Fr. bolo pred revolúciou absolutistická monarchia, neskôr konštitučná monarchia, neskôr republika
Spoločnosť bola rozdelená na 3 stavy: a.) privilegované - duchovenstvo
- šľachta
b.) neprivilegované – roľníci, remeselníci, mešťania
Stavovská spol. sa mení na občiansku a presadzuje rovnosť občanov pred zákonom
Z poddaných sa stávajú občania, kt. boli zbavení všetkých záväzkov voči šľachte (vlastnili pôdu, na kt. pracovali)
Periodizácia:
- obdobie Ústavodarného národného zhromaždenia – jún 1781 – september 1791
- obdobie Zákonodarného národného zhromaždenia – október 1791 – september 1792
- obdobie národného konventu – september 1792 – november 1799 => doba jakobínskeho teroru – jún 1793 – júl 1794
=> teromidorská éra – júl 1794 – október 1795 - obdobie Direktória – okt. 1795 – november 1799
- obdobie - cisárstva 1804 – 1815
predrevolučné Fr. bolo absolutistická monarchia, najľudnatejší, najmocnejší šťať na kontinente
kráľ : Ľudovít XVI., manželka Mária Antoineta
predpoklady vzniku revol. boli nespokojnosť buržoázie, ľudu (roľníci, robotníci), privilegované stavy s daňami, kt. sa neustále zvyšovali najmä kvôli nákladnému kráľovskému životu, neúroda (1787 – 1788), finančná kríza
5.5.1789 kráľ zvoláva generálne stavy (parlament) s cieľom vypísania nových, vyšších daní
šľachta a duchovenstvo, čiže väčšina žiadali osobitné hlasovanie v každom stave
zástupcovia 3. stavu požadovali spoločné rokovanie, hlasovanie na osobu, vyhlásili sa za národné zhromaždenie a prisahali, že sa nerozídu, kým nebude vypracovaná a schválená ústava
kráľ ustúpil a uznal existenciu Nár. zhromaždenia, ku kt. sa neskôr pridala šľachta a duchovenstvo, kráľ prijal symbol revolúcie – trikolóru (biela = znak monarchie, modrá, červená = farby Paríža)
22.9.1792 začal platiť nový kalendár – republikánsky (zrušil sa kresťanský letopočet a rozdelenie týždňov a mesiacov)
keď sa schádzali dobrovoľníci brániť revolučné výdobytky pred nepriateľmi zo zahraničia, dorazili aj revolucionári z juhofr. mesta Marseille a ich bojová pieseň Marseillaisa je dnes fr. hymnou
emigrácia šľachty do Nem.
4.8.1789 Nár. zhromaždenie zrušilo šľachtické privilégia, poddanstvo, cirkevný desiatok
august 1789 Nár. zhromaždenia premenované na Ústavodarne
1. ústava 1791 – podľa ktorej sa Fr. stalo konštitučnou monarchiou, kde moc bola rozdelená na
–zákonodarnú: Zákonodarne zhromaždenie
–výkonnú: vláda
–súdnu: súdy
volebné právo bolo na základe majetku, voliť mohli tí, kt. platili dane
krajina bola rozdelená na departamenty
všeob. oslovenie v spoločnosti bolo „občan“
poslanci boli zvolení do nového parlamentu - zákonodarné zhromaždenie = konvent
1790 – 1791 Fr. konštitučná monarchia, na čele kráľ z rodu Bourbonovcov Ľudovít XVI.
Štát bol na mizine (stará dane nevyberané, nové sa len zavádzali)
Snažili sa naplniť pokladnicu, vyvlastniť cirkev, nastávali vzbury, najmä na vidieku, šľachta emigrovala z obavy o život, nastala nespokojnosť drobných remeselníkov v dôsledku liberálnej obchodnej politiky, lebo narástla cena základných potravín z čoho vznikali špekulácie, nespokojnosť, štrajky