Ľudia si od najstarších čias vytvárali systémy nepísaných alebo písaných noriem, ktoré chránili jednotlivých členov spoločenstva či celé spoločenstvo pred nebezpečnými javmi. Tieto právne normy, zachované v najrozličnejšej podobe, pútali pozornosť odborníkov – právnikov, ale aj obyčajných ľudí, pre ktorých sa stávali inšpiráciou, ochranou a nádejou.
Z hľadiska právnych noriem púta mimoriadnu pozornosť jeden z najstarších zákonníkov ľudstva, dielo starobabylonského panovníka Chammurapiho, ktorým si zaistil trvalé miesto vo svetových dejinách.

Chammurapi (1792-1750), často označovaný za najvýznamnejšieho panovníka Babylonskej (Staro babylonskej) ríše z amoritskej dynastie, si nepochybne toto označenie zaslúži, veď svojou výbojnou politikou vytvoril silnú zjednotenú ríšu. Jeho ríša sa rozprestierala od Perzského zálivu až k Sýrii a zahŕňala vlastne celé územie medzi Eufratom a Tigridom (bol to štát dlhý cez tisíc kilometrov a široký okolo 160 kilometrov). A práve táto novo zjednotená ríša bola zrejme tým najpôvodnejším podnetom na spísanie tamojšieho zvykového (nepísaného) práva. Pretože súčasne s rozširovaním štátu si Chammurapi uvedomoval, že je nevyhnutné vybudovať nový jednotný administratívny systém. Predtým malé mestské štáty, príp. politické útvary, v ktorých sa viaceré mestské štáty ocitli, vyžadovali iný systém štátnej správy ako rozsiahla ríša. Preto musel Chammurapi riešiť problémy úplne neznámeho charakteru. A vyriešil ich tak, že ním vybudovaný štát fungoval po jeho smrti ešte viac ako dvesto rokov.

Chammurapiho „zákonník“ (v zachovanej podobe) je vytesaný klinovým písmom na dvojmetrovej dioritovej stéle (stĺpe), ktorý našli Francúzsky archeológovia v roku 1902 v bývalom hlavnom meste ríše Elam v Súzach, pri dnešnom Iránskom meste Dizful.
Je na nej vytesané takmer kompletné (na niektorých miestach je stéla poškodená) Chammurapiho dielo, je dlhší a sústavnejší než skoršie zbierky právnych predpisov.
Na začiatku stojí prológ – slávnostná preambula. V ňom okrem iného Chammurapi uvádza takmer tri desiatky miest, ktoré mu podľahli a ktoré sa stali súčasťou jeho ríše.
Druhú časť tvoria vlastné ustanovenia – ich text rozdeľujú novodobí vydavatelia na 282 článkov.
Dielo uzatvára epilóg.

Chammurapiho právne dielo nebolo prvým ani jediným podobným dielom starovekej Mezopotámie. Jeho význam vynikne až vtedy, keď si uvedomíme, že jeho cieľom bolo právne zjednotiť násilím a výbojmi budovaný štátny útvar rozprestierajúci sa v celej oblasti Mezopotámie.
Obsah zákonníka a jeho záber je veľmi široký. Uvádza povinnosti štátnych sudcov, ktorí majú riešiť súdne spory, aj ich zodpovednosť za vynesené rozsudky.
Jednotlivé paragrafy zákonníka poskytujú bohaté údaje o poľnohospodárstve a poľnohospodárskej výrobe, o povinnostiach majiteľov či držiteľov pozemkov, o starostlivosti o pôdu.

Chammurapiho zákonník dosť výrazne zasahuje aj do otázok rodinného práva. Upravuje vzťahy medzi mužom a ženou (§138 Ak niekto chce vypudiť svoju prvú manželku, ktorá mu neporodila deti, dá jej peniaze vo výške vena, okrem toho jej vráti veno, ktoré priniesla z domu svojho otca; a potom ju môže vypudiť.), určuje trest pre neposlušné dieťa (§195 Ak dieťa udrelo svojho otca, utnú mu ruku.), ale chráni napr. aj duševne chorú manželku pred tým, aby ju jej manžel nemohol jednoducho vyhodiť na ulicu (§ 148 Ak si niekto vzal manželku, ktorej sa zmocnila choroba lá-bum, a ak si predsavzal vziať si inú, môže si ju vziať, ale svoju manželku, ktorej sa zmocnila choroba lá-bum, nezapudí; v dome ktorý postavil, bude žiť; pokiaľ bude žiť, bude jej poskytovať obživu).
Bez problémov sú do spoločnosti zaraďovaní otroci ako spoločenská kategória, ktorá na jednej strane musí pracovať, ale na strane druhej má aj určité práva.
Zákonník zasahoval aj do sfér, ktoré sú aktuálne i v súčasnosti, hoci dnes ich riešia iné zákonné normy.

Z obsahu zákonníka sa dozvedáme aj o problémoch, ktoré sú nám možno cudzie, ale v určitej obmene sa môžeme s nimi stretnúť aj teraz. Krčmárka bola zodpovedná za to, ak sa v jej krčme pripravovali nejaké protištátne akcie (§ 109).
Chammurapiho zákony často využívajú trest smrti (upálením, utopením, narazením na kôl, …), pozná tresty mrzačiace, veľmi početné sú tresty majetkové, tiež zotročenie páchateľa, vyhnanie z občiny, prepadnutie majetku či strata úradu.
Zákony stíhajú spreneveru, vlúpanie do domu, nemajú však ustanovenia o prostej krádeži (zákon proti majetku).
Využíva tiež inštitút ordálu – božieho súdu.

Chammurapiho zákony vyrastajú celkom nepochybne z babylonského obyčajového (nepísaného) práva. Ich cieľom nebola ale písomná fixácia všetkých týchto pravidiel: redaktori diela dali na stélu zapísať iba tie ustanovenia, ktoré sa časom stali nejako spornými či nejasnými, alebo tie, ktoré vzhľadom k zmeneným spoločenským podmienkam museli byť reformované, teda novo vytvorené. Preto je zbierka nevyhnutne veľmi neúplná, medzerovitá; pretože pravidlá jasné a nesporné sa nezapisovali; aj keď išlo o pravidlá základného významu (krádež, vražda, trhová zmluva). V jeho zákonníku sa po prvý krát vyskytuje právna zásada talio (z latinčiny - odveta) „oko za oko, zub za zub“ napr.: (§229 Ak staviteľ postavil niekomu dom a svoje dielo neurobil pevne a dom, ktorý postavil, spadne a usmrtí majiteľa domu, bude tento staviteľ usmrtení).