Odštiepok bolo možné vytvarovať do podoby ťažkého nástroja, ako je sekera, menšie úlomky sa používali na výrobu ľahších nástrojov. Pri otesávaní držal remeselník kameň v jednej ruke alebo si ho oprel o stehno, niekedy ho pridržiaval na kamennej nákove. Udrel doňho kamennou palicou a odštiepil vhodný úlomok. Potom kameň obrátil a rovnako odštiepil kus pazúrika z druhej strany. Hrany sa ostrili údermi mäkkého kladiva z kostí, parožia či mäkkého dreva. Niekedy sa používalo tlakové štiepanie: úlomok sa odštiepil dreveným či kosteným hrotom.
Trpezlivým otesávaním dokázali remeselníci odštiepiť úlomky v potrebnej hrúbke a forme. Čepele sa takto zhotovujú 30 000 až 90 000 rokov. Niekedy museli pravekí remeselníci odštiepiť desiatky úlomkov, kým sa im podarilo odlomiť pazúrik v požadovanom tvare. Archeológovia našli v pravekých kamenárskych dielňach množstvo vyradených úlomkov.
Viac než dva milióny rokov držali praveký ľudia nástroje v holej ruke. Asi pred 200 000 rokmi začali nástroje zasadzovať do rukovätí. V Európe sa oštepy s kamenným hrotom rozšírili pred 35 000rokmi. Kamene sa do rukovätí upevňovali rastlinnými vláknami alebo živicou. Niekedy sa živica zmiešala s inými rastlinnými šťavami alebo s včelím voskom.
Z malých, ostrých, jemne opracovaných kamenných hrotov sa zhotovovali ostria šípov, oštepov a harpún. Tieto drobné úlomky, čiže mikrolity, sa používali aj na výrobu nožov a píl. V druhom prípade sa mikrolity zasadzovali do dreveného rámu ako zuby dnešnej píly. Táto metóda zhotovovania nástrojov sa v Európe objavila asi pred 14 000 rokmi, ale nálezy na Srí Lanke v roku 1988 potvrdili, že lovci v tejto oblasti podobné nástroje používali už pred 30 000 rokmi, v tom istom čase ako lovci v južnej Afrike.
Približne pred 8 000 rokmi začali pravekí roľníci používať nové postupy pri brúsení a leštení kameňa. Brúsnym kameňom býva tvrdá, navlhčená hornina, ako brúsny materiál používali zrnká piesku.

Ako v dobe kamennej maľovali pri svetle lampičiek
Aj keď v jaskyniach Južného Francúzska a Španielska, kde objavili vzácne praveké kresby, inštalovali moderné elektrické osvetlenie, vládne v nich šero. Keď umelci doby kamennej pred 12 000 – 30 000 rokmi kreslili na steny jaskýň verné portréty zvierat, nepochybne pracovali v takmer úplnej tme. Niektoré maľby sa našli až ďaleko vo vnútri jaskyne. Napríklad, veľká sieň jaskyne v Niaux, vo francúzskom departemente Ariége, je od vstupu vzdialená takmer 800 metrov.
Dávni maliari museli pracovať pri blikajúcom svetle čadiacich lampičiek.