vydali do Itálie (roku 410 dobyli Rím), hneď na to sa však obrátili do Galie, kde založili ríšu s centrom v Toulouse, ktorá v 5. stor. ovládala celé Španielsko; zanikla až po expanzii Arabov v 8. stor.
Niektoré germánske kmene prešli juhozápadným Slovenskom a južnou Moravou (Heruli, Rugiovia a Skiri). Naproti tomu sa Markomani veľkých migrácií nezúčastnili. Aj naďalej žili hlavne v Čechách, pričom je pravdepodobné, že sa ich časť niekedy v 5. stor. presunula do Bavorska a podieľala sa na vzniku Bavorov.
Kvádi obývali väčšinu Moravy, juhozápadné Slovensko a priľahlú časť Dolného Rakúska. Žili v týchto oblastiach až do roku 406, keď sa časť zúčastnila ťaženia Vandalov na západ. Ich zbytky sa pravdepodobne pripojili k ťaženiu Longobardov do Itálie v roku 568.
Longobardi pochádzali z oblasti dolného toku Labe. Odtiaľ sa ich hlavná časť vydala asi okolo roku 400 juhovýchodným smerom, prešli cez Moravu a pravdepodobne aj cez Čechy, pozdĺž Dunaja až do Rakúska a Panónie. V 2. pol. 6. stor. sa stretli s Gepidmi, proti ktorým si prizvali na pomoc Avarov. Avšak v roku 568 odišli do severnej Itálie. Tu si založili kráľovstvo s centrom v Pavii (Lombardia), ktoré trvalo až do podrobenia Karolom Veľkým v 8. stor.
Kmeňové zväzy Alamanov, Frankov, Sasov a Durynkov predstavujú novo vzniknuté celky v mladšej dobe rímskej. Pôvod Alamanov, ktorí v 3. a 4. stor. ovládli veľkú časť dnešného juhozápadného a južného Nemecka a v 5. stor. prežili najväčší rozmach, sa hľadá v stredonemeckej oblasti (podľa Alamanov sa vo francúzštine Nemci nazývajú Allemands).
Kmeňový zväz Frankov sa formoval v 1. pol. 4. stor. z množstva menších kmeňov rýnsko – veserskej oblasti. V prostredí tzv. sálskych Frankov (žijúcich od dolného Rýna po severovýchod Francúzska) bol za vlády Chlodovika (481 – 511) z dynastie Merovejov položený základ Franskej ríše, ktorá ovládla celú Galiu a postupne si podrobila ostatné germánske mocenské útvary v strednej Európe. To sa týka napr. kmeňového zväzu Sasov (niekedy v polovici 5. stor. s Anglami a Jutami ovládli juhovýchodné Anglicko), ktorý v 8. stor. ovládli veľké územie na severozápade kontinentu.
V susedstve Čiech vznikol kmeňový zväz Durynkov (meno sa objavuje okolo roku 400). Po zrútení húnskej moci ovládol územie od dolného toku Labe cez horný tok Mohanu až k Dunaju. Aj keď je badať v Čechách značný vplyv Durynskej ríše (podľahla roku 531 Frankom), nedá sa doložiť, že by k nej Čechy patrili.
Významnú mocenskú silu v prvej polovici sťahovania národov predstavovali kočovní Húni. Tí na prelome 1. a 2. stor. postupovali zo stepí na severe dnešnej Číny smerom na západ. Počiatkom 5. stor.