Mojmír, zjednotiteľ Veľkej Moravy, sa nedožil zvlášť vysokého veku. Po necelých šestnástich rokoch vlády zomrel a jeho smrť vyvolala zmätky a boje o nástupníctvo. Možno by sa veci nejako vyriešili, ale susedná, mocnejšia Franská ríša na čele s kráľom Ľudovítom prezývaným Nemec si osobovala právo zasiahnuť do veľkomoravských nástupníckych bojov. Ľudovít dobre vedel, že nemôže poslať na veľkomoravský panovnícky stolec nejakého svojho grófa. Veľkomoravania by ho určite neboli prijali, naopak, vyprášili by ho zo svojej krajiny hneď na druhý deň. Bolo sa treba obzrieť po vhodnom kandidátovi z veľkomoravských veľmožov z panov-níckej vrstvy, dynastie. Najväčšmi sa Frankom pozdával Mojmírov synovec Rastislav, dobre známy v panovníckych kruhoch. Navštívil aj franský dvor a stihol sa skamarátiť s Ľudovítovým synom Karolmanom, a tak sa dalo rátať, že bude aj naďalej udržiavať dobré vzťahy s Franskou ríšou. Všetci radcovia na dvore Ľudovíta Nemca žili v tejto predstave a vonkoncom netušili, ako hlboko sa sklamú.
Rastislav totiž len čo zasadol na ústredný panovnícky stolec, robil všetko, aby sa zbavil franského poučovania a zasahovania. Chcel byť nezávislý a riadiť slobodný, nikomu nepodradený štát. Zámer to bol vynikajúci, len ciest k nemu bolo veľa a príliš sa križovali. Rastislavovo počínanie považoval Ľudovít Nemec za vzburu a rozhodol sa neposlušného panovníka tvrdo potrestať. Pritiahol roku 855 s obrovskou armádou na Veľkú Moravu. Rastislav ho nečakal na otvorenom poli, ale stiahol sa do svojej pevnosti, na ktorej beznádejne stroskotali všetky útoky franských vojsk. Ľudovít musel ustúpiť a Rastislav si nenechal ujsť príležitosť a dal si prenasledovať franské vojská. Hnal ich hlboko do ríše, až za Dunaj, pričom krajinu strašne vyplienil a vypálil.
Neúspech donútil Ľudovíta, aby hľadal proti Veľkomoravanom spojenca. A našiel – bulharský štát, v ktorom vládol cár Boris.Ten sa výbojmi dostal až po hranice východného Slovenska, na rieku Tisu, a odtiaľ bol schopný kedykoľvek ohroziť Veľkú Moravu.
V takejto nebezpečnej situácii musel Rastislav rýchlo konať. Zvolal zhromaždenie všetkých významných mužov krajiny a predložil im svoj plán, ktorý po dlhých poradách schválili: rozhodli, že sa obrátia o pomoc na ďalekú Byzanciu. Byzancia mohla kedykoľvek udrieť na svojho suseda a nepriateľa – bulharský štát, a tak účinne pomôcť Veľkomoravanom.