Pred sto rokmi mali ženy volebné právo iba v jedinej krajine sveta, na Novom Zélande. Ten ženám priznal právo voliť už v roku 1893. O ďalší prelom sa postaralo Fínsko, ktoré pred 100 rokmi, presnejšie 7.marca 1906, zaviedlo volebné právo pre ženy a tak mohli voliť aj byť volené ako prvé na svete v nasledujúcich voľbách v r. 1907. Fínsko bolo vtedy autonómnou oblasťou cárskeho Ruska a zavedenie nového volebného zákona, ktorý definitívne schválil tamojší Senát 20.júla 1906, sa vnímalo ako súčasť vzostupu národných a p olitických ašpirácií Fínska.

V parlamentných voľbách v roku 1907 do 200-členného parlamentu zvolili 19 žien. Po vyhlásení nezávislosti od Ruska v decembri 1917 sa zastúpenie žien v zákonodarnom zbore zvyšovalo a najviac ich zvolili v roku 1991 a to 77 z 200. V roku 1926 sa stala prvou ministerkou na svete Fínka Miina Sillanpäúová, bola ministerkou sociálnych vecí. V roku 1990 sa prvou ministerkou obrany sveta stala Elizabeth Rehnová. Prvou prezidentkou v dejinách Fínska je od februára 2000 Tarja Halonenová. Do vypuknutia 2.svetovej vojny získali ženy práva vo voľbách v 32 krajinách vrátane, napríklad, Ruska-1917, Kanady-1918, Československa-1919, USA-1920. Až po vojne získali ženy právo voliť aj vo Francúzsku či v Taliansku.

V najstaršej republike sveta, San Marine, sa ženy tohto práva doškali až v roku 1960, vo Švajčiarsku v roku 1971 a v Lichtenštajnsku v roku 1984. V moslimskom svete prelomil hradbu predsudkov strán rovnosti oboch pohlaví turecký prezident Mustafa Kemal Atatürk, kde ženy získali právo voliť a byť volené v roku 1930. V Indonézií v roku 1945, v Pakistane-1947, v Sýrií-1949, v Libanone-1952, v Egypte-1956 a v Iráne v roku 1963. V Bahrajne ženy volili a boli volené po prvýkrát v miestnych voľbách v máji 2002, v Katare a Ománe o rok neskôr. Zatiaľ posledný Kuvajt, kde vlani v máji odhlasoval parlament dodatok volebného zákona, ktorý umožnil ženám voliť i byť volené. Volebného procesu sa však ženy nezúčastňujú v Spojených arabských emirátoch či v Saudskej Arábii.