Archeológovia ich našli veľké množstvo a na stenách jaskýň i na maľbách sa dodnes zachovali stopy dymu.
Lampičky si ľudia doby kamennej vyrábali z kúskov kameňa alebo okruhliakov s miskovitými priehlbinami, do ktorých nalievali zvierací tuk. Ako knôt im slúžili kúsky usušeného machu či lišajníka. V jaskyni Lascaux neďaleko Montignacu v juhozápadnom Francúzsku sa dokonca našli knôty z vetvičiek borievky. Vtedajší umelci maľovali najčastejšie zvieratá, ktoré v tom období dávali ľuďom potravu a suroviny. Mnohé kresby tvoria len jednofarebný obrys, niektoré sú však vyfarbené. Obrys vyrývali prehistorickí maliari ostrím pazúrika a obťahovali čiernou farbou. Niekedy maľovali aj pomocou prstov. Farby si miešali z prirodzených pigmentov, napr. z oxidu železa. Červeň a žlť získavali z červeného žltého okra, čerň z oxidu mangánu, červenohnedú farbu z krveľa a belosť z kaolínu. V jaskyni Lascaux speleológovia našli paličky a mažiare, v ktorých maliari drvili minerály. Farby si miešali na kamenných paletách. Používali pri tom okrem iného uhlíky a kremeň.
Aby farby odolávali vlhkosti, maliari do nich pravidelne pridávali tuk. Farby v jaskyni Lascaux sú veľmi trvanlivé, pretože pravekí ľudia ich miešali s jaskynnou vodou, bohatou na uhličitan vápenatý. Farby sa nanášali štetcom z peria, zvieracej srsti či vetvičiek, alebo pomocou machových či kožušinových vankúšikov.
A prečo sa tak dobre uchovali? Voda viazala farebný prach. V priesakovej jaskynnej vode je obsiahnutý kalcit, ktorý sa vyzrážal v priebehu doby na stenách ako vápencový povlak a tak konzervuje praveké umelecké diela. Cromagnonský človek (najvýznamnejší praveký jaskynný umelec) nielen ryl, kresli či maľoval, pracoval tiež trojrozmerne. V niektorých jaskyniach nachádzame poloreliéfy zvieracích hláv alebo celé, voľne stojace plastiky zvierat. Známe sú obidva asi meter vysoké bizóny z Tuc d’Audoubert. Malé figúrky formoval z ílu a drvených zvieracích kostí, táto zmes vypálením stvrdla. V táborisku lovcov mamutov v Dolních Věstonicích na južnej Morave používa cromagnonský človek najstaršiu známu „keramickú pec“ (boli tu nálezy zvieracích a ľudských sošiek – najstaršie doklady keramickej tvorby na svete). Ale teraz späť k maliarom. Jaskynní maliari však nepracovali len v hustom šere, ale aj v neprirodzenej skrútenej polohe. Museli sa krčiť v odľahlých priestoroch a na hlbokých a neprístupných miestach. Niektoré maľby našli archeológovia vo výklenkoch, ktoré nie sú ani meter vysoké, iné maľby našli v takej výške, že maliar musel pri práci stáť na rebríku alebo na drevenom lešení.
V skalných stenách jaskyne Lascaux našli archeológovia ľudskou rukou vysekané desaťcentimetrové otvory, do ktorých pravdepodobne zakotvovali päťmetrové lešenie.