Hospodársky bolo však USA aj naďalej značne závislé na obchode a dovoze z Anglicka. Prevažovalo stále poľnohospodárstvo, hlavne na veľkých bavlnených a tabakových plantážach na juhu, na ktoré boli dovážaní otroci z Afriky. Vznikol tu ideálny priestor pre obchod s otrokmi, ktorí ako pracovná sila prinášali obrovské zisky. Prvý priemysel začína vznikať až v 30. rokoch 19. storočia a to najmä na severe, kde bolo oveľa nahustenejšie obyvateľstvo. Územie USA sa práve kvôli stále prichádzajúcim prisťahovalcom z Európy začalo postupne rozširovať na západ, kde boli obrovské rozlohy zeme, ktorá nepatrila nikomu, resp. patrila pôvodnému indiánskemu obyvateľstvu, ktoré bolo vytláčané stále ďalej na západ. Taktiež sa územie rozširovalo na juh, čo viedlo až do vojny s Mexikom (1846 – 47) o rozsiahle územia v oblasti Texasu, Colorada a Kalifornie. Túto vojnu vyhralo USA a tým mu pripadli ďalšie teritóriá, ktoré bolo treba osídliť. Vláda teda ponúkala pôdu na nových územiach viacmenej zadarmo, čo vyvolalo ďalšie prisťahovalecké vlny. Taktiež sa rozširovala železničná sieť po celej severnej Amerike.
Podmienky pre prisťahovalcov, ktorí smerovali najmä na preľudnený sever však neboli nijak priaznivé. Veľmi nízke platy robotníkov, veľká nezamestnanosť a slabá životná úroveň nútila ľudí do západnejších teritórií viac vo vnútrozemí. Tu sa však dostali do sporu s plantážnikmi z juhu, ktorí chceli využiť voľnú pôdu na rozšírenie svojich plantáží aby im prinášali ešte väčšie zisky. Vznikol tak konflikt medzi severom a juhom, ktorý vyústil neskôr až do občianskej vojny.


Občianska vojna

Na severe USA, kde bolo masívne prisťahovalectvo prevládal priemysel, ktorý mohol poskytnúť prácu aj pre väčší počet ľudí. Sever bol v zmýšľaní pokrokovejší a liberálnejší a po technickej stránke vyspelejší. Na juhu zas dominovalo poľnohospodárstvo, ktoré sa spájalo s otrokárstvom. toto a obchod s Európou prinášal obrovské zisky, ale len malej skupinke obyvateľstva, niekoľkým rodom, ktoré vlastnili plantáže. Zmýšľaním bol oveľa konzervatívnejší.
V roku 1854 vznikla na severe Republikánska strana. Tá sa stavala hlavne proti rozširovaniu plantážnictva a tým pádom aj otrokárskeho systému na nové teritóriá, čím reprezentovala ekonomické záujmy severanov. Postupne začalo jej radikálnejšie krídlo žiadať úplné zrušenie otroctva v zmysle ústavy USA. Ako reakciu na to južania vyhlasovali, že majú kedykoľvek právo sa od severu odtrhnúť (secesia). Spory medzi severom a juhom sa stupňovali a vyústili až do volieb v roku 1860.