Najstaršie štáty v Mezopotámii Na blízkom východe v oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris vzniklo úrodné územie nazývané už v staroveku Mezopotámia (z gr. Medziriečie, dnes územie Iraku). Eufrat a Tigris, prameniace v arménskych horách, prinášali v pravidelných záplavach v apríli až máji nielen množstvo vody, ale aj nánosy bahna, ktoré obohacovali pôdu.Celá oblasť Mezpotámie sa rozdeľovala na niekolko častí: na severe- Asýria, v strednej časti- Babylonia, na juhu – Sumer. Stredná a južná časť Mezopotámie vznikla z naplavenín oboch veľkých riek. Krajina bola veľmi úrodná, obyvateľstvo sa venovalo prevažne poľnohospodárstvu. PoľnohospodárstvoÚrodná pôda poskytovala vhodne podmienky na pestovanie obilnín (predovšetkým jačmeň, menej pšenice a prosa) pestovali sa aj olejnaté rastliny (sezam), z ktorých sa získaval jedlý olej, strukoviny (hrach a fazuľa).

Rozšírené boli ovocné sady, s rôznymi druhni ovocných stromov- datľové palmy, figovníky, jablone, hrušky, granátovniky, ale aj mandľovníky, čerešne a slivky. Zo zeleniny sa najviac pestovala cibuľa, cesnak, červená repa, kôpor a iné koreniny.Chovali veľké stáda drobného dobytka- ovce a kozy, menej sa choval rožný statok. Dobytok slúžil ako zdroj mäsa, mlieka, srstiči rohoviny na výrobu okrasných predmetov. Rieky Eufrat a Tigris boli bohaté aj na ryby, ktoré sa chovali aj v zavodňovacích kanáloch a nádržiach. Úrodné polia v okolí Eufratu a Tigrisu bolo potrebné zabezpečiť pred obdobím záplav. Museli sa vykopať kanály, ktoré rozvádzali vodu do vnútrozemia a nádrže, v ktorých sa zadržiavala voda pre obdobie sucha.

Také práce si vyžadovali nasadenie veľkého počtu pracovných síl a presnú organizáciu práce. Obyvateľstvo sa čoraz viac sústreďovalo vo veľkých dedinách, ktoré ovládali okolité územie. Niektoré dediny sa stali hosp. a polit, centrom väčšieho územia a kontrolovali aj menšie dediny. Takéto centrá sa menili postupne na mestá. Sústreďovanie veľkého počtu pracovných síl si vyžadovalo presnú organizáciu práce. Väčšina obyvateľov- roľníci- sa venovala práci na poli. Pracovali na pridelených pozemkoch, v prípade potreby vykonávali verejné práce – kopali kanály, budovali a udržiavali cesty, stavali výstavné verejné budovy (chrámy, paláce).

Časť obyvateľstva sa zaoberala pastierstvom. Ďalšia časť sa venovala remeselnej výrobe a obchodu. Remeselníci vyrábali základné výrobky pre všetkých členov spoločenstva- hlinený riad, kovové motyky na obrábanie pôdy a iné poľnohosp. Náradie (kosáky, sekery). Pre potreby paláca vyrábali rôzne kultové sochy, nábytok a iné zariadenie. Obchodníci zabezpečovali zo vzdialených krajín kvalitné drevo a drahé kovy na výzdobu chrámov a na výrobu šperkov. Napokon vznikla skupina bojovníkov, ktorí ochraňovali ostatné obyvateľstvo pred útokmi susedov. Aby spoločnosť fungovala bolo potrebné prerozdeliť poľnohospodárske výrobky, remeselné výrobky a služby medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva.

Celú organizáciu práce prerozdeľenie spočiatku riadili príslušníci chrámu- kňazi a pisári, neskôr panovník so svojou družinou, resp. s administratívnym aparátom.Vládcovia v jednotlivých mestách sa považovali za potomkov bohov a vyžadovali božské pocty. Bývali v palácoch, odkiaľ pomocou rozsiahleho administratívneho aparátu (kňazi, pisári, vojaci) riadili štát : organizovali zavlažovacie práce, prerozdeľovali vyrobené potraviny a remeselné výrobky, podľa potreby sa starali o ochranu obyvateľstva. vTaká spoločnosť bola už pomerne zložitá a sociálne rozdelená – vznikli prvé štáty. Najvhodnejšie podmienky na poľnohospodársku výrobu a vznik štátov boli na juhu Mezopotámie - v Sumeri. Pomenovanie dostal podľa starodávneho národa Sumerov, ktorí sa sem prisťahovali na prelome 5. a 4. tisícrocia pred Kr. Prvé štáty začali vznikať po roku 3000 pr Kr. proces ich vzniku bol veľmi dlhý.

Rozlohou pomerne malé štáty zahŕňali územie konkrétneho mesta a jeho okolia, preto sa nazývajú mestské štáty. Na ich území žilo niekoľko tisíc obyvateľov. Najstaršími mestskými štátmi boli Uruk, Ur, Ešnunna, Umma, Lagaš, Larsa na juhu Mezopotámie, v strednej časti napr. Kiš, Babylon alebo Sippar. Jednotlivé mestá obklopovali hradby na ochranu pre nepriateľmi. Základným stavebným materiálom bola hlina, pretože v južnej Mezopotámii ako v naplavenej oblati sa nenachádzal stavebný kameň. Pri stavbách sa spotrebovalo veľké množstvo na slnku sušených tehál.Centrom mesta bol chrám ochranného božstva. Chrámy boli obdlžníkové, so silnými vonkajšími stenami a plochou strechou. Boli postavené na vyvýšenej terase a nazývali sa zikkuraty. Slúžili nielen ako sakrálne stavby, ale ukladala sa v nich úroda, prípadne chrámové a mestské poklady, ktoré v núdzi poslúžili ako zásoba cenných kovov. V chrámoch slúžili mhohí kňazi, ktorí zároveň plnili rôzne administratívne a hospodárske úlohy.

Chrámom patrili rozsiahle pozemky, na ktorých pracovali chrámoví služobníci alebo otroci. Otrokov získavali vo vojnách alebo sa nimi stali obyvatelia, ktorí sa zadĺžili a neboli schopní svoje dlhy vyrovnať. Otrokov bolo málo a netvorili základnú pracovnú silu. Domy v mestách boli pomerne jednoduché, z nepálených alebo pálených tehál, s plochými strechami. Súčasťou domov boli zeleninové záhrady. Vznik písmaRozsiahla administratívna a hospodárska agenda si vynútila vznik písma. Spočiatku to boli len rôzne značky, ktorými sa označovali počty zvierat, veľkosť úrody, počty bojovníkov. Najstarším druhom písma bolo obrázkové písmo. Boli to rôzne pečatné valčeky, s obrázkami mytologických zvierat, stromov, chrámov alebo bohov. Sumeri nimi označovali jednotlivé výrobky a majetok. Z obrázkového písma sa vyvinulo klinové písmo, ktoré sa poúžívalo už na zaznačenie historických údajov, pri uzatváraní zmlúv alebo na písanie zákonov, poézie, mýtov a bájí.

Jednou z najobľúbenejších bájí starovekej Mezopotámie bol veršovaný príbeh Gilgameša, kráľa v Uruku, ktorý sa vybral hľadať nesmrteľnosť. Po mnohých útrapách a dobrodružstcách zistil, že sa nemôže vyhnúť osudu každého smrteľníka. Vznik teritorálného štátuAž do polovice 3. tisícročia pred Kr. boli mestské štáty samostatné. Viedli zahraničnú samostatnú politiku, len v prípade potreby sa spájali do väčších celkov. Okolo roku 2340 pred Kr. sa v meste Kiš v strednej Mezopotámii zmocnil vlády Sargon. Jeho matkou bola údajne chrámová kňažka. Po otcovi bol pravdepodobne semitského pôvodu. Pracoval v kráľovskom paláci ako čašníka stal sa poradcom panovníka v Kiši, ktorého neskôr zvrhol a sám sa zmocnil vlády. Sargon založil nové mesto Akkad (archeológovia ho dodnes neobjavili) a začal viesť rozsiahlu výbojnú politiku. Podmanil si mestá v Babylonii a začal budovať prvý rozsiahly teritoriálny štát – Akkadskú ríšu.

Jeho oporou bolo ľahko vyzbrojené a pohyblivé vojsko, ktoré mohlo útočiť na rozsiahlom území. Začal budovať aj nový administratívny aparát. Tvorili ho ľudia, ktorí mu boli oddaní a úplne od neho závislí. Do funkcie sa však dostali na základe svojich schopností (nie rodových vzťahov). Sargonova ríša existovala asi 150 rokov. Po ňom nastúpili jeho synovia a vnuk Narámsín, ktorý udržal rozsah ríše svojho deda.okolo r. 2200 pred Kr. ríša zaniklaa v Mezopotámii sa na krátke obdobie znovu obnovili samostatné mestské štáty. Starobabylonská ríša ( 1894- 1594) pred Kr.)Na konci 3. tisícročia pred Kr. prenikli do Mezopotámie semitské kmene Amoritov alebo aj Amorejcov. Pôvodne to boli kočovné kmene žijúce v v stepiach v susedstve Mezopotámie. Keď prenikli na územie Mezopotámie, podmanili si jednotlivé mestá a vytvorili vlastné štáty. Preberali sumerskú kultúru a vzdelanosť, používali klinové písmo.

Najsilnejším štátom sa stal Babylon v strednej časti Mezopotámie. Jeho vládcovia spočiatku ovládali len okolité územia v strednej Mezopotámii. Šiesty panovník Chammurapi (vládol v rokoch 1792 – 1750 pred Kr.) sa stal jeden z najvýznamnejších panovníkov starovekej Mezopotámii a v dejinách ľudstva vôbec. V priebehu svojej dlhej vlády si postupne podmanil celú Mezopotámiu – na juhu od Perzského zálivu až po horný tok Eufratu a Tigris. Do podmanených miest dosadzoval svojich správcov, ktorí plnili jeho rozkazy a riadili zverené územie. Oporou jeho moci bolo vojsko, ktoré chránilo celú ríšu. Vojakom prideľoval pôdu. Keď zahynuli v boji alebo padli do zajatia, postaral sa o ich rodiny. Chammurapi vojensky zjednotil celú Mezopotámiua vytvoril jednotný hosp. celok aby zjednotil všetkých obyvateľov aj právne, nechal napísať zákonník, ktorý obsahoval zákony o postavení rodín, jednotlivých obyvaeľov ríše a upravoval hosp. vzťahy (zmluvy o prenájme pôdy, dobytka, sadov). Zo zákonníka vyplýva, že vtedajšia spoločnosť sa rozdeľovala na tri základné skupiny.

Najvyššie postavenie mali tzv. privilegovaní obyvatelia, ktorých chránili zákony a previnenia voči ním sa trestali podľa zásady „oko za oko, zub za zub“. Najpočetnejšiu skupinu tvorili slobodní roľníci (muškéni), ktorí žili v občinách a spoločne obrábali pôdu, starali sa o zavlažovacie kanály, stavali chrámy a paláce. Previnenia medzi členmi tejto skupiny sa riešili podľa zásady odplaty- za každé previnenia bola určená pevná suma, ktorí previnený musel zaplatiť. Najnižšie postavenie mali závislí obyvatelia. Z veľkej časti to bolo vojnový zajatci- otroci, ale patrili sem aj iné skupiny obyvateľov, napr. odsúdenci, ľudia, ktorí neboli schopní zaplatiť svoje dlhy, a podobne. Chammurapiho ríša bola silne centralizovaná. Panovník sústredil vo svojich rukách všetku moc – bol najvyšším politickýmpredstaviteľom štátu, najvyšším vojenským veliteľom, riadil celý štát, úradníci mu len pomáhali a plnili jeho príkazy.

Chammurapi bol nielen tvorca zákonníka, ale aj najvyšší sudca v súdnych sporoch. Tvrdil, že je potomkom bohov a ľudia mu museli preukazovať božské pocty. Takýto politický systém sa volá orientálna despocia, pretože každý obyvateľ ríše v akomkoľvek postavení, bol vlastne Chammurapiho poddaným. Chammurapiho nástupníci boli veľmi oslabení útokmi susedných kmeňov. R. 1594 pred Kr. dobyli hlavné mesto ríše Babylon chetitskí bojovníci z Malej Ázie a Starobabylonská ríša prestala existovať. Sumerské náboženstvoSumeri vytvorili rozsiahlu mytológiu a náboženský systém, pomocou ktorých vysvetlili vznik sveta a stvorenie človeka, prírodné javy (blesky, búrky, vetry), ale aj mnohé etické problémy. Uctievali množstvo bohov (polyteizmus), v čom sa odráža pôvodná rozdrobenosť sumerských mestských štátov. Bohovia stvorili ľudí, boli zodpovední za prírodné javy, za úrodu alebo hlad. Sumeri im stavali rozsiahle chrámy. Mnohé náboženské predstavy Sumerov sa zachovali aj v neskorších obdobiach a prostredníctvom mnohých kultúr (predovšetkým židovskej) sa stali duchovným bohatstvom celého ľudstva. Už Sumeri napr. poznali príbeh o stvorení sveta a člveka, ale aj o potope, ktorá as dostala do starého zákona.

Sumerská kultúra
Sumeri sú najstarším v dejinách ľudstva, ktorý vytvorili prvú vyspelú civilizáciu. Mnohé ich objavy a poznatky používame dodnes. Sumeri zrejme pozorne sledovali nebeské telesá, pretože na základe poznania zákonitostí prírody mohli pripraviť pôdu na povodne, od ktorých závisel ich život. Z pohybu mesiaca odvodili svoj kalendár, v ktorom mal mesiac štyri týždne a týždeň sedem dní. Presné matematické výpočty boli základom vymeriavania pôdy, zavlažovacích kanálov a rozsiahlych stavieb. Dodne Sumerom vďačíme za šesťdesiatkový systém (poznali však aj desiatkový systém) alebo za rozdelenie dňa na 12 dvojhodinových častí. Sumeri vynikali aj v mnohých praktických vedách v lekárstve, či chirurgii (napr. Chammurapiho zákonník trestá nepodarenú operáciu oka), dokázali pripraviť rôzne lieky a medicínske prípravky. Sumerské umenieSumeri vytvorili mnohé umelecké diela, ktoré objavili archeológovia až v druhej polovici 19.st. chrámy bohov sa neustále prestavovali, zdobili ich malé sádrové kolíky, ktoré vytvárali rôznofarebné geometrické obrazce. Pre chrámy boli vyrábané monumentálne sochy, ktoré zobrazovali bohov alebo sumerských panovníkov. Na výstavbu chrámov sa dovážalo vzácne drevo až z Libanonu. Pre svojich bohov a panovníkov sumerskí remeselníci zhotovovali bohaté šperky zo zlata, striebra, lazuritu a ďalších drahých materiálov. Činy vládcov zobrazovali na plochých paletách alebo stélach, z ktorých najznámejšia je Narámsínova stéla zobrazujúca vojenskú výpravu Sargonovho vnuka.