Vojny: 1.útok – 513 pnl.Perzskí pešiaci sa chceli dostať na sever Grécka, kde na úžine Helespont natrafili na Skýtov, ktorí využívali taktiku spálenej zeme, a Peržania ustupujúI.etapa (492-490 pred Kristom) 492 pred Kristom – Peržania mali v pláne zaútočiť na Grécko zo severuVojsko malo 2 časti: pešiaci postupovali cez Helespont, Tráciu, Macedóniu, Tesáliu,loďstvo bolo neúspešné, pretože pri myse Athos stroskotali kvôli veľkej búrke, perzská výprava končí neúspechom.Peržania na prejdenom území však zanechávali tábory s posádkou, čo im v budúcnosti pomohlo. Gréci vedeli, že Peržania sa vrátia a obyvateľstvo sa rozdelilo na 2 skupiny podľa postoja k prípadnej vojne s Peržanmi

OBRANNÁ VOJNA – chceli ju roľníci a veľkostatkári; na ich čele stál Miltiades
ÚTOČNÁ VOJNA – chceli ju remeselníci a obchodníci, pretože Peržania obsadili územia v Malej Ázii, s ktorými oni obchodovali;na čele stál Themistoklés490 pred Kristom – 2.výprava PeržanovSchéma boja : -stred perzskej armády tvorili ťažkoodenci, pričom po stranách boli ľahkoodenci,stred aténskej armády tvorili ľahkoodenci, na jednej strane boli ťažkoodenci, na druhej strane bola jazda;velil im Miltiades, po zaútočení Peržania ľahko prerazili grécky stred, ale perzskí ťažkoodenci sa ocitli v obkľúčení gréckych jazdcov a ťažkoodencov; v poslednej chvíli sa Peržanom podarilo utiecť, nalodili sa na svoje lode a vrátili sa späť na mys Mykalé, Gréci si uvedomovali, že Peržania sa vrátia, preto 30 gréckych mestských štátov vytvorilo vojenský ochranný spolok – symmachia, Gréci začali budovať lepšie lode – triéry (trojveslice) – 3 rady vesliarov, ktoré umožňovali dosahovať rôzne rýchlosti, mali aj bodce. Gréci vybudovali aj nový prístav – Pireus, ktorý bol opevnený a spojený s AténamiII.etapa (480-449 pred Kristom)480 pred Kristom – útok Peržanov; vojsko malo 2 časti: pešiaci útočili zo severu (cez Termopylský priesmyk)

SPARTA - PERZIA (kráľ XERXES)Sparťania porazení, zabití i s kráľom LeonidasomPeržania zvíťazili vďaka zrade; zaútočili zozadu, od chrbta, potom šli smerom na Atény (ich obyvateľstvo bolo evakuované), ktoré vypálili a spustošili loďstvo – bitka pri ostrove Salamina Þ grécke lode, ktorým velil Temistokles, vlákali ťažkopádne perzské lode do úžiny, kde ich porazili. 479 pred Kristom – bitka pri Platajách Þ nastáva zmena vo vojne – symmachia útočí. 478 pred Kristom – vzniká útočný spolok gréckych štátov – aténsky námorný spolok.Odteraz majú úspechy väčšinou Gréci.449 pnl bol podpísaný tzv. Kaliov mier, kde si Grécko i Perzia rozdelili sféry vplyvua, Perzia – JV časť Stredozemného mora, Cyprusb, Grécko – Stredozemné a Egejské morePeržania uznali samostatnosť gréckych miest v Malej Ázii, zároveň Gréci zastavili útoky na Perziu, po grécko-perzských vojnách Atény zmenili postoj voči členským štátom aténskeho námorného spolku.Sparta: Ležala v juhovýchodnej časti Peloponézskeho polostrova. Sparťania, pôvodom dórske kmene, si podmanili domáce achájske obyvateľstvo už v 10. stor. p.n.l. Stali sa z nich štátny nevoľníci - helioti. Pôvodný obyvatelia, perioikovia, zostali osobne slobodný, ale nemali politické práva. Plnoprávnymi občanmi boli len Sparťania.Sparta mala dvoch kráľov, volených doživotne. Kontrolovali ich piati efori volení na jeden rok.

Všetci plnoprávny muži nad 30 rokov sa schádzali na ľudovom zhromaždení, kde sa vyjadrovali k dôležitým štátnym otázkam. Rada starších dohliadala na výkon moci. Sparťania venovali veľkú pozornosť výchove k vojenskej zdatnosti. Tvrdou vojenskou prípravou a disciplínou vybudovali najsilnejšiu armádu a v 6. stor. p.n.l. vytvorili Peloponézsky spolok, ktorý združoval všetky štáty na polostrove. Dievčatá boli vychovávané v rodine, zatiaľ čo chlapci boli od 6 rokov vychovávaní v kasárňnach. - najvýznamnejšie, najvyspelejšie a najmocnejšie politické centrum v archaickej dobe- tiež nazývaná Lakedaimon => juhovýchod Peloponézskeho polostrova- helióti (štátni nevoľnici) nemali žiadne práva, boli prideľovaní spolu s pôdou Sparťanom, patrili k obyvateľom Lakedaimonie aj tzv. perioikovia (bývajúci okolo) nemali občianske práva Sparťanov- zaoberali sa poľnohospodárstvom, remeslom a obchodom- Sparťania potomkovia dórskych obyvateľov => úzka vládnuca skupina- venovali veľkú pozornosť vojenskej výchove, spoločenské stolovanie mužov, tvrdá výchova mládeže i opakovaným výpadom proti heliotom (udržovaní v poslušnosti)- 3 rodové fyly, okrem toho sa delili podľa územného princípu - vládli dvaja volení králi (basileos, množné číslo basileis) => až do helenistickej doby, králi boli súčasťou rady starších, okrem nej existovalo zhromaždenie spartských občanov malo určité právomoci, kráľovstvo nemohlo prerásť do absolútnej monarchie- nedostatky riešil 5 členný zbor eforov (kontroloval činnosť kráľov a dodržiavanie zákonov) každoročne volený zo všetkých spartských občanov => dovŕšenie vývoja spartského štátu- hegemónom tzv. Peloponézskeho spolku (zahŕňal takmer celý polostrov)