2.4 Prečo musel zomrieť?

Proces s Gándhího vrahom Náthurámom Vinajakom Godsem bol zahajený v starom Dillí v máji 1948, štyri mesiace po atentáte. O politickom a spoločenskom pozadí atentátu sa ešte dlho viedli rôzne špekulácie. Až v roku 1965 vymenoval minister vnútra Nanda komisiu, ktorá mala dodatočne vyšetriť celé pozadie atentátu. V rokoch 1969 a 1970 sa zrazu objavili dokumenty, na základe ktorých sa pokúsili o rekonštrukciu vtedajších udalostí.

Náboženstvo odjakživa hralo v indickej politike dominantnú rolu. Keď došlo k vyhláseniu ne-závislosti a rozdeleniu Indie na moslimskú a hinduistickú časť, docielil Gándhí len čiastočné zmierenie. Extrémisti sa totiž zásadne postavili proti spolupráci s moslimami. Hindú Mahásabhá, politická organizácia s teroristickými oddielmi Ráštra Dal a Ráštrijá Svajam Sevák sa rozhodla pokračovať v boji. V Dillí však narazila na autoritu Gándhího. Preto sa zrodilo sprisahanie vedené vod-com Hindú Mahásabhá bombajským milionárom Vinajákom Savarkárom. Jeho metódy a prostriedky sa nápadne podobali fašistickým.

Savarkár sa rozhodol odstrániť nepohodlného filozofa, ktorý mal taký veľký kredit u indickej verejnosti. V októbri 1947 zostavil bombajský boháč zo svojich verných vražedné komando. Neboli to najatí vrahovia, ale vyštudovaní brahmani. Godsé bol šéfredaktorom radikálno pravicových novín Hindú Ráštra a Narájan Apté bol ich riaditeľom. Digambar Bahdgé zastával funkciu zbrojára organizácie. Pôvodne totiž predával na púťach obetné figúrky z vosku a papierové kvety, neskôr pribral pre radikálne hnutie potrebnejšie artikle: obušky, boxery, a dýky ap pod pultom aj pištole a muníciu. Riaditeľ Apté požiadal práve Bahdgého, aby pre vraha obstaral zbraň. Z rovnakého dôvodu prizvali medzi seba i Godsého brata Gópála, vedúceho kantíny vojenského muničného skladu.

Ďalší členovia skupiny: hotelier Višnu Karkaré, Bahdgého sluha Šankár Kistajja a mladý utečenec Madan Lál Pahve. Keď sa prípravy na atentát ukončili a Bahdgé si obstaral päť granátov, dve bomby zo strelnej bavlny a dve pištole s nábojmi, zjavil sa Pahve u profesora Džaina, u ktorého predtým pracoval a chvastal sa, že sa stal členom úderného komanda a profesorovi prezradil, čo sa chystá. Profesor hindčinyna univerzite v Bombaji vedel teda už 10. januára 1948, že skupina extrémistov pripravuje na Gándhího atentát, no nechal si túto informáciu pre seba. Neskôr vyhlásil, že táravému chlapcovi neveril a bol presvedčený, že sa Madan Lál iba chvastal. No Madan Lál tentoraz neluhal.

Sedemnásteho januára 1948 nastúpili v Bombaji do lietadla spoločnosti Air India sprisahanci Godsé a Apté. Krátko pred odletom dostali posledné požehnanie od svojho vodcu Savarkára. Do Dillí prileteli ako bratia Déšbandeovci a ubytovali sa v hoteli Marina. Karkaré a Madan Lál prišli do mesta vlakom a v hoteli Šarif sa prihlásili pod falošnými menami. Večer, v čase, keď okolo Gándhího sídla prúdil stotisícový dav a prevolával mu na slávu, sprisahanci sa zišli na poslednú poradu. Plán bol jednoduchý: Apté, Bahdgé a Kistajja sa počas Gándhího večerného prejavu vmiesia do davu, Bajdgé sa s fotoaparátom na krku bude správať ako fotoreportér, vstúpi do vedľajšieho domu a vojde do miestnosti, oddelenej od susednej záhrady iba mrežou. Tam bude čakať v zálohe. Madan Lál zapáli v záhrade zápalnú šnúru bomby, výbuch spôsobí paniku, Bahdgé využije zmätok a zoza-du strelí Gándhímu do tyla.

India je krajina kontrastov. Myslenie indického človeka je pre Európana ťažko pochopiteľné. Do reálnych udalostí tu zasahujú nepostihnuteľné faktory zložitej psychiky, spriadané po tisícročia z mýtov a povier. Atentátnik, ktorý sa rozhodol zavraždiť takú významnú osobnosť, terorista vycvičený v nenávisť voči nepriateľovi, všetkými mazami mazaný podomový obchodník sa v poslednej chvíli zľakol pohľadu jednookého muža. Ten neznámy stál neďaleko od vchodu do miestnosti, odkiaľ mal Bahdgé strieľať a terorista sa zámeru vzdal. Pohľad jednookého akiste znamenal ono nepriaznivé znamenie osudu, ktorý dal zabijakovi najavo, že má zmeniť plán. Bahdgé naozaj uviedol tento dôvod. Bahdgé teda odmietol vystreliť a zľakli sa aj ostatní. Madan Lál to netušil a bombu hodil. Ozval sa výbuch, no vôbec nenastala taká panika, ako predpokladali. Mahátmá Gándhí sa prvý spamätal a upokojoval dav. Celá India počula jeho slová: „Nepriateľ moslimov je nepriateľom Indie“ povedal a vyzval prítomných, aby zachovali pokoj. Nato skončil prejav.

Madan Lál Pahve sa napokon našiel na policajnej strážnici, ostatní sprisahanci sa rozpŕchli. Po-domový obchodník Bahdgé pochopil, že mal zohrať v pláne brahmanov úlohu murína. Keď prišiel za ním Godsé a Apté a volali ho na zodpovednosť, ukázal im dvere.

Gopál Godsé a Višnu Karkaré si v hoteli zbalili prestieradlá, bez ktorých Ind nikdy necestuje a prihlásili sa pod cudzími menami v hoteli Hindú Frontier. Už predtým sa sprisahanci zbavili kompromitujúcich zbraní. Bahdgé spolu s Kistajjom odišli do Púny, Nathúram Godsé a Apté si kúpili cestovné lístky do Kánpuru. Len čo opustili hotel Marina, zjavila sa na vrátnici polícia so zadrža-ným Madanom Lálom Pahvem. Izba číslo štyridsať, ešte včera hlavný stan atentátnikov, bola však už prázdna. Madan Lál Pahve dlho nezapieral, povedal všetko, čo vedel o sprisahaní a vymenoval všetkých jeho účastníkov. Druhým cenným svedkom proti atentátnikom bol profesor Džain. O atentáte sa dozvedel až na druhý deň ráno, no hneď si uvedomil svoju vinu a usiloval sa spojiť s ministrom vnútra Patélom. Ten však krátko predtým odišiel z Bombaja. Profesor Džain pochopil, čoho sa dopustil, keď bagatelizoval tvrdenie Madana Lála Pahveho, že sa stýka so sprisahancami a usiloval sa chybu napraviť. Vytočil číslo predsedu politickej Strany kongresu, no nezastihol ho. Ohlásil sa teda u hlavného ministra štátu Bombaj Khéra. V prítomnosti miestneho ministra vnútra Désího povedal potom všetko, čo vedel. Pri porovnaní s Pahveho protokolom sa však v Džainovej výpovedi vynorili rozpory. Profesor tvrdil, že Madana Lála priviedol k nemu ich spoločný priateľ, obchodník z bazáru v Púne Višnu Karkaré, nehovorili však o nijakom obstarávaní zbraní. Nepochopiteľná bola reakcia polície, ktorá poznala spolupáchateľa bombového atentátu, dozvedeli sa, že ide o rozsiahle sprisahanie extrémistov. V každých iných politických pomeroch by nasledovali prísne bezpečnostné opatrenia. V Bombaji nie. Mysleli, že Gándhího chceli len uniesť, preto len zdvojnásobili stráže okolo jeho vily. A to bolo všetko. Diverzanti mohli úplne kľudne pripravovať ďalší atentát. Aj ho pripravovali.

Krátko po nevydarenej akcii sa bratia Godseoví, Apté a Karkaré dostali opäť do Bombaja. Uby-tovali sa v rozličných hoteloch pod cudzími menami. V nedeľu 25. januára sa už na svitaní zjavil najskôr Karkaré, potom ďalší dvaja v paláci majiteľa tlačiarenského podniku Shivaji Printing Press Džóšího. Tu sa dohovorili na ďalšom postupe. Keďže sa pri neskoršom vyšetrovaní ukázalo, že porada trvala päť hodín, zrejme prepravili veľmi podrobný plán. Nasledujúce dni boli naplnené čudnými manévrami trojice sprisahancov. Napriek tomu, že dostali požehnanie od veľmi bohatých pánov, nemajú ani na pištoľ. Preto zájdu za viacerými mecenášmi a žobrú milodary na vražednú zbraň. Náthurám Godsé a Apté letia z Bombaja do Dillí, ale už na druhý deň sedeli v exprese do Madrásu. O polnoci nasadnú pred stanicou v Gválijare do rikše a dajú sa odviezť do vilovej štvrti. Krátko potm zaklopú na dvere dr. Dattatraja Parčúreho. Prijíma ich miestny lekár a vodca gválijárskych hindov. Od neho pýtajú zbraň. Ten ju síce má, no nedá im ju, lebo ju vraj potrebuje. Ráno prichádza priekupník s takmer novou pištolou. Nakoniec ju kúpia. Sprisahanci sa potom vracajú do Dillí. Gándhí zatiaľ žije podľa svojho obligátneho programu. Verejne odpúšťa Madanovi Pahvemu.

Neskôr sa ukáže, že Gándhí nebol dôverčivý starček. Presne si totiž uvedomil, že mladík s bombou sa stal iba nástrojom široko rozvetveného sprisahania a vedel aj to, že atentátnikom neunikne. Vedela to aj polícia. Madan Lál Pahve ju vo svojej výpovedi upozornil, že vrahovia sa vrátia. Napriek tomu sa policajný prefekt nepostaral o bezpečnosť ohrozeného Gándhího. A starec bral svoj osud s typickým indickým fatalizmom: čo sa má stať, stane sa.

Iniciátor atentátu Savarkár pôvodne uvažoval o zabití Nehrúa, neskô chcel dať zavraždiť ben-gálskeho ministerského predsedu a vysokopostaveného funkcionára Moslimskej ligy Suhrávardyho, no nakoniec sa rozhodol pre staručkého Gándhího. Gándhí smrť čakal. V osudný deň povedal vnučke Manu: „Ak zomriem po chorobe, musíš ma vyhlásiť za nehodného a falošného Mahátmu. Keď ma zabije bomba, alebo vystrelí a guľka ma trafí do pŕs a ja zomriem bez náreku a s menom božím na perách, môžeš o mne hovoriť ako o ozajstnom Mahátmovi.“

Atentátnici sa pripravili. Obstarávajú si ešte fingované alibi. Aptého milenka má hneď po atentáte poslať dillijskému sekretariátu strany Hindú Mahásabhá telegram podpísaný Aptém s návrhom, že príde obhajovať Godsého. Telegram mal teda dosvedčiť, že Apté bol v čase atentátu ďaleko od miesta činu. Pred atentátom, presne o trinástej hodine a tridsiatej minúte, sa situácia komplikuje. Atentátnici, ktorí sa stále skrývajú v izbe staničného hotela, sa musia z neho vysťahovať. Museli odísť na ulicu. Polícia mala dokonca aj Karkarého fotografiu, no napriek tomu si ho žiadny so strážnikov nevšimol. Neskôr sa ukázalo, že atentátnici mali nezvyčajné šťastie. Aj v konečnej fáze im pri akcii pomohla náhoda. Podľa platných zvyklostí mal ísť pred Gándhím jeho osobný strážca Gurbachan Singh. Keď však zistil, že jeho zverenec je už vonku, nestihol ho už dobehnúť. Druhý strážca bol síce na svojom mieste no nestihol Godsému zabrániť vo vražde.

Apoštol nenásilia zomrel násilnou smrťou a takmer tisícový dav bol tou udalosťou taký šokovaný, že telo mŕtveho ešte dobrých desať minút zostalo na terase. Vraha odviedla polícia.

Londýnska rozhlasová stanica BBC vysielala reportážnu reláciu o Gándhího zavraždení ani nie 25 minút po atentáte. V záhrade Birlovho domu bol totiž spravodajca Robert Stimson. Potom sa správa o atentáte rozletela do celého sveta.

V Indii vznikla panika. Nevedelo sa, ku ktorej strane vrah patrí a ktosi začal rozširovať správy, že je členom Moslimskej ligy. Pohotoví hindovia okamžite tiahli na moslimov. V Bombaji došlo krátko po atentáte k násilnostiam, lúpežiam, požiarom a vraždám. Polícia zasiahla, teroristi sa bránili, na uliciach ležali mŕtvi. Na jednej strane frontu mobilizovali hindovia na druhej strane moslimovia.

Neskôr sa zjavila správa, že vrah patril k Hindú Mahásabhá a rozhorčený ľud začal pohon na reakčných extrémistov. Keď sa v Sangli, kde sa narodil Náthurám Godsé, dozvedeli, kto zabil proroka mieru, zaplatila to životom Godsého rodina. Pri požiari tu padlo popolom okolo 50 domov. Aj v iných mestách sa funkcionári Hindú Mahásabhá museli stiahnuť do ústrania. Rozhorčený dav zapaľoval ich príbytky.

Polícia predbežne zistila, že tridsaťosemročný redaktor Náthurám Godsé prišiel z Púny, kde vykonával aj funkciu tajomníka miestnej organizácie strany Hindú Mahásabhá a že práve v tomto veľkom provinčnom meste na hraniciach Hajdarábádu pripravila skupina teroristov atentát.

Púna leží na náhornej rovine Prednej Indie, je dôležitou dopravnou križovatkou a posádkovým mestom. Obyvatelia tu žili v dvojakom ohni: zaoberali sa problémami Indie, ktoré poznali iba z novín a problémami kniežatstva Hajdarábádu, ktoré pozbali z vlastnej skúsenosti. Kniežatstvo zostalo aj po vyhlásení nezávislosti Indie samostatným panstvom feudálneho kniežaťa a najbohat-šieho muža Indie Nízáma z Hajdarábádu. Politicky zostalo jedným z najpálčivejších problémov Indie tých rokov. A hospodársky takisto.

Medzi šestnástimi miliónmi pôvodných obyvateľov sa totiž zjavili státisíce presídlencov bez prístrešia a prostriedkov, bez nádeje. Nemali nič, len obrovskú nenávisť voči moslimom, pred ktorými utekali do pakistanu. V tomto kotle, kde to vrelo náboženskou neznášanlivosťou a túžbou po pomste, sa zrodila myšlienka zavraždiť muža, ktorý sa usiloval zmieriť dva tábory.

Zavraždenie Mahátmu Gándhího bolo prvou z plánovaných akcií hinduistických extrémistov. K ďalším politickým vraždám však už nedošlo. Polícia sa zrazu prebudila. Hneď nasledujúceho dňa zatkli v Púne Bahdgého. V Bombaji urobili prehliadku v rezidencii Savarkára. Došlo k raziám proti vedúcim Hindú Mahásabhá. Ozbrojené oddiely organizácie Ráštrijá Svajam Sévak Sangh úradne rozpustili, tisíce ich príslušníkov sa dostali do väzenia.

Zatkli aj gválijárskeho doktora Parčúreho. Jeho reakcia na správu o atentáte bola pohotová. Krátko po osemnástej hodine ju vysielal indický rozhlas. Doktor Parčúre ju vypočul, zvolal spoločnosť a oslavoval. S pýchou spoluautorstva a pred svedkami vyhlásil, že pištol pochádza z Gválijaru. On a jeho priatelia ju pomohli obstarať. Hneď na druhý deň sa usilovný doktor doatavil do vládnej budovy a dožadoval sa, aby ho okamžite vymenovali za člena vlády. Správal sa prehnane sebavedome, predpovedal politický prevrat, sľuboval, čo všetko urobí po....

Druhého februára, teda o dva dni, sedel už za mrežami, kde sa ositol spolu so všemocným Savarkárom, Gópalom Godsém, Aptém, Karkarém a Kistajjom, ktorých zatkli v bombajskom hoteli Pyrkes Apollo.

Hneď na druhý deň po vražde sa v Dillí zhromaždili státisícové smútočné davy. Vyprevádzali oddane svojho Mahátmu na poslednej ceste. Bola dlhá osem kilometrov, strážili ju vojaci, na križovatkách stáli pancierové autá. Mŕtvy Gándhí, prikrytý indickou zástavou, ležal na aute, ktoré ťahalo dvesto pešiakov. Zaprisahaný pacifista, antimilitarista, prorok nenásilia sa blížil k Rádž Ghátu, kde bola pripravená hranica. Sprevádzalo ho štyritisíc pešiakov, tisíc letcov, tisíc námorníkov a tisíc policajtov, ktorí mali chrániť jeho život... Päť hodín tiahol sprievod ulicami Dillí a o trištvrte na päť zapálil Mahátmov syn Rámdás hranicu zo santalového dreva pod mŕtvym telom svojho otca.