V závere stredného paleolitu (v tej istej dobe ako vymiera neandertálec) sa vyvinul súčasný typ človeka HOMO SAPIENS SAPIENS, ktorý sa do Európy začal presúvať z východu. CHARLES DARWIN 1809 – 1882
Britský prírodovedec Charles Darwin napísal roku 1859 veľmi významnú knihu s názvom O pôvode druhov. Darwin bol presvedčený, že zvieratá a rastliny sa v priebehu dlhých časových úsekov menili, pretože medzi sebou zápasili o potravu, partnerov a o prežitie. Len tí „najlepší“ alebo „najzdatnejší“ prežili a dnešné druhy sú výsledkom vývoja (evolúcie) trvajúceho milióny rokov. Darwin žijúci v 19. storočí nadšene obhajoval svoju evolučnú teóriu aj na človeku – objav fosílií neanderthálca potvrdil, že dnešní ľudia sú tiež výsledkom istého vývoja. MLADÝ PALEOLIT (40/35 tisíc – 10 000 pred Kr.)
V tomto období sa na západ rozšíril dnešný typ človeka v štyroch základných rasách (europoidná, negroidná, mongoloidná a australoidná). Človek osídlil ďalšie dva kontinenty – Austráliu a Ameriku. Prebiehala posledná doba ľadová. Naši predkovia osídlili Európu v smere od juhovýchodu na západ. Žili v podobných podmienkach ako neanderthálci. Používali však už dokonalejšie nástroje vyrábané z kostí, dreva, mamutoviny a kameňov. Putovali za zverou, ktorá žila v stádach (soby, mamuty, kone). K lovným zvieratám patrili aj jaskynné medvede, srstnaté nosorožce, pratury, megalocery (obrovské jelene). Ľudia žili v tlupách, ktoré sa menili na rody. Vyskytovalo sa tu matrilineárne zriadenie rodov, čiže tu bol matriarchát (ženy boli dominantné). Ženy a muži si delili prácu (prirodzená deľba práce), stavali si prístrešky, vyhľadávali jaskyne a skalné previsy Crô – Magnon (Cromagnonci), Dolní Věstenice, Považie, Východoslovenská nížina, Barca (pri Košiciach). Prvé umelecké zobrazenia, rytiny v kostiach, jaskynné maľby – j. Altamira, j. Lascaux, Ural. Príčiny umeleckej tvorby boli: lovecká mágia a estetické potreby. Vyrábali sošky ženských postáv tzv. venuše (Moravianska venuša – Moravany nad Váhom stará cca 24 800 rokov).
Ľudia, ktorí pred 40 až 35 tisícimi rokmi prišli z východu do Európy, boli vysokí (1,70 – 1,80 m), atletického výzoru s vysokou, hranatou a skôr úzkou lebkou. Ich zreteľne vyvinutá brada vybiehala viacej do špičky, takže spodná polovica tváre mala tvar trojuholníka. Nos bol dlhý a úzky, čelo vysoko klenuté. Títo cromagnonskí ľudia (pomenovaní podľa prvého náleziska v kameňolome Crô-Magnon v juhofrancúzskom Les Eyzies-de-Tayac) boli vynikajúci lovci. V tlupe pripravovali pasce dokonca mamutom, mohutným jaskynným medveďom a ďalšej veľkej zveri končiacej doby ľadovej.