Industrializácia a modernizácia Slovenska

Posledné štvrťstoročie 19. storočia bolo v znamení celkovej modernizácie a priemyselného rozvoja. Na Slovensku sa budovala železničná sieť takým tempom, že koncom 19. storočia pokrývala v dostatočnej miere celé územie. Industrializácia a modernizácia dopravy vytvorili predpoklady na zvýšenú mobilitu obyvateľov. Zo Slovenska odchádzali do priemyselných centier, najmä však do Budapešti, desaťtisíce ľudí. Aj v tomto období si Slovensko popri metropole krajiny udržalo postavenie najpriemyselnejšej oblasti Uhorska: dominoval tu banský, hutnícky, drevársky, textilný a potravinársky priemysel.

Pod vplyvom rýchlych hospodárskych premien sa menila aj spoločenská štruktúra. Neustále vzrastal počet poľnohospodárskych a priemyselných robotníkov,organizujúcich sa do stán so socialistickým zameraním. Na sklonku 19. storočia sa začala prejavovať nielen relatívna preľudnenosť slovenského vidieka, ale aj zaostalosť poľnohospodárstva. Jedniným východiskom z ťažkej sociálnej situácie sa pre časť obyvateľov stal odchod za prácou do zámoria. I keď vládnuce vrstvy budovali mnohonárodné Uhorsko ako maďarský štát, národný pohyb Slovákov napriek brutálnemu tlaku, ktorý dosahoval nebývalé rozmery za dlhej vlády ministerského predsedu Kolomana Tisu (Kálmán Tisza) v rokoch 1875 - 1890, nebolo možné úplne paralyzovať. Hospodárske dedičstvo po habsburskej monarchiiČeskoslovenská republika získala po svojom vzniku veľkú časť ekonomického potenciálu bývalého Rakúsko-Uhorska, najmä 60% priemyslu, ktorý sa nachádzal na jej území. Stala sa tak ekonomicky najsilnejším štátom spomedzi nástupníckych štátov, avšak priemysel bol rozložený veľmi nerovnomerne. 3/4 priemyselných závodov sa nachádzali na českom území. Na Slovensku sa nachádzala 1/5 priemyselných závodov bývalého Uhorska.

Napriek tomu si v porovnaní s českými krajinami zachovávalo prevažne poľnohospodársky charakter. Svedčí o tom aj počet obyvateľstva živiaceho sa poľnohospodárstvom, ktorý tvoril na Slovensku 61%, v českých krajinách len 32%. Najslabším článkom československej ekonomiky bola Podkarpatská Rus. Objemom priemyselnej výroby na jedného obyvateľa bolo Československo na 9.-10. mieste celosvetového rebríčka. Pri porovnávaní výšky národného dôchodku na jedného obyvateľa však roku 1937 dosahovalo len 58% priemernej európskej úrovne. Slovenská ekonomika sa podieľala na tvorbe národného dôchodku len 15%, hoci tu žilo 30% obyvateľstva krajiny. Hospodárske a sociálne pomeryOproti českým krajinám, ktoré boli priemyselnou bázou rakúskej časti monarchie bolo Slovensko (hoci v Uhorsku relatívne vyspelé) oveľa zaostalejšie. Konkurencia vyspelejšieho priemyslu českých krajín viedla k odbúravaniu priemyslu na Slovensku, s následným zvyšovaním počtu nezamestnaných a vysťahovalcov. Na západe republiky žilo z práce v priemysle 39,7% ľudí, na Slovensku iba 17,4%. Najväčšími podnikateľmi sa na Slovensku stali české banky, ktoré kúpené slovenské podniky zväčša zatvárali a zariadenia vyviezli do Čiech.

Politické a hospodárske pomery sa pomaly ustáli, v česko-slovenskom štáte neprepukla inflácia ako v okolitých porazených štátoch a roku 1927 prekročila výroba predvojnovú úroveň o vyše 40%. Ale na Slovensku priemyselná výroba stagnovala a nedosiahla predvojnový stav. Napríklad slovenské železiarstvo, ktoré na konci roku 1918 predstavovalo asi 10 až 12% celej výroby v tomto odbore, nemalo roku 1926 už väčší podiel ako 2,7%. V tomto odbore zaniklo na Slovensku do 200 podnikov. Ľudia pracujúci v priemysle predstavovali na konci dvadsiatych rokov 56,7% zamestnaných, ale prevažná väčšina slovenského obyvateľstva sa aj naďalej živila poľnohospodárstvom. Sociálne problémy Slovenska sa riešili hlavne vysťahovalectvom. V rokoch 1920 až 1924 odišlo zo Slovenska za prácou 50-tisíc ľudí, v rokoch 1925 až 1929 ďalších 10-tisíc. Ich cieľom tentoraz neboli len USA, ktoré prisťahovalectvo obmedzili, ale Argentína a Kanada, respektíve Belgicko a Francúzsko. Z 324-tisíc ľudí, ktorí sa vysťahovali v rokoch 1920 až 1938, smerovalo do zámoria asi 104-tisíc.

Sezónne vysťahovalectvo poľnohospodárskych robotníkov postihlo v rokoch 1919 až 1938 takmer 222-tisíc ľudí. Veľmi ťažko zasiahla Slovensko hospodárska kríza v rokoch 1929 až 1934, keď sa priemyselná výroba v celom novom štáte znížila až o vyše 40%. V roku 1930 bolo na Slovensku 1136 podnikov s viac ako 20 zamestnancami, v ktorých pracovalo 255 364 osôb, z toho v továrňach 90247 a vo februári 1932 bolo z toho nezamestnaných asi 150-tisíc. Mzdy tých, čo prácu mali, klesli viac ako o tretinu. Výdavky na podporu nezamestnaných predstavovali milióny korún, ale podpory boli veľmi nedostatočné.Priemyselná výrobaPriemysel na Slovensku dosahoval len 8% celkového priemyselného podielu krajiny. Významnejšiu úlohu zastávali celulózky, papierne a garbiarne, ďalej potravinárstvo, drevárstvo, chemický priemysel a spracovanie kovov. Rozvíjalo sa baníctvo – najmä ťažba železnej rudy, mangánu, farebných a drahých kovov. V Handlovej sa začalo ťažiť hnedé uhlie. Slovenský priemysel nestačil konkurovať silnejším český podnikom a bankám. Nekontrolovaná „sloboda podnikania“ viedla za pätnásť rokov k „odbúraniu priemyslu“ na Slovensku. Keď zo strategických dôvodov – obáv z vojenskej zraniteľnosti podnikov v Čechách – sa začali budovať strojárske podniky v Považskej Bystrici, Starej Turej, na Myjave, chemické závody v Novákoch, rafinéria v Dubovej, firma Baťa vo Svite i v Baťavanoch (Partizánskej). Ťažisko priemyslu sa presúva na západné Slovensko, kde sa na Váhu začínajú budovať aj hydrocentrály.

V oblasti priemyslu sa spojili tiež veľmi rozdielne rozvinuté krajiny. Čechy a Morava disponovali veľmi rozvinutým priemyslom. Boli priemyselnou bázou Rakúskej ríše. Slovensko bolo v rámci Uhorska tiež relatívne vyspelé, ale úroveň západnej polovice štátu ani zďaleka nedosahovalo. V dvadsiatych rokov vzniklo na Slovensku 184 priemyselných podnikov so 7003 miestami pre robotníkov, ale zaniklo ich 167 s 13 386 pracovnými príležitosťami. Konkurencia vyspelejšieho priemyslu českých krajín viedla k odbúravaniu priemyslu na Slovensku s následným zvyšovaním počtu nezamestnaných a vysťahovalcov. Priepastné rozdiely existovali aj v ideovej oblasti. Poľnohospodárska výrobaPoľnohospodárstvo zamestnávalo na Slovensku viac než 60% obyvateľstva, ale iba 2/3 mohli z pôdy skromne vyžiť. Veľká časť pôdy najmä v horských oblastiach bola málo výnosná a rozdrobená.V oblasti poľnohospodárstva mal český a moravský roľník oddávna v priemere trikrát až štyrikrát toľko pôdy ako slovenský. Túto skutočnosť nevylepšila ani vykonaná parcelácia veľkostatkov. V poľnohospodárskej výrobe boli medzi východnou a západnou časťou republiky priepastné rozdiely v oblasti chemizácie, mechanizácie, výnosov pôdy a životnej úrovne roľníka až do roku 1938. V porovnaní s českými krajinami zaostávalo Slovensko v hektárových výnosoch a chove hospodárskych zvierat o storočie.Hoci na Slovensku bolo asi 37% všetkej poľnohospodárskej pôdy ČSR, a z toho 32 až 33 % ornej pôdy, na hrubej poľnohospodárskej produkcii sa Slovensko roku 1936 podieľalo iba 23% a na trhovej produkcii dokonca len 18%.

Postavenie ČSR vo svetovom hospodárstveV pomere k štátom strednej Európy bolo Československo priemyselný a hospodársky vyspelý štát. Územie ČSR predstavovalo takmer 70% priemyslu monarchie, hoci malo iba štvrtinu jej obyvateľstva. Kvalitné a konkurencieschopné výrobky dodával na svetový trh textilný, keramický, sklársky priemysel. Baťove závody v Zlíne sa stali najväčším výrobcom a vývozcom obuvi na svete. V medzinárodnej konkurencii obstálo i niekoľko podnikov ťažkého priemyslu (Škodové závody v Plzni, Vítkovické železiarne, Poldina huta v Kladne a i.). V objeme priemyselnej výroby predstavovala ČSR asi 10. miesto na svete, avšak pri porovnaní národného dôchodku pripadajúceho na jedného obyvateľa bola až na 15.-16. mieste.Hospodárstvo republiky zasiahli dve hlboké krízy: v rokoch 1921-23 a predovšetkým v rokoch 1929-33,keď výroba klesala viac ako o tretinu, (roku 1933 bolo 920 000 nezamestnaných, z toho na Slovensku 300 000). Tieto udalosti mali najväčší dopad na Slovensko a Podkarpatskú Rus.Úpadok priemyslu sa zastavil až v druhej polovici 30. rokov. Zapôsobilo pritom viac faktorov – jednak výskyt niektorých surovín (magnezit, farebné kovy, poľnohospodárske suroviny, drevo), nižšie mzdy, ale predovšetkým zmena v medzinárodnej politickej situácii. Zo strategických dôvodov sa sťahovali na Slovensko niektoré podniky (strojárskeho, zbrojného, chemického, ba i obuvníckeho priemyslu) z obavy pre obsadením továrni alebo bombardovaním v blízkosti nemeckých hraníc. Zbrojná konjunktúra pomohla oživiť slovenskú ekonomiku. Pozitívnym prínosom bola aj modernizácia infraštruktúry – cestnej siete, železníc, spojov.Rástol aj počet slovenských bankárov, podnikateľov, obchodníkov.