referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Irma
Štvrtok, 14. novembra 2019
Cukrovar v Sládkovičove
Dátum pridania: 17.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 083
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 

Cukrovar v Sládkovičove

Sládkovičovský cukrovar založili roku 1867 rakúski podnikatelia bratia Kuffnerovci a Guttmanovci. Zakladateľmi boli Ignác Kuffner, pivovarník v Ottakringu, Jakub Kuffner, rovnako pivovarník v Oderdöblingene, Hirsch Kuffner, továrnik z Břeclavi, Izák Wolf Guttmann a Dávid Guttmann, veľkoobchodníci vo Viedni. Medzi zakladateľmi je aj Filip Wodianer, statkár zo Sládkovičova, a nemožno nespomenúť riaditeľa podniku Karola Kuffnera.

Pôvodný cukrovar začal pracovať vo výrobnom roku 1868-1869 ešte ako cukrovar strednej veľkosti. Kapacita cukrovaru sa však neustále zvyšovala, tak že roku 1885 dokázal cukrovar spracovať päťnásobok pôvodnej hodnoty. Už koncom sedemdesiatych rokov patrí tento podnik medzi najväčšie cukrovary v Uhorsku.

Rýchly rozvoj bol prechodne prerušený v rokoch 1872-1873. V tomto prípade však nejde o vplyv hospodárskej krízy, ale je to dôsledok veľkého požiaru, ktorý vypukol roku 1871, keď zhoreli nielen budovy cukrovaru a rafinérie, ale aj hotovými výrobkami naplnené sklady.

V roku 1873 sa tiež vytvorila účastinná spoločnosť Diosecká ekonómia, cukrovar a liehovar so sídlom vo Viedni s účastinným kapitálom 1,5 milióna zlatých. Väčšina spoločnosti ale zostala v rukách zakladateľov.

Jedným z ukazovateľov technickej vyspelosti cukrovaru je zavedenie difúzie, Roku 1870 používajú difúziu z 11 cukrovarov na Slovensku iba v dvoch cukrovaroch: v Topoľčanoch a Zlatých Moravciach, v ostatných a teda aj v Sládkovičovskom, používali lisovanie. Je len príznačné, že práve po ničivom požiari prešiel roku 1874 aj tento cukrovar na nový spôsob. Koncom osemdesiatych rokov sa začalo so spájaním niekoľkých difuzérov do difúznych batérii. Práve kapacita týchto batérií bola hlavným aspektom rozširovania kapacity cukrovaru.

Ku koncu storočia došlo k zdokonaleniu difúznej technológie v Sládkovičovskom cukrovare. Patent Viliama Gredingera, technika cukrovaru, odstránil veľké straty pary, ktoré nastali pri otváraní difuzérov. Gredinger nahradil jednoduché horné čapy difuzérov špeciálnymi klapkami, ktoré zabránili úniku pary pri otváraní difuzérov. Urýchlením difúzie a ušetrením veľkého množstva pary prispel k skráteniu výrobného procesu a znížil množstvo spotrebovaného paliva.

Druhým závažným problémom súdobých technológov bolo odstránenie vlákien cukrovej repy zo sirupu, pretože tieto vlákna zásadne sťažovali kryštalizačný proces. Riaditeľ Sládkovičovského cukrovaru K. Kuffner zostavil špeciálne kombinované, tzv. rúrovité cedidlá, ktoré dokonale zadržali vlákna nachádzajúce sa vo vylúhovanom sirupe.

Roku 1898 došlo k pomaďarčeniu názvu spoločnosti a sídlo sa prenieslo do Budapešti.

Rok 1915 bol pre Sládkovičovský cukrovar rekordným. Je to skoro až neuveriteľné, ale akciová spoločnosť vykazuje až 2 395 406 K zisku. Výroba cukru priniesla spoločnosti 1 244 335 K čistého zisku. Neustále klesanie hodnoty uhorskej meny prinútilo majiteľov cukrovaru v Sládkovičove zvýšiť akciový kapitál cukrovaru až na 8 miliónov korún.

V roku 1922 došlo k nostrifikácií spoločnosti a jej sídlo sa prenieslo do Sládkovičova. V roku 1941 prevzala v spoločnosti 67% účastinného kapitálu Maďarská všeobecná úverová banka v Budapešti.

Spoločnosť pri svojom založení odkúpila 1040 jutár pôdy, za predmníchovskej ČSR vlastnila 14 tisíc jutár a árendovala 17 tisíc jutár pôdy, predovšetkým na dorábanie cukrovej repy. Jej cukrovarnícka ekonómia patrila medzi najväčšie a najvyspelejšie na Slovensku.

Roku 1870 spoločnosť postavila liehovar na spracovanie melasy a rafinériu liehu v Galante, roku 1912 parný valcový mlyn v Sládkovičove, roku 1929 dala do prevádzky konzerváreň ovocia a zeleniny, vlastnila vápencový kameňolom v Novom Meste nad Váhom.

Cukrovar patril medzi najväčšie a najmodernejšie v Uhorsku i v ČSR (roku 1930 bol výškou výroby na 3. mieste v republike).
Kým pri vzniku disponoval parnými strojmi s výkonom okolo 43,89 kW, roku 1892 mal už 271,28 kW, roku 1903 591,74 kW, roku 1914 už 1548,54. Teda viac než stridsaťnásobenie.

V rokoch 1873-74 a 1935-38 bol cukrovar rekonštruovaný a zmodernizovaný. Roku 1874, ako bolo spomenuté už skôr začal využívať difúziu, koncom 80. rokov Rudingerov splavný kanál.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Pokreis, Hildegarda: Podnikanie Karola Kuffnera na južnom Slovensku.Galanta 2000, Tibenský, Ján: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. Obzor. Bratislava 1988, Vadkertyová, K.: Dejiny Cukrovarníckeho priemyslu a pestovania cukrovej repy na Slovensku. SAV 1972, Kolektív: Encyklopédia Slovenska I. A-D. Osveta
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.