Utorok 15. Januára 1991 podpísal prezident Bush rozkaz, ktorý formálne autorizoval vojenskú akciu voči Iraku. O deň neskôr štvorhviezdičkový generál H. Norman Schwarzkopf, najvyšší veliteľ medzinárodnej koalície vojenských kontingentov dvadsiatich ôsmich štátov, vydal rozkaz na letecký a raketový útok na Irak. Vo svojom generálnom štábe v hlavnom meste Saudskej arábie Rijáde vyhlásil na adresu vojakov: „Prezident, Kongres, americký ľud a celý svet stojí za vami a podporuje vaše akcie. Naša vec je spravodlivá .. Boh, vaši milovaní doma a vaša vlasť je s vami.“
Vojnu Amerika teda vyhrala a americký ľud mal oslavovať, ale už 5. Augusta sa na obale amerického týždenníka Time objavila zakázaná otázka: „Stálo to za to?“ Time pokračoval: „Tí, ktorí dúfali v nový demokratický Kuvajt, museli uznať, že pravý opak je pravdou.“ Popisujúc pomery v Kuvajte po oslobodení Time cituje rad príkladov, ako tisíce Palestíncov a príslušníkov iných národov žijúcich v Kuvajte uväznili bez súdu. Niektorých odsúdili na smrť po „cirkusových súdnych show“ na základe takých pochybných dôkazov, akými, napríklad, bolo nosenie trička so Saddámovým portrétom.
Do uvažovania okolo vojny s Irakom sa zapojil aj americký žurnalista John K. Cooly so svojou knihou Odplata – dlhá vojna Ameriky na Strednom východe, (1991). Podrobne v nej analyzuje príčiny Irackej agresie voči Kuvajtu. Podobne aj novinár Robert Parry v knihe Ako klamali Ameriku, (1992), uvádza rad dôkazov, ako sa dalo zabrániť vo vojne v Perzskom zálive diplomatickou cestou. Bez zaujímavosti nie sú nasledujúce fakty. 8. Augusta 1988, deň po skončení iránsko-irackej vojny, sa Kuvajt rozhodol zvýšiť produkciu nafty v rozpore s dohodami OPEC-u. Jedno z ropných polí, kde sa začalo s čerpaním, sa nachádzalo na ostrove Rumaila, ležiacom na nejasne stanovenej iracko-kuvajtskej hranici. Irak ho pokladal za iracké územie. Krátko na to iracký minister zahraničných vecí Tarik Azíz obvinil Kuvajt, že „kradne ropu“ z prameňov na Rumaile. Taktiež žiadal, aby Kuvajt zvýšil cenu ropy. 24. Júla 1990, počas rokovania s egyptským prezidentom Mubarakom, Saddám Hussajn zdôraznil: „Pokiaľ trvajú rokovania medzi Irakom a Kuvajtom, nepoužijem silu. Nebudem intervenovať silu prv, než vyčerpám všetky možnosti rokovaní.“
Na stretnutí s Jásirom Arafatom v Bagdade 28.