Straty na zivotoch cinili pocas tohto konfliktu celkovo 22 vojenskych osob, plus 7civilnych obeti bombardovania v Spisskej Novej Vsi dna 24. marca.Prave tato prvavojna jasne ukazala, ze myslienka Velkeho Uhorska je medzi Slovakmi davno mŕtva. Nonielen to, ale dosledkom utoku bol aj mimoriadne silny vzrast uz aj dovtedy vyraznychprotimadarskych nalad (najma od tragickej Viedenskej arbitraze), ktore pretrvali celevojnove obdobie.Druhym konfliktom, pri ktorom stalo aj Slovensko, bola polska vojna.

Ucast na nej vyplyvala z uzavretej nemecko-slovenskej ochrannej zmluvy,"Schutzvertrag". Slovenski armadni predstavitelia dostali uz 30. augustajasne pokyny:1)armada musi byt zasadena hned v prvy den utoku, ktory bol urceny na 1.septembra.2)ma uzavriet a potom operovat v hraniciach od Vysokych Tatier na vychod,tu putat co najvacsie polske sily.Stanovene ulohy slovenska armada splnila, coho dokazom bola aj Hitlerova gratulaciaTisovi z 25. septembra 1939.Do protipolskej vojny bolo zmobilizovanych az cca 100.000muzov. Slovaci sa priamo zucastnili aj bojovych akcii, hoci ich bolo velmi malo aarmada takisto postupila dalej do polskeho vnutrozemia, nez bol povodne deklarovanyciel – ohranicit len uzemia Hornej Oravy a Spisa, ktore Slovensko stratilo v roku1920, resp. 1938.Pocas tazenia zahynulo celkovo 18 nasich vojakov.Je teda historickymfaktom, ze Slovensko stalo priamo v konflikte, ktorym sa oficialne zacala druhasvetova vojna. Istym paradoxom dejin je aj ten fakt, ze male Slovensko sa po bokuNemecka a ZSSR zucastnilo tzv. 4. delenia Polska, aj ked len s miniaturnympodielom.Tazenia proti Juhoslavii a Grecku na jar 1941 sa armada nezucastnila.

Prislovsak leto 1941 a s nim protisovietska vojna.V prvotnych planoch Wehrmachtu sa so slovenskou ucastou este nepocitalo, avsakniekolko dni pred 22. junom sa stanovisko zmenilo a Hitler sa z propagandistickychdovodov rozhodol zaangazovat aj malu slovensku armadu. Slovenski politici sa tomunijako nebranili, skor naopak – situaciu chceli vyuzit na "zviditelnenie"Slovenska a ziskanie plusovych bodov v ociach Hitlera, najma pred Madarmi. Aj z tohtodovodu prvi slovenski vojaci pochodovali po byvalom polskom uzemi uz napoludnie 24.juna 1941, ako prislusnici Rychlej skupiny. Tato formacia bola o par dnipretransformovana na Rychlu brigadu, s ktorou sa viaze jedna z najvacsich slovenskychtragedii na vychodnom fronte – bitka pri ukrajinskom Lipovci dna 22. jula 1941, vktorej padlo okolo 60 nasich vojakov a asi 300 bolo ranenych.Slovenska armadatechnicky aj materialne za nemeckou zaostavala. Najma to bol dovod, ze uz v juli bolo z frontu stiahnutych vyse 35.000 zaloznychvojakov, ktori mali povodne pochodovat do sovietskeho vnutrozemia. V auguste bolipreto s konecnou platnostou vytvorene dve divizie – Rychla a Zaistovacia, ktore podinymi nazvami posobili v druhej svetovej vojne az do jej sameho konca na jar1945.Prva, vacsia divizia – Rychla – postupovala v smere na Kyjev, Rostov na Doneaz na Kaukaz, kam sa dostala pocas letnej ofenzivy roku 1942. Trasa, ktoru jejprislusnici museli pesi ci motorizovane urazit, merala zo Slovenska az 4.000 km. Postalingradskej porazke museli ustupovat aj vojska z Kaukazu.

Takmer bez vojenskejtechniky sa zachranovali na Kryme, kde stravili cas od jari do jesene 1943. Bolo toobdobie oddychu. Tu bola Rychla divizia premenovana na 1. pesiu diviziu.Na jesen sa vsak vsetkozmenilo – Nemci diviziu vytiahli zo zavetria a nariadili ju zasadit do frontu,ktory ohrozoval Zaporozie. 30. oktobra doslo k dalsej obrovskej drame, ked priKachovke (oblast Melitopola) padlo do zajatia Sovietov vyse 2.000 nasich vojakov aasi 50 dostojnikov. Niektori z nich potom tvrdili, ze dezertovali, co je vsakvymysel. Kazdopadne vacsinu zajatcov Sovieti neskor vycvicili a potom zaradili doparadesantnej brigady, ktora bojovala na Dukle, ako aj v povstani. Pod naporomSovietov vsak musel ostatok divizie ustupovat dalej na zapad. Ustup smeroval zNikolajeva, Odesy cez uzemie dnesneho Moldavska a severneho Rumunska (Tizina, Jasi)do SV Madarska. Na jar 1944 bola divizia reorganizovana na 1. technicku brigadu a opar mesiacov, po kapitulacii Rumunov a vypuknuti povstania na Slovensku, ju Nemcidefinitivne odzbrojili – namiesto zbrani dostali vojaci do ruk krompace, lopaty ametly.V marci 1945 sa divizia nachadzala v Bakonskych lesoch, kde vacsinu jej prislusnikovSovieti znova zajali (asi 3.000) Namiesto toho, aby boli pokladani za spojeneckychcs. vojakov, deportovali ich do ZSSR, do gulagov.Rozdielne osudy mali prislusnicimensej, Zaistovacej divizie.

Ta spociatku posobila v oblasti Zitomir – Kyjev, potompohranicia severnej Ukrajiny a Bieloruska (Ovruc – Mozyr) az bola v lete 1943presunuta do oblasti Minska. Na obsadenom sovietskom uzemi vykonavali jej prislusnicirozne ulohy – od strazenia a hliadkovania az po protipartizanske razie a boje. Anito nebola ziadna idyla, ale kruta vojnova realita s asi troma stovkami mŕtvych amnozstvom zranenych a zajatych.Koncom oktobra 1943 doslo k novym zmenam: Divizia bola presunuta do Talianska, akoTechnicka brigada. V Taliansku uz teda neplnila bojove ulohy, ani zaistovacie, alejej prislusnici mali na starosti rekonstrukciu, opravy bombardovanim znicenychobjektov ci kopanie zakopov. Bez vacsich zmien tu posobila pod nazvom 2. technickadivizia az do sameho konca vojny.Dalsie aspekty slovenskej vojnovejucastiProtisovietske tazenie sa zas casto prirovnava k 1. svetovej vojne, pricom savyzdvihuje nezmyselnost zapojenie Slovakov do nej, najma vsak slovanske citenie,hovori sa o nespolahlivosti armady. Aj tento nazor vsak treba korigovat. Tak v prvomrade Rusko v roku 1941 uz nebolo tym, ake bolo v roku 1914: vladol tam surovybolsevicky rezim, ktory likvidoval miliony vlastnych ludi, co videli aj slovenskivojaci.

Uz v prvych dnoch a tyzdnoch postupu totiz na zapadnej Ukrajine nachadzali tisicemŕtvol povrazdenych tajnou policiou NKVD. Videli katastrofalnu hospodarsku urovenbolsevickeho statu – otrhanych a hladnych ludi, vsade plno nepredstavitelnej spiny,vseobecny nedostatok v kazdom smere. Postupne sa od miestnych ludi dozvedali noveskutocnosti o hrozach stalinskeho rezimu – napr. o hladomore na Ukrajine. Na stranedruhej vsak slovenski vojaci spoznavaju aj pravu tvar nacistickej "novejEuropy" – masove represalie, krutosti, najma vsak vyvrazdovanie zidov od leta1941. Spravy o tom rychle prenikali aj na Slovensko.Bojova moralka slovenskychvojakov bola vsak v prvom aj v druhom vojnovom roku na vysokej urovni. Nie jepravdivy nazor, ze Slovaci masovo zbiehali na sovietsku stranu. Fakt je vsak ten, zev roku 1941 nezbehol z vyse 50.000 vojakov slovenskej polnej armady na druhu stranuani jediny. V roku 1942 to bolo len niekolko desiatok pripadov, ktore vsak nedosiahliani 1% stavu oboch divizii.K posunu dochadza v roku 1943 – pod dojmom nemeckych porazokzacina byt zrejme, ze vojnu vyhraju Sovieti. Najma v Zaistovacej divizii dochadzapreto k vzrastu zbehnuti na stranu partizanov – do konca jej posobenia v oktobri1943 tam zbehlo vyse 300 Slovakov; aj to bol jeden z hlavnych dovodov odsunu diviziedo Talianska.

V Rychlej divizii bolo zbehnuti este menej, celkove preto mozno konstatovat, ze tentojav bol v slovenskej polnej armade okrajovym fenomenom. Este zretelnejsie sa tentotrend prejavil v dostojnickom zbore. Z niekolkych stoviek dostojnikov dvoch diviziido roku 1944 zbehlo len asi 10 z nich. Drviva vacsina prislusnikov armady mala totizzaujem o jedine – skory navrat domov, nie neisty osud zajatca ci internovaneho.Prejavilo sa to aj v Taliansku – ked mali pocas Spojeneckej ofenzivy pri Rime vlete 1944 Slovaci moznost dostat sa bezbolestne na stranu zapadnych spojencov,nevyuzil to skoro nik – kazdy sa ponahlal radsej smerom domov.Spomenut tu moznoeste jeden, nie nepodstatny fakt: zo zbehnutych vojakov nebol nik, a to ani povyhlaseni stanneho prava, popraveny. Aj to je nepochybne svetova rarita, ktorou sa mozu pochvalit len Slovaci.Slovenskivojaci zohrali v 2. sv. vojne rozpornu rolu: spociatku oddane a spolahlivo plnilivsetky ulohy stanovene Nemcami, spoluutocili na Polsko, uporne branili dobyte poziciepocas zimnej ofenzivy Stalinovych vojsk v roku 1941. Slovaci ako prvi vojaci vstupilido dobyteho Rostova na Done v juli 1942, podnikali trestne vypravy (niekedy dostkrute – spojene s vypalovanim dedin v Bielorusku).

Od roku 1943 sa vsak situaciameni. Nielenze nastava unava z vojny, ale kazdy z nemeckych spojencov hlada svojucestu z nacistickeho chomuta von. Dostojnici, ale aj radovi vojaci stracaju akykolvekzaujem bojovat na strane krajiny, ktora sa ruti do porazky. Mnohi hladaju cesty k odboju. Z dovtedy horlivych germanofilskych dostojnikov sa takv priebehu tyzdnov stavali odbojari, co sa prejavilo najma pocas povstania v auguste1944.Ak porovname slovensku ucast v 1. a 2. svetovej vojne, zistujeme, ze ta prvabola –aspon co sa tyka frontovych strat na zivotoch – ovela krutejsia nez druha.Predovsetkym ak berieme Slovakov na uzemi Slovenskej republiky.Nepomer vidime aj zpamatnych tabul na pocest padlym v oboch vojnach, ktore su rozosiate po slovenskychobciach a mestach. Mnozstvo padlych v prvej vojne vysoko prevysuje cisla padlych vovojne druhej.Ina situacia uz bola medzi Slovakmi na uzemi okupovanom Madarmi.

Tu pocet mien padlych v druhej svetovej vojne dosahuje mnozstva padlych v prvej, baneraz ich aj prevysuje. Podla vsetkeho ich bolo ovela viac nez padlych v radochslovenskej armady, v ktorej podla oficialnych udajov MNO nepadlo za celu vojnu ani1500.Aj z tohto pohladu neboli slovenske frontove straty az take velke. Najma ak ichporovname so stratami inych spojencov, napr. Madarov ci Rumunov, ktore idu dodesattisicov. Medzi byvalymi vojakmi slovenskej armady sa podnes traduje nienepodlozena veta, ktoru mal vyriect prezident Tiso na adresu Hitlerovych poziadaviek:"Synov som dal, otcov nedam." To vyjadrovala filozofiu Tisa ako aj gen.Catlosa: Vojakov musime dat, ale dame len to najnutnejsie minimum!