Najstaršie korene Egypta
Osídlenie Egypta siaha do staršej doby kamennej, o čom svedčia prehistorické maľby objavené vo vnútri Sahary v pohoriach Tasílii a Ahaggar.Prvé poľnohospodárske osady vznikli v neolite v úrodnom údolí Veľkej rieky Nílu. Tento proces urýchlilo vysychanie Sahary, čo prinútilo kočovné nomádske kmene uchýliť sa v oázach, alebo práve na brehoch Nílu.Bývanie v hlinených chyžiach oválneho tvaru dokumentujú ostatky vo Fajúmskej oáze, či pri dedine Memrida Beni Saláma.Keďže egyptské obyvateľstvo poznalo meď a vytváralo dokonalé kamenné nástroje, vyvinulo sa niekoľko predhistorických kultúr napr. Gerzskej. Horný Egypt osídloval kmeň bojovných Hamitov, z hlavným ťažiskom záujmov v poľovačke V dolnoegyptskej delte sa usadzovali semitskí roľníci a obchodníci.

Dar Nílu
Podľa slov otca dejepisu Herodota bola egyptská civilizácia darom Nílu.Každoročne v júni nastal čas záplav, ktoré trvali do júla až augusta.Nílske bahno vytvorilo černozem asi v 20 km páse s Nílom uprostred, čo umožnilo pestovanie obilnín, cukrovej trstiny, bavlny, zeleniny, ďalej vznik olivových a ovocných plantáží v Delte. Politické zjednotenie zeme sa z nutnosti riadeného vodného hospodárstva (zavodňovanie, stavba priehrad, kanálov, vodojemov) stalo veľmi potrebné, lebo geografická poloha a rozloha nílskeho údolia si vyžadovalo jednotné riadenie, z toho vyplýva vznik administratívy a neskôr aj vynález písma. Proces zjednocovania Niektorým grófom sa podarilo zjednotií viac žúp do dvoch centier : do Dolného Egypta (okolo delty Níla) a Horného Egypta (až k dnešnému Asuánu).Mýtická tradícia redukovala zložitý historický proces, najmä glorifikáciou panovníka-zjednotiteľa alebo vytvorením mýtusu o vytvorení centralistického štátu. Skutočným otcom ríše faraónov bol však Níl.Meni bol jedným z panovníkov prvej alebo druhej dynastie, ktoré v období 3500- 2700 dopomohli ku konsolidácii Egypta. Triedne rozdelenie spoločnosti.Na čele spoločnosti stál faraón s božským pôvodom, dokonca oslavovaný ako vtelené božstvo.

- Catej (vezír). Vykonával funkciu vrchného sudcu, správcu štátnej pokladnice, najvyššieho vojenského veliteľa a spravoval chod centrálnej správy, t.j. starosť o poľnohospodársku produkciu zeme alebo dohliadanie na faraónove stavby v zemi.Roľníci a remeselníci tvorili masu egyptského obyvateľstva, nedosahujúcu otrockú bezprávnosť, ale ani plnoprávnosť slobodných občanov.Najspodnejšou vrstvou boli otroci, robotníci v kameňolomoch.Osobitnou kapitolou bola armáda - posledný trumf kráľovskej administratívy.

Stará ríša
Zakladateľom Starej ríše bol kráľ Džóser, ktorý si dal postaviť ako hrobku stupňovitú pyramídu v Sakare. Centrom ríše sa stalo mesto Mennofer (Memfis). Prvú skutočnú abstraktnú horu umenia-kamenia v Gíze dal postaviť Snofrev - zakladateľ štvrtej dynastie. Do nej patrili aj najvýznamnejší panovníci tohto obdobia - kráľ Chuef, Rachev a Mykerín, ktorí sa vyznamenali svojou krutosťou a despotičnosťou. Keďže Egypt nemal vlastnú surovinovú základňu, bol odkázaný na dovoz nerastného bohatstva. Zásobarňou cedrového dreva bol Libanon, meď sa dovážala zo Sinajského polostrova, drahé kamene spolu zo zlatom Núbie a otroci z Líbie.

Stredná ríša
Podľa spoľahlivého historického badánia trieštenie Egypta zastavil miestny Thébsky vládca Mentuhotep II. okolo roku 2040 pnl., čím obnovil politickú jednotu krajiny. Hlavným mestom sa stávajú Théby a v egyptských dejinách nastáva klasická doba. Kráľ si vybudoval rezidenciu v oblasti dnešného Luxoru a v Karnaku bol založený chrám boha Amona, ktorého kult postupne asimiloval s kultom slnečného božstva Réa. Nárast súkromného vlastníctva aj počtu otrokov išiel ruka v ruke s rozvojom remesla, zosilnením obchodu a rastom počtu miest No Egypťania žili v absolutistickej a totalitárnej moci riadenej byrokratickým úradníctvom pod tvrdými trestami, čo podnietilo vznik nepokojov a rozpad ríše za XIII. dynastie.

Nová ríša
Votrelcov vyhnal až Ahmós I. okolo roku 1560, čím započal zlaté obdobie egyptských dejín, kedy dosiahla táto nílska civilázia najväčšie územné rošírenie a vrchol kultúry. Hlavnou záujmovou sférou Egypta sa stala Núbia a v Ázii Syrská oblasť. Svetová ríša ležala u nôh faraóna, čo vynieslo Egyptu bohatú vojnovú korisť v podobe zlata, dreva, zbraní i nerastného bohatstva, a rozkladala sa od hlbokého sudánskeho juhu, cez Síriu až za Eufrat. Problém poslušnosti v dobytých územiach riešil Thutmós III. Aj jeho potomok Amenhotep II. Politikou sobášov. Hlavným mestom zostávajú aj naďalej Théby a keďže prevládal kult boha Amona, ústredným chrámom zostáva chrám Amona-Rea v Karnaku.

Nastupujúca dynastia Ramessovcov odrazila nápor Líbyjcov a Chetitov, najmä jej najvýznamnejší panovník Ramesse Veľký (II), ktorý uzavrel prvú mierovú zmluvu na svete sobášom svojej dcéry za chetitského kráľa Chattušila III. po bitke pri Kadeši.Ramessovi III. sa ako poslednému faraónovi podarilo stabilizovať politickú situáciu v Egypte tým, že porazil Líbyjcov a rozdrtil nápor morských národov (kmeňových skupín, vznikajúcich na začiatku 14 st. pnl. na ostrovoch a v prímorských pásmach východného stredomoria). No aj administratívne rozdelenie na Horný a Dolný Egypt, čo sa aj vykryštalizovalo do božieho štátu Amona, s vládcami z radov Thébskeho kňazstva a svetskej Delty s mocou faraónov ďaľších dynastií s hlavným mestom Tanis.

Neskorá doba
Natrvalo poznačil Egypt vpád Arabov 641 nl., čím bol uvrhnutý do tieňa moderných európskych národov.

Egyptská kultúra
Písmo
Na hospodársko-správne účely, spisovanie pozemkových listín, na vyberanie daní, či na realizáciu náboženských predstáv o posmrtnom živote sa v Egypte používalo obrázkové písmo (po grécky hieroglyfy). Predchodcom hieroglyfického systému písma boli sumerské piktigramy.Hieroglyfy boli tesané do kameňa, vyrezávané do dreva, alebo maľované na steny chrámov a hrobiek. Mená sa vpisovali do obdĺžnikovitých útvarov s podstavou - kartuší.Na písanie slúžilo trstinové pero.Tajomstvo hieroglyfického písma rozlúštil roku 1822 Jean Franois Champolion podľa Rosetskej dosky, obsahujúcej nápisy v dvoch druhoch egyptského písma a v gréckej alfabete, ktorú našiel vojak z Napoleonovej výpravy roku 1798 pri hĺbení základov pevnosti ar-Rašíd-Rossete.

Staviteľstvo
Hlavným pracovným predmetom v staviteľstve bol kameň.Všetky egyptské stavby charakterizuje monumentálnosť, mohutnosť i veľká honosnosť. Najstaršou monumentálnou stavbou z roku 2700 (2600) pnl. je Džoserova stupňovitá pyramída v meste mŕtvych pri Sakkare. Tvoria ju terasovito nastavené mastaby - niekdajšie hrobky veľmožov a faraónov v tvare zrezaného ihlana, čiže s plochou strechou.Egypt mal ideálne podmienky pre rozvoj monumentálnej architektúry. Svahy v údolí Nílu poskytovali dostatok kameňa, žuly, čadiča i pieskovca.Egyptské chrámy sa stavali na poctu bohom alebo slúžili kultu mŕtvych ako pohrebné chrámy.

Pyramídy
Najmonumentálnejšími stavbami starovekého Egypta sú hrobky faraónov - pyramídy.Najstarším typom kamenej hrobky bola mastaba ( arabsky-lavica), ktorá mala tvar zrezaného ihlanu na obdĺžnikovom pôdoryse.Nastavením niekoľkých, postupne sa zmenšujúcich mastáb na sebe vznikla prvá stupňovitá pyramída - Džosérova pri Sakkáre.Prvý faraón 4. Dynastie Snofrev si dal postaviť 3 pyramídy.Najväčšiu pyramídu postavili pri Gíze faraóni Chufev, Raachev a Menkaurén. Už v antike pokladali tieto stavby pre ich mohutnosť, veľkoleposť a nákladnosť za prvé zo siedmich divov sveta.Na západnom brehu rieky Níl pri Gíze s vypínajú ďaľšie tri z najvýznamnejších pyramíd - Chuefova, Chefrénova a Mykerínova. Jediným zachovalým divom sveta je najväčšia Cheopsova pyramída.Tu hodno spomenúť aj známy výrok „Všetko na svete má strach z času, len čas má strach z pyramíd“.

Chrámy
V Hornom Egypte sa budovali skalné chrámy (Abú Simbel), v ktorých za priečelím s kolosmi bola sústava kultových siení.Chrám predstavoval spojitosť zeme s vesmírom, t.j. podlaha bola povrchom zeme, stĺpy označovali kmeň palmy, či obrí stvol so štylizovanými kvetmi lotosu, čiže stĺpové sály označovali pozemskú vegetáciu a plafón predstavoval nebesia. Rituály mohol vykonávať len faraón, inak ho zastupovali kňazi. Veriaci nemohli nadviazať kontakt s božstvom na bohoslužbách a pri prinášaní obetí sa zúčastňovali len kňazi. Vynikal najmä chrám boha Amona v Karnaku, ďalej Ramesov chrám v Abu Simbele, Horov chrám v Edfu a skalný chrám kráľovnej Hatšepsovet.