Počas storočnej vojny, medzi francúzskym ľudom kolovali rozličné chýri o blížiacej sa skaze Francúzska. Nádeje sa upierali už len k Bohu. Začali sa rozširovať rôzne fámy. Medzi nimi aj taká, podľa ktorej môže Francúzsko zachrániť len nepoškvrnená, nevinná panna. A takáto panna skutočne prišla.
Jana z Arku sa narodila vo východnom Francúzsku v roku 1412. Pochádzala z rodiny slobodných sedliakov. Počas detstva ju veľmi ovplyvnil jej strýko – kňaz, ktorý ju viedol k zbožnosti, vlastenectvu a k odporu k Angličanom.

Počas svojho mladého a veľmi náboženského života začala počuť hlasy svätých – Michaela, Markéty a Kataríny. Nabádali ju, aby vyhnala Angličanov z Francúzska. Jana sa rozhodla ísť za následníkom trónu – Karolom VII., aby ho presvedčila, že ona oslobodí Francúzsko. Potom, čo ju podrobili vyčerpávajúcemu výsluchu, Karolovi radcovia dospeli k záveru, že Jana je pravoverná kresťanka a že jej musí byť daná možnosť bojovať za Francúzsko. A úspech sa dostavil ... Angličania boli po dlhých bojoch zahnaní a Orleáns bol oslobodený. Tým začala jej víťazná cesta po Francúzsku.
Jej prvým cieľom sa stal Remeš, korunovačné mesto francúzskych kráľov. Vplyv Panny Orleánskej spôsobil, že sa jedno mesto za druhým poddávalo svojmu právoplatnému panovníkovi.
17. júla 1429 bol Karol korunovaný v Remeši za kráľa Francúzska – Karola VII. Počas korunovácie stála Jana po jeho boku a držala zástavu francúzskeho kráľovstva.
Jej snom bolo vyhnať Angličanov z celého Francúzska. Rozhodla sa teda zaútočiť na Paríž, centrum anglického a burgundského odporu. Útok na Paríž sa konal v septembri, ale bol neúspešný. Francúzi aj napriek neúspechu v Paríži dosiahli niekoľko významných víťazstiev na severe Francúzska.
23. mája 1430 bol Janin oddiel obkľúčený a ona padla do burgundského zajatia. Potom, čo ju Karol VII. odmietol vykúpiť, bola predaná Angličanom za 10 000 libier. Angličania postavili Janu pred inkvizičný súd. „Svätý“ tribunál mal šesť plenárnych zasadaní a deväť krát vypočúvali Janu v jej kobke. Inkvizítori ju obviňovali zo všetkých smrteľných hriechov. Kričali na ňu, vyhrážali sa jej pozemskými aj nebeskými trestami, zastrašovali ju nástrojmi na mučenie a žiadali, aby sa priznala.
23. mája. 1431 bola Jana predvedená pred tribunál a bola jej prečítaná obžaloba, ktorú odmietla. Tribunál sa rozhodol vylúčiť ju z cirkvi a upáliť. Jana z Arku bola upálená 30. mája 1431. Hranica bola ohromujúca svojou výškou. Malo to dodať obradu slávnostný ráz, ale hlavne kat na ňu mohol dosiahnuť len zdola,. To znamenalo, že nemohol akt urýchliť ani odsúdenú usmrtiť a zbaviť ju tak ohnivých múk.

Jana z Arku bola upálená zaživa. Nemala ešte ani devätnásť rokov. Bola odsúdená za čarodejníctvo a kacírstvo. Telo Panny Orleánskej zhorelo, ale podľa svedkov, jej srdce zostalo nedotknuté.
Karol VII. podporil žiadosť Janinej matky o revíziu procesu. V rokoch 1455 až 1456 sa na pokyn pápeža Calixa III. konal nový súd a tzv. „ priznanie Panny Orleánskej“ sa anulovalo ako vynútené zastrašovaním.
Vatikán, ktorý chcel využiť jej popularitu medzi ľuďmi v prospech cirkvi ju v roku 1920 vyhlásil za svätú. Dnes je Jana z Arku patrónkou Francúzska.
Vojnové činy sú tradične dielom mužov, a preto je postava Jany z Arku tak výnimočná. Ako symbol boja za nezávislosť a jednotu Francúzska sa stala hrdinkou mnohých legiend. A jej život priťahoval filmárov od začiatku dejín kinematografie. Prvý film o nej natočil George Melies už v roku 1900. Filmová postava Jany z Arku sa vyvíja spolu s meniacou sa mentalitou ľudstva. V začiatkoch ju stvárňovali ako jednoduché dievča, postupne ju začali vykresľovať ako zložitú osobnosť.
Ovplyvnení filmami už len ťažko dokážeme presne odlíšiť, čo je historický fakt a čo len mýtus. Troma skutočnosťami sú si však historici istí : bola dedinského pôvodu, zomrela na hranici v roku 1431 a nevstala z mŕtvych ...