Júla 1990 Saddám Hussajn povedal, že odvolá vojenské sily z iracko-kuvajtských hraníc, ak Kuvajt pristúpi na jeho požiadavku zaplatiť 10miliárd dolárov za ropu, ktorú čerpá z rumailských prameňov. Na druhý deň Arafat tlmočil v Kuvajt City iracké požiadavky, ktoré však kuvajtská strana odmietla.
Vzápätí začal jordánsky kráľ Hussein sériu telefonátov, v ktorých navrhoval minisummit na 4. august 1990. Kráľ Hussein telefonoval aj s prezidentom Bushom, žiadal ho o „trochu času“, čo mu Bush prisľúbil. Napriek svojmu sľubu však Bush začal s plánovaním vojenskej akcie proti Iraku.
Saddám Hussajn si uvedomil, že jeho akcie spôsobili svetovú krízu. Námestník irackého ministerstva zahraničia, Nizar Hamdoom, odovzdal 7. Augusta 1990 Jásirovi Arafatovi posolstvo, ktorého adresátom však bol Biely dom. Washington však nereagoval. Mlčal. Podobný osud stihol aj ďalšiu irackú iniciatívu. Deň po invázii vyslal Irak do Washingtonu dvoch arabsko-amerických biznismenov – Michaela Sabu a Samira Vincenta. Inštruoval ich Nizar Hamdoom, ktorý predtým pôsobil ako iracký veľvyslanec v USA a patril k irackým umierneným prozápadným politikom. Hamdoomov návrh obsahoval úplné stiahnutie irackého vojska z Kuvajtu s podmienkou garancie prístupu Iraku k Perzskému zálivu, irackú kontrolu nad rumailskými ropnými pólami a rokovanie s USA o cenách ropy, Na desať miliardovej náhrade škody Irak už netrval.
Michael Saba sa ihneď skontaktoval s Johnom Sununu, šéfom štábu Bieleho domu a svojím dávnejším známym z arabsko-amerických kultúrnych stykov. Vincent, absolvent bostonskej univerzity, zasa využil svoje kontakty s Carlom Bernardom, plukovníkom americkej armády vo výslužbe, a s exdirektorom CIA Richardom Helmsom. V konečnom dôsledku však Biely dom iracké návrhy odmietol. Hamdoom okamžite vyšiel s ďalšou iniciatívou: Irak prepustí všetkých západných rukojemníkov, ak sa zrušia sankcie OSN voči nemu. Aj v tomto prípade bola reakcia Washingtonu negatívna...
Hneď na začiatku svojho exilu v Saudskej Arábii vládnuca rodina Kuvajtu al-Sabahovci nadviazali prvý obchodný kontakt s americkými reklamnými a volebnými firmami „pre vládne záležitosti“ – a to s firmou Hill and Knowlton, Inc., a s firmou Richarda Wirthlina, ktorý bol volebným poradcom prezidenta Reagana. Obe firmy mali bohaté skúsenosti v ovplyvňovaní verejnej mienky a ponúkli svoje služby za odmenu vo výške 5,6 milióna dolárov.