Norimberský proces bol Medzinárodný súdny tribunál, ustanovený podľa Londýnskej dohody o prenasledovaní vojnových zločincov z 8. augusta 1945 (medzi USA, ZSSR, Veľkou Britániou a Francúzskom), pre potrestanie vojnových zločinov spáchaných počas  druhej svetovej vojny. Pred procesom sa hľadalo miesto, kde sa bude konať. Navrhnutá Moskva a Londýn boli zamietnuté, do úvahy prichádzal Mníchov.

7. júla navrhol veliteľ amerických okupačných síl generál Clay americkému žalobcovi Jacksonovi mesto Norimberg. V Norimbergu bol uprostred rozvalín zachovaný takmer nepoškodený Justičný palác. Pri Justičnom paláci sa nachádzalo málo poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia budova telocvične, ktorá sa o rok neskôr stala miestom popráv. Proces sa začal dňa 20.novembra 1945 a trval desať mesiacov.Rozsudok vyhlásili dňa 30.septembra a 1.oktobra 1946.Tri výroky boli oslobodzujúce,sedem trestov odňatí slobody na rozličný čas(tieto však boli neskôr skrátené).Jedenaásť bolo rozsudkov smrti,ktoré boli vykonané 16.oktobra 1946.Martin Bormann bol súdený in absentia.Najvyšší nacisti boli väznení vo väznici Spandau až do roku 1966 do kedy postupne všetkých prepustili včetne Raedera a Funka ,ktorí boli odsúdení na doživotie.Vo väzbe ostal len Rudolf Hess. Rozsudky boli vznesené 16.decembra 1946. Súdených bolo 22 hlavných predstaviteľov Tretej ríše.Zároveň boli odsúdené SS, Gestapo, SD a vedúci štáb NSDAP ako zločinecké alebo teroristické organizácie.

Jednou zo zaujímavostí je, že Obžalobu pôvodne vypracovali pre 24 obžalovaných politických,ideologických,hospodárskych a vojenských vodcov.Na súd sa nedostavil spomínaný Martin Bormann,Gustav Krupp von Bohlen und Halbach sa tak isto nedostavil zo zdravotných dôvodov.Robert Ley spáchal v cele radšej samovraždu ,ako by sa mal nechať súdiť.Preto pred tribunálom zasadalo len 21 obžalovaných. Trest smrti dostali napríklad Herman Wilhelm Gohring (pred plánovaným trestom smrti spáchal samovraždu), Martin Borman (bol odsúdený v neprítomnosti), Alfred Jodl (veliteľ operačného štábu vrchného veliteľstva OKW - Wehrmacht). Napríklad Rudolf Hess (Hitlerov zástupca a vodca NSDAP) alebo Walter Funk (minister hospodárstva) boli odsúdení na doživotie.

Dvadsať rokov dostal Albert Speer (ministrer zbrojnej výroby). Konstantin Von Neurath (protektor Čiech a Moravy) bol odsúdený na 15 rokov. Karl Donitz si odpykal 10 rokov a vedúci rýšskeho rozhlasu Hans Fritsche bol prepustený.  Niektorí historici však vytíkajú tomuto tribunálu napríklad porušenie práva na rovnosť strán, keď mala žaloba vraj prístup ku všetkým materiálom a obžalovaní sa mohli obhajovať len voči dôkazom ktoré boli proti ním. Ďalšou vecou bolo napríklad spätné uplatnenie zákonov. Najčastejšie je namietané voči konkrétnym rozsudkom v prípade Alfreda Jodla ktorý bol v roku 1953 plne rehabilitovaný.  Podobný proces sa konal tiež v Japonsku – Tokijský proces.