Osídľovanie Ameriky

Americký kontinent bol západnou civilizáciou objavený v roku 1492 moreplavcom v službách Španielska, Krištofom Kolumbom. Po ňom nasledovali ďalšie výpravy, podporované západoeurópskymi námornými veľmocami (hlavne Anglicko, Španielsko, Francúzsko a Holandsko) najskôr s cieľom preskúmať nové územie. Neskôr však mali za úlohu založiť tu vojenskú pevnosť a získať územie pre svoju krajinu. Do prvej vlny kolonizácie spadajú Španielsko a Portugalsko, ktoré smerovali svoje výpravy najmä do oblasti strednej Ameriky. Ich hlavným cieľom bolo získať čo najviac zlata pre svojho panovníka. Kvôli zlatu tu zničili celé bohaté indiánske civilizácie. Po nich nasleduje druhá vlna, do ktorej sa už zapájajú aj Francúzi, ktorí sa sústredili na pobrežie okolo Newfoundlandu a po rieke sv. Vavrinca prenikali viac do vnútrozemia. Ďalej to boli Angličania, ktorí sa zamerali na strednú oblasť severnej Ameriky a Holanďania, smerujúci južnejšie od anglického územia. Prvá kolonizácia civilným obyvateľstvom sa ale začína až v roku 1607, kedy bola založená malá pevnosť Jamestown vo Virgínii. Prví osadníci žili vo veľmi nepriaznivých pomeroch a neustále ohrozovaní indiánmi. V roku 1620 doviezla loď Mayflower do Ameriky prvých z členov puritánskej sekty, známej ako „Otcovia pútnici“ (Pilgrim fathers). Títo založili osadu Massachussetts, ktorá spolu s ďalšími neskôr vzniknutými dvoma osadami tvorila základ Nového Anglicka. Do Ameriky začalo odchádzať veľa ľudí, ktorí boli v Európe rôzne perzekvovaní alebo prenasledovaní, alebo žijúci vo veľmi zlých pomeroch. Boli to najmä puritáni a iné náboženské sekty, rôzni skrachovaní obchodníci, politicky prenasledovaní ľudia, alebo dobrodruhovia. Akákoľvek kríza v Európe skoro automaticky znamenala novú prisťahovaleckú vlnu do Ameriky. Prenášali sa sem však aj konflikty, ktoré pretrvávali medzi európskymi mocnosťami, hlavne medzi Anglickom a Francúzskom. Francúzi v tej dobe už ovládali rozsiahly oblúk od rieky sv. Vavrinca až po Louisianu a rieku Mississipi. Angličanom patrilo po vytlačení Holanďanov celé územie pri pobreží Atlantického oceánu, ktoré bolo veľmi husto osídlené. Konflikty medzi týmito krajinami sa stupňovali a v polovici 18. storočia vyústili do prvého vojenského konfliktu na novom kontinente.