1678 – 1685
viedol ho kežmarský magnát Imrich Tököli (na čele kuruckého hnutia), kt. sa podarilo obsadiť takmer celé Slovensko
hoci cisár Leopold I. v apríli 1681 zvolal snem do Šopronu, kde bol pozvaný aj I.T. bolo už neskoro
protestantom boli ponúknuté ústupky, nie však všetky, čo bolo zámienkou pokračovať v boji
Snem nakoniec priznal právo slobodne vyznávať náboženstvo, vyslovil sa zákaz nútiť protestantov ku katolíckym obradom a boli určené dve obce kde sa mali postaviť tzv. artikulárne kostoly (museli byť z dreva, kt. nesmelo byť spájané železnými skobami a klincami, v mestách si mohli stavať kostoly za hradbami, bez veže a bez vchodu z hlavnej ulice)
R. 1682 pod dobytým fiľakovským hradom turecký miestodržiteľ Ibrahim paša korunoval I.T. za kráľa str. Uhorska ako tureckého vazala
14.7.1683 osmanská armáda začala obliehať Viedeň v snahe obkľúčiť ju a dobyť. Po dvojmesačnom obliehaní dostali obrancovia Viedne očakávanú pomoc – vojsko Karola Lotrinského, kt. porazilo osmanskú armádu, nastalo oslobodzovanie územia od Uhorskej nadvlády.
V r. 1683 – 1686 cisárska armáda obsadila Parkan – Štúrovo, Nové Zámky, Ostrihom, Budín.
V r. 1697 cisársky vojvodca Eugen Savojský porazil Turkov pri Zente vo Vojvodine a v r. 1699 muselo Turecko uzavrieť mier s habsburskou ríšou a Turci boli definitívne vyhnaní z Uhorska. To znamenalo aj koniec povstania I.T., kt. sa utiahol do exilu.
Prešovské jatky = po dobytí Prešova cisárskym vojskom generál Carrafa r. 1687 dal popraviť 24 protestanských šľachticov a mešťanov.
Na sneme zvolanom Leopoldom I. v BA 1687 – 1688 => sa uzákonila amnestia pre účastníkov protihabsburského odboja
=> zrušil sa prešovský súd
=> Habsburgovci prijatí za dedičných vládcov Uhorska
=> zrušil sa 31. článok Zlatej Buly Ondreja II. (1222), podľa kt. mala šľachta právo na povstanie proti panovníkovi
=> katolícka cirkev mala vedúce postavenie
6.) Povstanie Františka II. Rákociho
1703 – 1711
bolo to posledné a najväčšie stavovské povstanie
Rákoci získaval roľníkov patentom vydaným 27.9.1703, kde účastníci povstania boli oslobodení od všetkých povinností
Šľachta sa k tomu spočiatku stavala rezervovane a podozrievala ho, že ide o roľnícku vzburu
Na sneme v Sečanoch zvolila šľachta Rákociho za knieža
Na povstaleckom sneme v Ónode 1.5.1707 vyhlásili detronizáciu Habsburgovcov, ale Rákoci sa nedal korunovať za kráľa. Popravili tu zástupcov Turčianskej stolice a stolicu vyčiarkli zo zoznamu uhorských stolíc.
Cisár následne zmiernil dane poddaným a potvrdil nezdaniteľnosť šľachty
Cisársky generál Heister porazil povstalcov v bitke pri Trenčíne r. 1708, lebo mali lepšiu výzbroj, palebnú prevahu a organizáciu vojska
Povstalecká šľachta 30.4.1711 zložila zbrane a odprisahala cisárovi vernosť pri Satu Mare (Szatmári)
Šľachta si udržala svoje výsady a F.R. ušiel do zahraničia, ponechala si vplyv na obsadzovanie úradov, vydobyla si náboženskú slobodu, základným orgánom štátnej moci ostali zemianske stolice
Negatívnou stránkou všetkých stavovských povstaní bolo to, že sa spájali s Turkami a s ich pomocou sa snažili získať prevahu nad cisárskýmí vojskami, Turci nerešpektovali fakt, že ide o územie ich vazalov a boje využ. nato, aby drancovali a plienili priestor, kt. sa zmocnili, poddaní podliehali dvojitému zdaneniu, brali ich do otroctva a pohraničné posádky sa navzájom napádali
