V Británii a Spojených štátoch stále jestvujú skupiny moderných druidov, ktoré síce nemajú taký vzťah k svojim predchodcom, dodnes však slávia pohanské sviatky späté s jednotlivými ročnými obdobiami.

Jastorfská kultúra a etnogenéza Germánov
K otázke vzniku germánskeho etnika prispela archeológia rozpoznaním jastorfskej kultúry (podľa pohrebiska Jastorf pri Uelzene v Dolnom Sasku; 6. – 1. stor. pred Kr.), ktorá sa považuje za germánsku kultúru a jej územie za východisko expanzie germánskych kmeňov. K oblasti germánskej etnogenéze patrilo pravdepodobne i územie Dánska a južnej Škandinávie s príbuznými nálezmi. Kontinuita osídlenia medzi Veserou a Odrou od staršej doby bronzovej po jastorfskú kultúru sa zdá dosť zreteľná, i keď nie je vždy isté, či išlo pri tom o kontinuitu toho istého obyvateľstva.
Významným faktorom pri rozvoji jastorfskej kultúry a dovŕšenie germánskej etnogenézy bolo prevzatie výroby železa. Schopnosť spracovať vlastnú miestnu surovinu podporilo výraznejšie vedomie kmeňovej náležitosti. Vedúce miesto v tomto vývoji zaujímali oblasti v dolnom toku Labe, jednak pre svoje husté osídlenie, jednak pre značnú produkciu železa. Rozsiahle pohrebiská v pôvodnej oblasti jastorfskej kultúry nasvedčujú tomu, že tam pri nedostatku úrodnej pôdy došlo k relatívnemu preľudneniu a posunom ich nositeľov.
Anglicko
Vývoj v južnejšej časti Anglicka bol v 2. polovici posledného tisícročia pred Kr. určovaný vplyvmi a migráciami keltských kmeňov z kontinentu. Už výskyt halštatských foriem okolo roku 600 pred Kr. sa spojuje s vlnou prisťahovalcov, po ktorých nasledovali ďalšie skupiny a to tiež aj ako nositelia laténskej kultúry. Postupne vznikali väčšie keltské pohrebiská a hradiská. Okolo prelomu 1. a 2. storočia pred Kr. sa z krajov severne od Seiny a západne od Ardén začali do Anglicka sťahovať keltskí Belgovia, ktorí razili mince. Vznikajúcou súčasťou ostrovnej keltskej kultúry bolo umelecké remeslo (bohato zdobené zbrane a ozdoby).

Laténske obdobie predstavuje vyvrcholenie vývoja pravekej Európy. Keltské kmene a niekoľko iných stáli už na prahu civilizácie, triednej spoločnosti. Iba ich južné časti prijali – spolu s dedičstvom iných národov – civilizáciu rímskeho impéria. Severnejšie oblasti, teraz obsadené germánskymi kmeňmi, sa vrátili (v dobe nástupu chladnejšieho počasia) k pravekému spôsobu života, aj keď základy remeselnej, zvlášť železiarske práce predsa len pretrvali. Po Keltoch zostalo popri latinskom názve Čiech (Bohémia), tiež mená hlavných stredoeurópskych riek. Časť keltského osídlenia, ktoré tu zostalo, patrí k prvým historicky bezpečne známym prapredkom stredoeurópskeho obyvateľstva.