Čo je v prírode zmysluplným pochodom, bolo pre prvých zberačov nevýhodou, lebo objem žatvy bol zmenšovaný o vypadnuté zrná. Buď muselo byť zbierané už nezrelé obilie, alebo sa bolo treba zmieriť s veľkými stratami behom žatvy.
Ale práve táto nepriaznivá skutočnosť viedla k zrodu kultúrnych rastlín. Domestikácia je založená na netypických odchýlkach od normálnej rastliny. Časť klasov nemohla z dôvodu genetických defektov uvoľňovať svoje zrná a rozmnožovať sa. Pritom práve tieto zrná boli v dobe zrelosti získavané vo väčšom množstve než tzv. zrná normálne. Na konci žatvy mohli dokonca byť zbierané len zrná týchto odchylných rastlín. Pri doprave úrody do dediny prišlo pravdepodobne mnoho zŕn nazmar. Často pri tom semená zapadli do úrodnej pôdy, lebo prvé sídliská ležali vždy v blízkosti vody a v značnej vzdialenosti od vysočiny s divoko rastúcimi formami obilia. V nasledujúcich rokoch vyklíčili prevažne rastliny, ktoré neuvoľňovali samovoľne zrná a rástli v blízkosti osady. Boli teda prednostne zbierané. Stále opakovanie tohto neuvedomelého výberu viedlo v konečnej podobe k stále väčším a početnejším poliam pšenice v blízkosti osady. Rovnaké zmeny vedú k vzniku foriem, ktoré samovoľne neuvoľňovali svoje semená z klasu. Tieto zmeny sa odohrali u všetkých rastlín, ktoré človek zbieral. Ľudia mohli prejsť k usadlému spôsobu života. Vďaka bohatej ponuke potravy v rôznych častiach sveta, menšiemu počtu mužov, ktorí zomreli na love a obzvlášť vďaka poklesu usmrcovaní novorodencov, ktoré boli nevyhnutnou reguláciou veľkosti populácie, robené v záujme prežitia kočujúcej skupiny lovcov, došlo k výraznému nárastu počtu obyvateľstva. Počet obyvateľov často prekročil možnosti obživy v rámci regiónu (v niektorých oblastiach až 100 – násobne), a tak jednotlivé skupiny odchádzali a hľadali si priaznivejšie územie, kde by sa usadili. Poľnohospodárstvo akcelerovalo rozhodujúcim spôsobom ľudský vývoj vpred a patrí k základným pilierom civilizácie.
Všade tam, kde sa neolitickej revolúcii stretli dve kultúry, nová poľnohospodárska s lovcami či zberačmi staršej doby kamennej, zvíťazil nový spôsob života. Neolit rozdeľujeme na dve fázy:
· Predkeramická
· Keramická
K typickým novinkám neolitu v technickej oblasti patril nový druh opracovania kameňa, staviteľstvo z hliny a kameňa, vývoj tesárstva a spracovania ľanu, práve tak ako najdôležitejšie vynálezy: hrnčiarstvo a v niektorých oblastiach dokonca metalurgia kovov. Znalosť rôznych druhov kameňov viedla k novým technikám brúsenia a vŕtania pri výrobe ozdôb, nožov, nádob a sekier.