1. Sociálna situácia v Európe
Prvá svetová vojna (1917 - 1918) viedla k znovurozdeleniu sveta. Situácia v Európe po vojne (1918 - 1923) bola veľmi zlá, bieda, ožobračovanie más v koloniálnych krajinách, neznesiteľná sociálna a hospodárska situácia a napätie. V celom svete bolo 40 miliónov ľudí nezamestnaných, poklesla výroba, poškodený vnútorný a zahraničný obchod i peňažníctvo. Potraviny, tovary a výrobky boli nekvalitné alebo boli "imitované". Ľudia nemali čo obliecť, výklady obchodov boli pusté a prevažovalo drahota v dôsledku veľkej inflácie. Mestskí ľudia chodili na vidiek nakupovať potraviny od sedliakov. Vzniklo nové povolanie tzv. "keťasenie" nákup potravín od sedliakov a ich predaj za 7-krát vyššiu cenu.

2. Nástup diktatúr
Vodcovia jednotlivých diktatúr:V prvých povojnových rokoch postupne vo viacerých štátoch sa presadili diktatúry. Začali sa prehlbovať staré konflikty a vznikali aj nové konflikty. K najznámejším diktatúram patrili: Boľševizmus v Rusku - vodcom bol Vladimír Iľjič Lenin, jeho pokračovateľom bol Josif Vissarionovič Stalin (vlastným menom Džugašvili), nacionalizmus, fašizmus v Taliansku - Benito Mussolini, v Nemecku Adolf Hitler.
V marci 1917 odstúpenie cára Mikuláša II. a následne sa vytvorila dočasná vláda, ktorá mala za cieľ pretvoriť Rusko na demokratickú republiku. Boľševici na čele s Leninom boli proti cárizmu ale aj proti vytvoreniu demokratickej republiky. V novembri (októbri) 1917 boľševici získali politickú moc- boľševické Rusko. Lenin nastolil diktatúru, získal popularitu, vyhladovenému obyvateľstvu nasľuboval prácu, chlieb a mier. Chcel im nanútiť, aby sa správali a zmýšľali tak ako to vládnuca boľševická strana chce. Tá potláčala cirkev a náboženstvo, vnucovala ľudu boľševické idey, nastáva výchova k ateizmu. Školstvo, kultúra a umenie museli propagovať myšlienky boľševikov.

Cieľom boľševikov bolo nastoliť komunizmus v Rusku a na celom svete, nastoliť poriadok, každý mal pracovať podľa svojich schopností, mal pracovať dobrovoľne, bez nároku na mzdu a potrebné veci by dostával zadarmo od štátu. Išlo tu o "rovnosť ľudí". Týmito myšlienkami boľševici v skutočnosti "maskovali" naozajstný skutočný cieľ a to - urobiť z človeka otroka štátu i strany tzv. figúrky na šachovnici. Podľa tohto si boľševici premenovali svoju boľševickú stranu na komunistickú. Bolo to obdobie komunistickej diktatúry a krutovlády Lenina.

Po smrti Lenina v roku 1924 sa k moci dostáva Josif Vissarionovič Stalin,´(1879-1953), známy neobmedzený diktátor, s menom ktorého je spätý tzv. "kult osobnosti". Rozvinul Leninovu demagógiu o svoju vlastnú. Každý, kto bol podozrivý z toho, že nesúhlasí s komunizmom dal fyzicky zlikvidovať do masových hrobov, zbavoval občanov základných občianskych a ľudských práv, posielal odporcov režimu do pracovných táborov, do väzenia alebo do vyhnanstva na Sibír. Vyhlasoval "program o budovaní socializmu"to znamená program industrializácie (spriemyselňovania), násilne bral pôdu roľníkom z dôvodu "kolektivizácie (združstevňovania) a nastolil násilne presídľovanie.

(" Keď zomrie jeden človek, je to smutné, keď zomrú milióny, je to štatistika.") V čase, keď v Rusku Lenin budoval boľševický štát začali sa aj v iných krajinách objavovať diktátori - vodcovia, ktorí sľubovali vyriešiť všetky problémy (nezamestnanosť, lacný tovar, byty). Sociálna situácia obyvateľstva v štátoch, ktoré viedli vojnu bola veľmi ťažká až neznesiteľná.

Takáto situácia bola aj v Taliansku. Politici sa snažili získať nespokojné obyvateľstvo tým, že mu ponúkali tzv. recepty na zlepšenie . V politike boli nacionalisti i socialisti. Nacionalisti žiadali, aby vláda bojovala proti Juhoslávií a vzala si územie, na ktorom žili Taliani. Socialisti organizovali štrajky, aby podnikatelia zvýšili mzdy robotníkom. Obidve strany nemali úspech. Na scéne sa objavil známy diktátor Benito Mussolini, ktorý sľuboval, že vyrieši všetky problémy (nezamestnanosť, vyššie mzdy a zisky podnikateľom), keď bude pri moci. V roku 1919 založil fašistickú teroristickú organizáciu, zaviedol "vládu silnej ruky" to znamená, že všetci budú poslúchať. Ľudia jeho sľubom uverili, tí, ktorí sa stali jeho vstúpeniami nazývali sa "Fasci d´ Italiani di Combattimento" - čiernokošeliari. V roku 1922 sa Mussolini stal ministerským predsedom, zaviedol diktátorský režim a stal sa vodcom - duce.

Jeho vstúpenci mali vo svojom znaku fasces - znamená zväzky prútov so sekerou uprostred, čo symbolizovalo právo stínať hlavy. Z latinského slova "fasces" vznikla talianske slovo "fascismo" - fašizmus. Benito Mussolini tvrdil: "Štát som ja". (1883 - 1945). Mussoliniho fašistická strana si podriadila vedenie štátu, odstránila občianske slobody, ľuďom určovala ako majú myslieť a správať sa, podriadila si školstvo, kultúru, súdníctvo. Kto sa postavil proti, bol odsúdený alebo usmrtený. Kto nemiloval Mussoliniho, čakal ho krutý teror. Mladých chlapcvo tzv. synov vlčice vychovával s heslom "veriť, poslúchať, bojovať".
V roku 1939 Mussolini s Adolfom Hitlerom uzavreli spojeneckú zmluvu tzv. " Oceľový pakt". Mussolini sa pripravoval na vojnu. V apríli 1945 bol zajatý a popravený talianskými partizánmi.

V rokoch 1924 - 1929 európske krajiny postupne prekonavali povojnovú hospodársku krízu. V rokoch 1929 - 1933 sa začala veľká svetová hospodárska kríza. Nastal pokles priemyselnej výroby, nezamestnanosť, ktorá postihla svet. Aj v Nemecku bola hospodárska kríza, bieda. V tomto období vstúpil do popredia Adolf Hitler, vodca Národnosocialistickej nemeckej robotnícej strany a predseda vlády. Podriadil svojej strane štátne orgány, školstvo, vedu, kultúry, súdníctvo, mal tajnú štátnu políciu, gestapo. Vyhlasoval svoju tzv. "nordickú rasu" za čistú, nastolil cenzúru novín, kníh, rozhlasu. V roku 1935 prijal tzv. norimberské zákony - tzv. rasové zákony, ktoré urobili zo Židov ľudí 2. kategórie, museli nosiť žltú hviezdu ako znak svojej rasy. Židia nesmeli vlastniť majetok - autá, obchod, chodiť do kina, divadla či parkov. V pase mali pečiatku s písmenom J (Jude). Hitler mal heslo: "Jeden národ, jedna ríša, jeden vodca". Zaviedol germanizáciu - jeho nemecká rasa je čistá, ostatné národy (Slovania, Židia a Romovia) sú podriadené národy. Nemecký ľud - tzv. ubermensch.
Hitler v roku 1939 priviedol Nemecko do II. svetovej vojny.

Spoločné a odlišné znaky diktatúr:
Spoločné znaky:
·diktátori sľubovali národu, že odstránia dôsledky hospodárskej krízy - nezamestnanosť, biedu a infláciu
·chceli, aby národ zmýšľal tak, ako to chcú diktátori, vyžadovali poslušnosť a disciplínu
·odporcov režimu zbavovali základných ľudských práv, väznili, fyzicky likvidovali
·podriadili si súdnictvo, armádu, školstvo, rozhlas
Odlišné znaky:
Boľševizmus
·hlásal rovnosť všetkých ľudí, - to je utópia, cieľom tejto diktatúry bolo urobiť z človeka otroka štátu a strany.
Stalinizmus
·založený na kulte osobnosti Stalina

Fašizmus
·nemecká diktatúra mala tieto zvláštnosti:
·nemecká rasa je nadradená rasa nad ostatnými národmi
·Nemecko sa chcelo pomstiť za porážku v I. svetovej vojne, podmaniť si Európu a celý svet,
·podnecoval národnú pýchu a rasizmus namierený proti Židom a Rómom, ktorých likvidoval v koncentračných táboroch
·Nemecko pod vedením A. Hitlera rozpútalo II. svetovú vojnu
Vplyv diktatúr na život občanov a mladých ľudí, na školstvo:
Diktatúry negatívne ovplyvňovali život občanov i mladých ľudí. Prejavovalo sa to čoraz horšími životnými podmienkami, biedou, hladomorom, nezamestnanosťou a strachom z fyzickej likvidácie. Mladých ľudí najmä sfanatizovaných to viedlo do záhuby, lebo diktátori typu Mussolini alebo Hitler si vychovávali od mladého veku chlapcov pre svoju ríšu a záujmy. Vnucoval im svoje myšlienky a učili ich násiliu. Školstvo, kultúra, rozhlas, súdníctvo bolo pod cenzúrou vládnucich strán a ich vodcov.

Dôsledky vlády diktátorov:
Prenasledovanie ľudí, rozdúchavanie rasizmus, násilie, zhoršenie sociálnej situácie obyvateľstva. Fašizmus ako najreakčnejší politický smer vo vývoji kapitalizmu sa vyznačoval likvidáciou demokratických slobôd, neuznával práva iných národov, hlásal teóriu o vyšších a nižších rasách, o nadriadených a menejcenných národoch, dobývačné vojny a snahy o uchvátenie cudzieho územia, germanizácia.

Poučenie pre nás v súčasnosti:
Politické, hospodárske a sociálne problémy si štáty majú vyriešiť v rámci svojej suverenity vo vnútri vlastnej krajiny. Nevmiešavanie sa do vnútorných záležitostí iných krajín, rešpektovať suverenitu iných národov, spolupráca a vzájomná pomoc medzi štátmi. Ak nastanú konflikty medzi štátmi či národmi riešiť ich diplomatickou pokojnou mierovou cestou a nepripustiť, aby sa jednotlivec - vodca dostal k moci natoľko, aby ovládal svojou teóriou celý svet.
Existovali v našich národných dejinách vlády založené na diktatúre?

Rok 1947 - odsúdenie a poprava Jozefa Tisu, prezidenta Slovenskej republiky (1939-1945). Podvolil sa pokynom Hitlera, ktorému napomáhali slovenskí fašisti. Slovenský štát mal iba zdanlivú samostatnosť a bol pod ochranou nemeckej ríše.
V roku 1948 - nastolená v Československu diktatúra proletariátu, ktorá prerástla do socialistickej revolúcie. Klement Gottwald sa snažil o boľševizáciu Komunistickej strany Československa. Uplatňoval revolučné skúsenosti ruských boľševikov.
V roku 1950 - násilná likvidácia všetkých reholí v Československu, počiatok boja proti cirkvi, ateizmus. 24. - 27. 5. 1950 zjazd Komunistickej strany Československa sa sústredil na boj proti tzv. buržoáznemu nacionalizmu a na odhaľovanie jeho nositeľov v strane.
V roku 1968 - úsilie o reformu socializmu. Nezákonný vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa, za účelom potlačiť demokratizačný proces
V roku 1969 - l. tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák, začiatok obdobia normalizácie
25. 3. 1988 - masová demonštrácia v Bratislave, bol to prvý otvorený pokus o odpor proti totalitnému režimu
17. 11. 1989 - nežná revolúcia, odstránenie politického monopolu KSČ v Československu a začiatok demokracie Príloha Klement Gottwald Lenin Hitlér Stalin Mussolini