Na čele stáli: 2 konzuli – riadia štát v čase mieru, najvyšší vojenský velitelia, sudcovia
Lektori – nosia symboly moci (zväzky prútov so sekerou)
Prétori – pomáhajú konzulom v súdnych prípadoch
Kvestori – nižší úradníci, starajú sa o finančné záležitosti štátu
Edilovia – udržujú bezpečnosť a poriadok v štáte
Cenzori – sú volení každých 5 r., ohodnocujú majetok občanov
Diktátor – stojí na čele v čase mimoriadnych udalostí, al. vojenských porážok
Senát – 300 členov zložených z bývalých úradníkov
Zahraničná politika
v bojoch s Etruskami zvíťazili Rimania a podrobili si Etruské územia
s príbuznými latinskými kmeňmi, kt. vytvorili latinský spolok bojoval o nadvládu v J Itálii
na V bojovali so Samniti, kt. si podrobili a vyhrali
v prístave Tarent sa im postavil Grécky kráľ Pyrrhos, kt. spočiatku víťazí, ale v r. 275 je porazený a uzatvára mier
heslom Rímskej politiky bolo „Rozdeľuj a panuj!“ - s niektorými mestami Rimania uzatvárali spojenecké zmluvy, ob. dávali privilégia, iné kruto potlačili a zakladali vojenské kolónie
Vnútorná politika
prebieha boj plebejcov za zrovnoprávnenie s patricijmi
plebejci odmietajú slúžiť vo vojsku , odchádzajú z Ríma a hrozia vytvorením vlastného štátu
r. 494 p. K si vymohli zriadenie vlastného úradu = ľudových tribúnov kt. chránili ich záujmy, mali právo veta (zakazujem)
súdilo sa podľa obyčajového práva, ale sudca je často na strane bohatých, preto v r. 451 – 449 a vznikla 10 členná komisia, kt. spísala obyčajové právo – zákony 12 tabúľ
plebejci si vymohli aj zastávanie najvyšších úradov a že uznesenia plebejských snemov mali platnosť zákonov
Krízové javy
púnske vojny → pretože Rimania prenikajú do záujmových sfér Kartága (obchodná kolónia založená feničanmi) a tak vzniká obchodné a politické súperenie
→ príčinou 1. bol spor o Sicíliu, skončila porážkou Kartága
→ príčinou 2. bol boj o nadvládu v Hispánii, skončil porážkou Kartága
→ príčinou 3. bola úspešná snaha definitívne zničiť Kartágo
v Ríme sa vytvorili dve súperiace skupiny : 1. optimáti (zastupovali záujmy bohatej, konzervatívnej aristokracie), viedol ich Lucius Cornelius Sulla, kt. neskôr opúšťa Rím a vlády sa zmocňujú populári
2. populári (stúpenci reforiem, mali zabrániť rozporom v spoločnosti), viedol ich Gaius Marius, kt. vydáva proskripcie – zákony, podľa kt. mohol každý beztrestne zabiť sullovcov a zabrať ich majetok
otroci mali v Ríme bezprávne postavenie (nesmeli sa sobášiť, deti predávané, telesné tresty) kedže mnohí otroci strážili stáda dobytka, museli byť ozbrojení, čo využili otroci na Sicílii v r. 138 – 132 a vzbúrili sa a 2.x v r. 104 – 101 p.n.l
v r. 73 vypuklo najväčšie povstanie v Itálii, v meste Capua sa vzbúrili otroci, kt. cvičili ako gladiátori, pod vedením Spartaka ušli na Vezuv a následne porazili vojakov, kt. ich mali priviesť späť, armáda otrokov porazila aj ďalšie Rímske vojsko, kt. ich ale napokon obkľúčilo a porazilo, Spartakus zahynul v boji a ďalších 6000 otrokov ukrižovali pozdĺž Appiovej cesty z Ríma do Capuy
