Túto vojnu aj napriek spojenectvu Francúzov s Indiánmi napokon vyhrali Angličania (rok 1759), čím získali dominanciu na väčšine územia severoamerického kontinentu.


Vojna za nezávislosť

Pri západnom pobreží postupne vzniklo 13 anglicky hovoriacich osád, ktoré sa začali úspešne a progresívne rozvíjať. Boli však stále iba anglickými kolóniami a do ich chodu bolo tvrdo zasahované. Anglicko obmedzovalo ich samostatnosť rôznymi zákonmi a nariadeniami, profitovalo z tvrdých daní a hlavne neúmerne vysokých ciel na dovážaný tovar. Tieto opatrenia samozrejme vyvolali silné protesty a odpor u kolonistov. Títo sa preto rozhodli bojkotovať novozavedené clá na tovar, čím dosiahli ich čiastočné zníženie. Ponechané ostalo iba clo na čaj. Protesty však neutíchali a vyústili až do symbolického aktu odporu v roku 1773, kedy skupinka bostonských osadníkov, prezlečení za Indiánov nahádzali v prístave debne s anglickým čajom do mora. Táto udalosť je známa ako Bostonské pitie čaju a začala ním vzbura kolonistov proti nadvláde Angličanov nad americkými osadami.
Anglická vláda chcela túto vzburu samozrejme potlačiť a poslala do Ameriky svoje vojenské jednotky. Kolonisti sa im však postavili na odpor a tak v roku 1775 vypukla vojna anglických kolónií za nezávislosť. Onedlho, 4. 7. 1776, bola vyhlásená nezávislosť Spojených štátov amerických, prijatím deklarácie o nezávislosti, ktorej autorom bol Thomas Jefferson. V tomto dokumente sa odvoláva na právo na sebaurčenie každého národa a zaručuje sa osobná sloboda a rovnoprávnosť pre každého občana. Po vojenskej stránke vývoj ale nebol taký jednoznačný. Spočiatku mali Angličania veľké úspechy hlavne vďaka slabo vyzbrojenej a zle organizovanej armáde kolonistov. Tým sa ale neskôr podarilo získať podporu Francúzov (na čom mal zásluhu hlavne veľvyslanec USA v Paríži Benjamin Franklin), Holanďanov a Španielov, čo boli momentálni nepriatelia Anglicka, a tak radi pomohli americkým kolonistom v boji proti Anglicku ako finančne, tak aj dodávkami zbraní. Získanie tejto podpory malo pre kolonistov rozhodujúci vplyv, čo sa ukázalo v bitke pri Saratoge (1777), ktorá znamenala obrat vo vojne a začiatok úspechov americkej armády. Od toho okamihu mala už vojna za nezávislosť jednoznačný priebeh v prospech kolonistov a skončila sa v roku 1781 bitkou pri Yorktowne, kde boli anglické vojská definitívne porazené. Nasledovali mierové rokovania, ktoré v roku 1783 vyústili do podpísania tvz. Parížskej dohody, ktorou boli Spojené štáty americké medzinárodne uznané ako samostatný štát.

USA teda dosiahlo politickú samostatnosť a začal sa formovať nový národ, ktorý ale mal za sebou iba veľmi krátku históriu a nemal teda základ na ktorom by mohol stavať. Za tento základ boli preto vytýčené ideály demokratického, slobodného a rovnoprávneho štátu.