- Ján Matej Korabinský (1740 – 1811)
- Florián František Rómer (1815 - 1889)
- Johan Evangelist Hubert (1849 - 1882)
- J. N. Hummel a jeho hudobné dielo (1778 - 1837)
- Jozef Könyöki – zakladateľ Mestského múzea v Bratislave (1832 - 1900)
- Ján Nepomuk Batka ml. (1845 -1917)

Ján Matej Korabinský, žil a pôsobil v Bratislave počas vlády Márie Terézie a Jozefa II. Je rodákom z Prešova (23. 2. 1740)
Otvoril si civilnú dievčenskú školu (1761-1768), sídlila v dome Johanna Baura na rohu ulice Vierämpergasse a starého Uhoľného trhu (roh dnešného Hurbanovho námestia a Suchého mýta). Okrem iného sa tu vyučovala aj čeština. Školu spravoval v duchu novátorských pedagogických názorov J. A. Komenského.
V Bratislave vydal hry pre deti (S piele fuer kinder, gedächtniss und verstand zu schärfen, deutsch, ungarisch und böhmisch – Hry pre deti na cibrenie pamäti a rozumu v nemčine, maďarčine a češtine). V Regensburgu mu v roku 1766 vyšla kniha Anschickung zu den biblischen geschichten und zur nützlichen kenntniss der ziffer (Príprava na biblické dejiny a užitočné vedomosti o číslach). Použil v nej učebný predmet biblických dejín ako pomôcku pre počty.
V roku 1773 (do 1784) prevzal po Karlovi Gottliebovi Windischovi redigovanie novín Pressburger Zeitung.
Podľa nemeckého vzoru vydal vo Viedni a Bratislave zborník rôznych príspevkov pod názvom Almanach von ungarn auf das Jahr 1778 (Uhorský almanach na rok 1778). Úvodnú štúdiu napísal Maximilián Hell.

V roku 1781 vydal Opis kráľovského uhorského hlavného slobodného a korunovačného mesta Bratislavy s pôdorysom mesta a jeho okolia. Spomína najstaršie národy ktoré žili na území Bratislavy. Medzi historickými názvami mesta uvádza Uratisaburgum, Braclaburgum, Posonium, Istropolis, Posony, Pressburg a z neho odvodený český Presspurek. Približne 80 strán zo 137 strán, zaberá Topografický popis polohy, ulíc, námestí, pozoruhodných domov vnútorného aj vonkajšieho mesta predmestí a Blumentálu.

Vytvoril desaťstránkový nárečový slovník nemčiny bratislavských vinohradníckych robotníkov
Jeho hlavným lexikografickým dielom je: Pokus o malý turecký slovník s pripojením nemeckými, maďarskými a českými ekvivalentmi a stručnou tureckou gramatikou. Tento slovník je dôležitým prameňom k dejinám spisovnej slovenčiny.
Bratislava vyjadrila svoju vďaku a úctu Jánovi Matejovi Korabinskému tým, že po ňom pomenovala jednu zo svojich ulíc. Jeho portrét (1780) je vystavený v Galérii mesta Bratislavy.

Florián František Rómer
Bol archeológom, historikom, prírodovedcom, univerzitným profesorom a cirkevným hodnostárom, jednoducho polyhistorom.
Narodil sa 12. 4. 1815 v Bratislave na Zámočníckej ulici č. 10 v rodine obuvníka. Študoval v Bratislave, Trenčíne, Tate, Pannonhalme a Györi. V roku 1838 ho vysvätili za kňaza.

V Petržalskom parku založil botanickú záhradu. Za svoje výsledky v prírodovednom bádaní bol zvolený za člena korešpondenta Uhorskej akadémie vied. Stal sa autorom prác o umeleckohistorických pamiatkach Pešti a iných miest. Jeho dielo o starých nástenných maľbách v Uhorsku vydané v roku 1874 v edícii Monumenta Hungariae archeologica sa pokladá za prvú uhorskú monografiu z dejín umenia a historickej archeológie. V rukopise zanechal aj viacdielny, vlastnými kresbami ilustrovaný slovník, ktorý predstavuje vzácny prameň pre štúdium dejín umenia a umeleckých pamiatok.
Pokladá sa za zakladateľa modernej uhorskej archeológie. Jeho zásluhou sa napríklad konal medzinárodný antropologický a archeologický kongres v Budapešti.
Skúmal flóru Bratislavy a jej okolia.

Je spoluzakladateľom Bratislavského múzea, spoluzakladateľom Uhorskej historickej spoločnosti. V roku 1873 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu železnej koruny 3. triedy. Bol vedcom uznávaným vo všetkých európskych štátoch.

Johan Evangelist Hubert
Bol francúzskym vojakom. V Bratislave sa liečil vo vojenskom lazarete. Oženil sa a usadila sa tu. V roku 1825 založil firmu, prvú továreň mimo Francúzska na výrobu šampanského. Toľko legenda.

V roku 1825 bola bratislavskými mešťanmi Johannom Fischerom a Michaelom Schönbauerom založená firma „Hubert“ (Používala iný názov). Sídlo firmi bolo na bývalej Krajinskej ceste, dnes známej ako Radlinského ulica.
Rodina Hubertovcov vstúpila do hístórie továrne v rokoch 1877 keď odkúpila podiel od Fischera. Až v roku 1952 sa prevádzka firmy presunula do Serede, kde pôsobí dodnes.

Johan Nepomuk Hummel
slávny rodák z Bratislavy. (1778 14. 11.) Na prelome 18.-19. storočia sa do dejín európskej hudby najvýraznejšie zapísali štyri osobnosti: J. Haydn, W. A. Mozart, Ludwig van Beethoven a Johan Nepomuk Hummel. V roku 1786 sa jeho rodina presťahoval do Viedne, a tu sa stal žiakom W. A. Mozarta.
Zomrel vo Weimare v októbri 1837.

Jozef Könyöki
Výtvarník, pedagóg a najmä zakladateľ Mestského múzea. Narodil sa 19. 2. 1829 pri Komárne. Už v roku 1833 sa rodina presťahovala do Bratislavy. Od mladosti prejavoval výtvarné nadanie. Počas svojho dlhoročného pobytu v Bratislave vytvoril väčší počet kolorovaným kresieb a akvarelov s námetmi z mesta a jeho okolia.
V roku 1875 sa stal docentom archeológie na filozofickom náukobehu Právnickej akadémie. Preskúmal a zakreslil stredoveké kostoly, kaplnky, zámky, a zrúcaniny Bratislavskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Turčianskej, Tekovskej, Hontianskej, Zvolenskej a Novohradskej župy. Z jeho iniciatívy bolo založené Mestské mmúzeum. Sám obohatil zbierky múzea viacerými predmetmi. Veľmi bohatá je jeho publikačná činnosť. V roku 1873 napr. uverejnil sprievodcu po Bratislave a jej okolí.
Zomrel v Bratislave 1. 3. 1900.

Ján Nepomuk Batka
Formoval a ovplyvňoval kultúrnospoločenské dianie Bratislavy na skolnku 19. a začiatku 20. storočia. Narodil sa 4. 10. 1845 v Bratislave. Jeho rodný dom stojí na Michalskej ulici. Bol jedným z hlavných aktérov podujatí, ktoré najvýraznejšie vynikajú na mape kultúrnych dejín starej Bratislavy. Bol autorom stoviek hudobných kritík v domácej i zahraničnej tlači. V roku 1919 vyšla jeho prehľadná štúdia o hudobnej histórii Bratislavy. V spolupráci s Albertom Iglom písal o osobnosti a tvorbe Franza Xavera Messerschmidta.