Stredoveká Žilina

Prvé stopy prítomnosti človeka na tomto území pochádzajú z roku 10 000 pred n. l. Vďaka priaznivým podmienkam začalo trvalejšie osídlenie po príchode Slovanov v 5. storočí n. l. , z ktorých potom vzniklo mesto. Jeden z významných slovenských básnikov nazval Žilinu perlou na Váhu. Niet výstižnejšej charakteristiky. Už v stredoveku ho nazývali uhorským Norimbergom. Žilina sa prvý raz spomína v roku 1208.Už zemepisná poloha starej Žiliny, ležiacej pri sútoku troch riečnych tokov umožňovala, aby sa obec vyvinula na exponované stredisko hospodárskeho života. Žilina tiež ležala pri križovatke viacerých ciest a práve toto centrálne postavenie Žiliny v rámci kotliny viedlo podistým i ku vzniku žilinského hradu.

O jeho existencii boli vyslovené rozličné protichodné názory. Niektorí popierajú jeho jestvovanie, iní tvrdia, že Žilina pôvodne vznikla ako podhradie Žilinského hradu, ležiaceho na východ od dnešného mesta. Na presnejšie určenie času, kedy vznikol hrad v Žiline, nemáme nijakú priamu oporu. Jeho začiatky pravdepodobne siahajú už do druhej polovice 13.storočia, keď ho azda začali budovať vtedajší držitelia Žiliny a jej okolia – potomkovia komesa Detrika (predkovia neskoršej rodiny Balašovcov).Najpravdepodobnejším sa zdá, že hrad stál skutočne v blízkosti dnešného farského kostola. Po zničení starej žilinskej osady okolo roku 1270 si v týchto miestach postavili trvalé príbytky aj jej obyvatelia. Práve zničenie starej Žiliny bolo asi impulzom pre postavenie pevného panského sídla – hradu.Vzhľadom na viaceré priame listinné doklady zo 14. storočia nemožno jeho existenciu popierať. Roku 1397 spustnutý žilinský hrad dal kráľ Žigmund do správy Sudivojovi s tým, aby ho opravil. Po dohode uzavretej 25.5.1454 medzi Janom Huňadim a Pankrácom zo sv.Mikuláša, uhorský kráľ Ladislav pohrobok ponecháva Pankrácovi fojtovstvo (dedičné richtárstvo), ale bezprávne uzurpovaný žilinský hrad sa má podľa tejto dohody vrátiť opäť kráľovi. Žilinský obyvatelia získali mestské privilégiá okolo roku 1290 a vybudovali mesto na dnešnom Mariánskom námestí. Prvá zmienka o Žiline je z roku 1312, prvé privilégium z roku 1321.

V tom čase bolo mesto majetkom kráľa. Rozvinulo sa tu školstvo, kultúrna vyspelosť sa odzrkadlila v písomných pamiatkach napr. v Žilinskej knihe z roku 1378. Prvý knižný zápis v slovenčine je z roku 1451 a najmä Privilégium pre žilinských Slovákov z roku 1381, ktorým Ľudovít pri svojej návšteve zrovnoprávnil Slovákov s Nemcami. Bolo tu 18 cechov. Roku 1542 už existovalo evanjelické gymnázium, 17. storočí tu bola známa Dadanova tlačiareň. Roku 1691 bolo založené jezuitské gymnázium, ktoré od roku 1777 prevzali františkáni.V roku 1938 bola v Žiline vyhlásené autonómia Slovenska. Vznikali tu významné podniky–Váhostav, Mliekárne, Tehelne, Pozemné stavby, atď. Roku 1960 premiestnená z Prahy Vysoká škola dopravy a spojov.Budatínsky zámok Názov Budatín vznikol z mena Budata a označuje to vzbudenie božstva. Na križovatke miest nitrianskej, sliezskej, považskej a na sútoku riek Váh a Kysuca stojí Budatínsky zámok, ktorého charakteristickú dominantu tvorí mohutná kruhová veža, výrazne vystupujúca zo siluety tejto historickej architektúry. Písomné správy o budatínskom zámku pochádzajú zo začiatku 14. storočia. Napriek tomu možno podľa tvaru usúdiť, že kruhová veža vznikla v polovici 13. storočia, v období doznievajúceho románskeho slohu. Veža slúžiaca ako pozorovateľňa bola súčasťou colnej a mýtnej stanice na ceste do Sliezska–patrila do sústavy pohraničných pevností. Je typickou vežovou stavbou 13. storočia. Prístupná bola z 1.poschodia a schodište tvorilo súčasť vonkajšieho múru. Veža nestála dlho samostatne.

Už za čias Matúša Čáka alebo majstra Donča v 1. tretine 14. storočia bola opevnená obvodovým múrom, čím vznikol priestor nádvoria prístupný rampou a padacím mostom.Vo východnej časti nádvoria postavili gotický palác.Pre Budatín je 14. a 15. storočie charakteristické striedaním majiteľov. Až Gašpar Suňog, nový majiteľ Budatína od roku 1487, naznačil smer, ktorým sa bude uberať stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Suňogovci postupne dostavovali areál hradu obytnými a hospodárskymi budovami. Rok 1551 sa stal rokom dokončenia renesančnej prestavby, ktorá spojila jednotlivé budovy podľa jednotného architektonického konceptu vo funkčnú a komunikačnú náväznosť so zjednotením riešenia fasád. V prvej polovici 17. storočia dobudovali opevnenie s bastiónmi a s priekopou severovýchodného predhradia. Dejiny hradu koncom 17. storočia boli poznačené kuruckým povstaním, ktoré nešetrilo ani jeho budovy pred silným poškodením.Barokové obdobie prinieslo výstavbu kaplnky, ktorá vznikla asi okolo roku 1745, dostavbou reprezentačného kaštieľa a výsadbou okolitého parku. Priečelie kaštieľa sa orientovalo do novo-koncipovanej zelene okolia. Koncom 18. storočia majetok prešiel do rúk grófskej rodiny Csákyovcov, ktorí vlastnili zá-mok až do roku 1945. Ničivý požiar v roku 1849 vážne poškodil interiéry aj stavebné konštrukcie zámockých budov.

Ich renovácia v klasicistickom štýle sa uplatnila najmä v priestore predhradia. Budatínsky zámok sa zapísal do dejín nášho národa v rokoch 1848–1849 a to bojmi povstaleckých dobrovoľníkov na čele s M. Hurbanom. Posledná prestavba zámku Csákyovcami sa uskutočnila v rokoch 1922–1923 a jej najvýznamnejším prejavom bola adaptácia juhozápadného krídla. Do prízemia a na poschodie tohto krídla umiestnili rozsiahlu halu krytú drevenými vyrezávanými stropmi; obidva priestory boli sprístupnené novým schodišťom. Pamiatková obnova Budatínskeho zámku sa začala v päťdesiatich rokoch 20. storočia. V jeho priestoroch umiestnili zbierky drotárskych výrobkov z okolia Žiliny, Kysúc a horného Považia, ktoré dokumentujú úroveň ľudového remesla a ich exponáty tvoria základ Považského múzea, ku ktorému sú pričlenené aj výstavné priestory galéria. Múzeum malo pôvodne vlastivedný charakter, obsahujúc aj zbierky dokumentujúce prírodu a život spoločnosti okolitého kraja.Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj zaujímavé archeologické zbierky. Budatínsky chotár už v roku 1244 tvoril samostatnú sídlištnú jednotku, na ktorej vznikal Budatínsky zámok. Roku 1322 sa tu vyberal 30-tok – pohraničné clo. Žilinčania mali mnoho sporov so Suňogovcami.

Väčšinou išlo o svojvoľné stínanie dreva Žilinčanmi na Dubni patriacom Budatínskemu zámku, o postavenie mostu cez Váh na pôde Budatínskeho panstva a o chotárne spory medzi Žilinou a Budatínom. Spory sa končili kompromisom hoci oprávnene obžalovanými boli Žilinčania. Vo vzťahu ku budatínskemu zámku hrala významnú úlohu okolnosť, že most na budatínskom panstve bol v majetku a správe Žiliny, ktorá na ňom vyberala mostné mýto, a to aj od poddaných Budatínskeho panstva.Mariánske námestieNa toto námestí bola staršia slovenská osada a hrad, ktorý sa neskôr zmenil na farský kostol.Toto centrum mesta bolo v 15. storočí opevnené hradbami a priekopami, čo sa dodnes zachovalo v názvoch ulíc Horný a Dolný val. Pre architektúru bola významná prestavba starších gotických chrámov v 16. a 17. sto-ročí do renesančnej podoby, ktorá sa dodnes zachovala na Mariánskom námestí a v historickom jadre. Historické jadro mesta bolo v roku 1987 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Predovšetkým na historickom Mariánskom námestí sa zachovala stredoveká architektúra od gotiky a renesancie, s typickými podchodmi–laubňami, ktoré vytvárajú osobitú atmosféru námestia. Námestie bolo kompletne renovované, takisto aj mestská radnica a väčšina domov. Uprostred námestia sa nachádza Mariánsky stĺp s Immaculatou, barokovou sochou Panny Márie.

Tento stĺp postavili v roku 1738 na počesť úspešného zakončenia rekatolizácie v meste. Architektonickou dominantou mesta je dvojvežový barokový kostol sv. Pavla apoštola z roku 1750. Z 20. rokov 20. storočia pochádza významné dielo secesnej architektúry Grand Bio Universum. Budova, v ktorej sídli Štátny komorný orchester, desaťročia slúžila ako divadlo a zároveň kino.Strečiansky hradTento výšinný hrad oproti Starhradu má na skalných bralách mal pôdorys prispôsobený skalnatému terénu, s obranou sústredenou do mohutného opevnenia so vstupnou vežou. Súčasťou obrany bolo aj riešenie prístupovej cesty, ktorá stúpa špirálovite okolo hradnej skaly, vedúc nad priekopou alebo vlčou jamou medzi dvojitým cez padacím mostom do veže chránenej vstupnej brány. Roku 1520 na príkaz Ľudovíta II. voviedol Turčiansky konvent do Pongrácovcov do držby hrad Strečno a jeho náležitostí, proti čomu protestovala Benigma, vtedy manželka Juraja Kerekyho, Jám Zápoľský, sedmohradský vojvodca a Juraj Zápoľský, dedičný spišský župan.

Zápoľskovci získali hrad údajne kúpou od hradnej pani Benigmi. Tak sa odvtedy stali kráľovské majetky a s nimi aj Žilina dostali do majetku feudálov–Zápoľskovcov a v priebehu vývoja sa stal tento stav trvalým.Vzťah Zápoľskovcov k Žiline v tom čase dokladá iba listina z 5. novembra 1523, ktorou Ľudovít II. na žiadosť sedmohradského vojvodcu udelil Žiline právo spečaťovať písomnosti zeleným pečatným voskom. Jeho hranolová veža pochádza z roku 1321. Hrad nedávno v obnovenej podobe s múzejnou expozíciou otvorili pre verejnosť.Starhrad je štátna prírodná rezervácia. Je spomínaný už v roku 1267 ako hrad Varín. Zrúcaniny hradu, kultúrnej pamiatky, patria objektu vzniklému v 13. storočí a postaveného na ťažko prístupnom hrebeni z granitických hornín, ktorý má obranný charakter ako strážny objekt pri vstupe do Strečnianskeho priesmyku. V 18. storočí bol hrad vážne poškodený; neopravený chátra a postupne sa rozpadáva. Od roku 1973 sa pripravuje záchrana zrúcanín konzervovaním. Geologicky je územie budované granodioritmi malofatranského kryštalického jadra. V profile hrebeňa nachádzame aj uzavreniny migmanitov. Výrazný hrebeň je ukončený strmými svahmi spadajúcimi do údolia rieky Váhu.

Chránená je tu aj lokalita najsevernejšieho lesného spoločenstva duba letného a duba zimného, spolu s ďalšími veľmi zriedkavými rastlinnými druhmi o ploche 40 hektárov.Ďalšie historické pamiatky Vďaka košicko–bohumínskej železnici sa Žilina stala dôležitým dopravným uzlom. Svoju činnosť začala roku 1871. Neskôr sa na túto trať pripojil aj posledný úsek Považskej železnice a spojil Žilinu s Bratislavou. Čoskoro vznikli v meste 3 továrne: 1905–továreň na celulózu 1907–dechtová továreň R ttgers 1915–továreň na zápalky Rozvoj Žiliny pokračoval aj v 2. svetovej vojne zásluhou vtedajšieho starostu Dr. Vojtecha Tvrdého. Reprezentačná barokovo–secesná budova Starej radnice stojí na mieste pôvodného radného domu, ktorý sa v mestských listinách spomína už od 16. storočia. Mesto vlastnilo aj Panský dom a Mestský dom, ktoré sa v minulosti využívali ako hostince, resp. hotely. Po prijatí Martinskej deklarácie v druhom z nich v novembri 1918 zvolili Slovenský miestny výbor. Budova lekárne s historickým názvom K zlatému orlovi slúžila svojmu účelu už v polovici 19. storočia. Je pamätná najmä tým, že pred ňou 4. januára 1849 rečnili zhromaždeným Žilinčanom hrdinovia revolúcia z roku 1848 a členovia prvej Slovenskej národnej rady Ľ. Štúr a J. M. Hurban a vyzývali bojovať za národnú slobodu. Z farskej uličky sa návštevník dostane k prudko klesajúcim farským schodom pod farským kostolom. Na svahu tejto terasy po roku 1920 vybudovali balustrádu, ktorá získala súčasnú podobu roku 1940.

Na Národnej ulici sa nachádzal Uhorský okresný súd, ktorý pochádza z roku 1900 a druhé žilinské sídlo Šrobárovej povojnovej slovenskej vláde, oficiálne nazývanej Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Mestský pivovar už neexistuje, ale jedna ulica po ňom nesie meno Pivovarská. K najstarším stavbám v Žiline patrí farský kostol : Prvý raz sa spomína v mestských záznamoch v roku 1400. Ide o stavbu gotickú s viacerými renesančnými prvkami. V jej blízkosti sa pravdepodobne nachádzal žilinský hrad, písomne doložený v pamiatkach zo 14. a 15. storočia. Na dejinách tohto kostola sa odrážajú dramatické, historické udalosti mesta i celej krajiny. Posledná stavebná úprava kostola je z roku 1942. cennou pamiatkou v ňom sú štyri obrazy J.B.Klemensa. Pri farskom kostole stojí samostatná Burianova veža, ktorú vybudovali v polovici 16.storočia podľa vzoru talianskych mestských zvoníc- kampaníl (t.j. samostatne stojace veže s oknami v horných poschodiach v blízkosti kostola). Pôvodne slúžila ako obranná veža proti majiteľom iných radov, ktorí sa chceli zmocniť Žiliny. Túto mohutnú štvorhrannú kamennú vežu začal stavať Burian Světlovský z Vlčnova, ktorý vlastnil panstvo Strečno a mesto Žilinu v rokoch 1526 až 1534. Nie je vylúčené, že vežu začali stavať na pozostatkoch bývalého žilinského hradu.Pevnosť dal dostavať lúpežný rytier Rafael Podmanický, ktorý v rokoch 1540 až 1548 dobyl a vypálil brániacu sa Žilinu. Veža sa zvonicou stala v roku 1583, keď vtedajší majiteľ Žiliny Mikuláš Dersffy farsky kostol postavený Podmanickým opäť prinavrátil pôvodnému účelu.

Pri požiari v roku 1678 sa zvony vo zvonici rozliali. Neskôr hlasné bitie zvonov odplašilo kobylky, ktoré napadli polia v Žiline. Po častých požiaroch postupne strechy veže a kostola dostavali rovnaké barokové podoby. Dnešný tvar veže pochádza z obdobia po požiari z roku 1890, kedy boli k veži pristavené stĺpy a oblúky. Veža sa pôvodne volala Nová veža. Podľa zvona nazývaného Burian sa potom volala Burianová veža. Vo zvonici boli tri zvony – už spomínaný Burian (vážil 2336 kg), potom to bol Median (655 kg) a Umieráčik (25 kg). V prvej svetovej vojne ich použili na výrobu kanónov pre rakúsko-uhorskú armádu. Potom bolo v Burianovej veži 6 zvonov. Sú na nich latinské a slovenské nápisy a erby patrónov. Z Burianovej veže je tiež krásny výhľad na okolie, sídliská a horstvá. Na ulici Horný val sa nachádza Reprezentačný dom, stavba s prvkami neoklasicizmu. Postavili ho v rokoch 1942 až 1944 a počas svojej polstoročnej existencie viackrát zmenila svoj účel – boli v nej rôzne školy, divadlo a kancelárii kultúrnych inštitúcií. Na ulici J.M.Hurbana, oproti je tzv.Finančný palác z 30 rokov 20.storočia, funkčne plánovaný pre mestské a správne finančné úrady. Dnes sa tu nachádza Prvá Komunálna Banka.

Staviteľ neďalekého Rosenfeldovho paláca pozoruhodnej pamiatky secesného rázu z roku 1907 sa očividne inšpiroval viedenským zámkom Belvedere. Projekt synagógy na rohu ulíc Hurbana a Kuzmányho postavenej v rokoch 1933 až 1934 pochádza od známeho berlínskeho architekta P.Behrensa a je významný i z celoslovenského hľadiska. V súčasnosti je v budove kino Centrum. V blízkosti týchto ozajstných architektonických skvostov sú ďalšie pamätihodné stavby : * neoklasicistická budova bývalej filiálky Rakúsko-uhorskej banky teraz Československej obchodnej banky, tzv.Reálka, dokončená v roku 1913, v ktorej v súčasnosti pôsobí VŠDS * trochu ďalej od centra a mesta, na Kálovskej ceste stojí Remeselnícky dom s pôvodným názvom Priemyslový dom Gabriela Barossa. Postavili ho v roku 1910 a bol strediskom remeselníckej výroby v meste.Takto by sme vo výpočte kultúrno-historických i prírodných pamätihodností a zaujímavostí alebo historických udalostí mohli pokračovať ešte veľmi dlho. Veď žilinský región sa zaraďuje k najbohatším v Slovenskej republike. Žilina so svojím okolím patrí aj k najkrajším a najpríťažlivejším mestám u nás. A preto ju jeden z básnikov právom nazval perlou na Váhu.