Historicky býva uvedené obdobie vymedzené rokmi 375 (zánik ríše Ostrogótov pod náporom Húnov) a rokmi 565 – 568 (usadenie Avarov v Karpatskej kotline, odchod Longobardov z Panónie do Itálie). Z archeologického hľadiska sa doba sťahovania národov na našom území datuje zhruba medzi rokmi 400 – 560 po Kr.
Vojenské ťaženia germánskych kmeňov, ktoré vyvrcholili po húnskom vpáde a boli výrazne zamerané na strednú Európu, súviseli s charakterom vtedajšej spoločnosti. Vojny zaujali pevné miesto v živote Germánov aj iných etník v rovnakom štádiu vývoja, slúžili na upevnenie moci kmeňovej aristokracie a stali sa aj jedným z prostriedkov získavania životných potrieb. Okrem húnskeho vpádu spolupôsobili ako bezprostredné príčiny sťahovania kmeňov možnosti získavania koristi na území Rímskej ríše a pravdepodobne tiež aj relatívne preľudnenie.
V kultúrnej náplni a spoločenskej štruktúre je zjavná náväznosť na predchádzajúcu dobu rímsku, početné vojny však viedli k prehĺbeniu sociálnej diferenciácie a k vytváraniu často rozsiahlych, i keď nepevných mocenských útvarov – barbarských „ríší“. Pri porovnávaní názvov germánskych kmeňov sa objavujú väčšinou doteraz neznáme mená. Tie, ktoré pretrvávali zo staršej doby rímskej, patria východným Germánom (Burgundovia, Vandali, Góti) alebo polabským (Markomani, Longobardi), ktorí si zachovali význam a vytvorili kmeňové zväzy pripojením slabších susedov.
Burgundovia sa objavili v 4. stor. okolo toku rieky Mohan, neskôr v oblasti Wormsu a nakoniec sa presídlili do juhovýchodného Francúzska (Savojsko), odkiaľ ovládli ďalšie oblasti vo Francúzsku (Burgundsko) a Švajčiarsku; roku 534 bolo Burgundské kráľovstvo začlenené do Franskej ríše.
Vandali sa začiatkom 5. stor. pripojili v Karpatskej kotline k ťaženiu na západ, plienili Galiu, prekročili Pyreneje a vpadli do severnej Afriky. Tú ovládali až do doby, keď ich panstvo v rokoch 533 – 534 vyvrátila Východorímska ríša.
Niekedy okolo roku 200 odišli Góti z oblasti dolného toku Visly až k Čiernemu moru. Asi v polovici 3. stor. sa rozdelili na Vizigótov, ktorí obsadili územie medzi Dnestrom a Dunajom a Ostrogótov, ktorí sa usadili v oblastiach medzi Dneprom a Donom. Po roku 375 ustúpila časť Ostrogótov pred Húnmi až do Panónie, neskôr sa presunuli na Balkán a potom na Apeninský polostrov, kde vytvorili ríšu s centrom v Ravenne (zničená v 2. pol. 6. stor. Východorímskou ríšou). Vizigóti sa na začiatku 5. stor.