obáva-lo, aby kráľ so šľachtou nevystúpili proti reformám. 14. Júla 1789 dav zaútočil na kráľovskú väznicu v Bastille v nádeji, že tam nájde veľkú množstvo zbraní a oslobodil väzňov, ktorých bolo aj tak veľmi málo. Nasledujúci deň kráľ prijal trikolóru, ktorá symbolicky spojila farby Paríža (červenú a ,odrú) s bielou farbou monarchie. Šľachta, ktorú vyľakalo rýchle šírenie ne-pokojov po celom Francúzsku, začala hromadne utekať hlavne do Nemecka a Anglicka. Roľní-ci zas podľahli veľkému strachu a na šírenie správ o konšpirácii pripravovanej šľachtou odpo-vedali panikou. Keď sa rozšírilo, že bandy lupičov plienia vidiek, skupiny roľníkov sa začali ozbrojovať, aby sa ubránili a občas zaútočili aj na zámky, pričom sa snažili zničiť hlavne po-zemkové knihy obsahujúce súpis povinností voči svojim pánom.

V takejto situácii odhlasovalo Ústavodarné zhromaždenie 4. augusta 1789 zrušenie feudál-neho zriadenia, čo znamenalo zrušenie šľachtických privilégií, ktoré sprevádzali slávnostné chvíle. O 3 mesiace neskôr zhromaždenie schválilo Deklaráciu práv človeka a občana. Nasle-dujúce dva roky sa venovalo príprave prvej francúzskej písanej ústavy.

Ľudovít XVI. Sa pokúsil o útek, no pri Varennes bol chytený a uväznený a neskôr v roku 1793 spolu s manželkou Máriou Antoinettou aj popravený. Čoskoro vypukol chaos a nastal boj o moc medzi jakobínmi a girondistami, ktorý vyhrali jakobíni pod vedením Maximiliana Ro-bespierra. Bolo nastolené obdobie teroru a každý kto sa postavil na odpor bol popravený. Počas teroru v rokoch 1793-1794 prišlo o hlavu pod gilotínou asi 18 000 ľudí. Krátko vládol Robes-pierre sám až kým ho v roku 1794 neobvinili zo zrady a nepopravili. V roku 1795 bola zosta-vená nová vláda, zvaná direktórium. Táto trvala až do roku 1799, kedy Napoleon Bonaparte (ktorý si už predtým získal dôveru direktória po vojnových úspechoch) zhodil direktórium a prevzal vládu.