Vznik USA a občianska vojna

Osídľovanie Ameriky

Americký kontinent bol západnou civilizáciou objavený v roku 1492 moreplavcom v službách Španielska, Krištofom Kolumbom. Po ňom nasledovali ďalšie výpravy, podporované západoeurópskymi námornými veľmocami (hlavne Anglicko, Španielsko, Francúzsko a Holandsko) najskôr s cieľom preskúmať nové územie. Neskôr však mali za úlohu založiť tu vojenskú pevnosť a získať územie pre svoju krajinu. Do prvej vlny kolonizácie spadajú Španielsko a Portugalsko, ktoré smerovali svoje výpravy najmä do oblasti strednej Ameriky. Ich hlavným cieľom bolo získať čo najviac zlata pre svojho panovníka. Kvôli zlatu tu zničili celé bohaté indiánske civilizácie. Po nich nasleduje druhá vlna, do ktorej sa už zapájajú aj Francúzi, ktorí sa sústredili na pobrežie okolo Newfoundlandu a po rieke sv. Vavrinca prenikali viac do vnútrozemia. Ďalej to boli Angličania, ktorí sa zamerali na strednú oblasť severnej Ameriky a Holanďania, smerujúci južnejšie od anglického územia. Prvá kolonizácia civilným obyvateľstvom sa ale začína až v roku 1607, kedy bola založená malá pevnosť Jamestown vo Virgínii. Prví osadníci žili vo veľmi nepriaznivých pomeroch a neustále ohrozovaní indiánmi. V roku 1620 doviezla loď Mayflower do Ameriky prvých z členov puritánskej sekty, známej ako „Otcovia pútnici“ (Pilgrim fathers). Títo založili osadu Massachussetts, ktorá spolu s ďalšími neskôr vzniknutými dvoma osadami tvorila základ Nového Anglicka. Do Ameriky začalo odchádzať veľa ľudí, ktorí boli v Európe rôzne perzekvovaní alebo prenasledovaní, alebo žijúci vo veľmi zlých pomeroch. Boli to najmä puritáni a iné náboženské sekty, rôzni skrachovaní obchodníci, politicky prenasledovaní ľudia, alebo dobrodruhovia. Akákoľvek kríza v Európe skoro automaticky znamenala novú prisťahovaleckú vlnu do Ameriky. Prenášali sa sem však aj konflikty, ktoré pretrvávali medzi európskymi mocnosťami, hlavne medzi Anglickom a Francúzskom. Francúzi v tej dobe už ovládali rozsiahly oblúk od rieky sv. Vavrinca až po Louisianu a rieku Mississipi. Angličanom patrilo po vytlačení Holanďanov celé územie pri pobreží Atlantického oceánu, ktoré bolo veľmi husto osídlené. Konflikty medzi týmito krajinami sa stupňovali a v polovici 18. storočia vyústili do prvého vojenského konfliktu na novom kontinente.

Túto vojnu aj napriek spojenectvu Francúzov s Indiánmi napokon vyhrali Angličania (rok 1759), čím získali dominanciu na väčšine územia severoamerického kontinentu.


Vojna za nezávislosť

Pri západnom pobreží postupne vzniklo 13 anglicky hovoriacich osád, ktoré sa začali úspešne a progresívne rozvíjať. Boli však stále iba anglickými kolóniami a do ich chodu bolo tvrdo zasahované. Anglicko obmedzovalo ich samostatnosť rôznymi zákonmi a nariadeniami, profitovalo z tvrdých daní a hlavne neúmerne vysokých ciel na dovážaný tovar. Tieto opatrenia samozrejme vyvolali silné protesty a odpor u kolonistov. Títo sa preto rozhodli bojkotovať novozavedené clá na tovar, čím dosiahli ich čiastočné zníženie. Ponechané ostalo iba clo na čaj. Protesty však neutíchali a vyústili až do symbolického aktu odporu v roku 1773, kedy skupinka bostonských osadníkov, prezlečení za Indiánov nahádzali v prístave debne s anglickým čajom do mora. Táto udalosť je známa ako Bostonské pitie čaju a začala ním vzbura kolonistov proti nadvláde Angličanov nad americkými osadami.
Anglická vláda chcela túto vzburu samozrejme potlačiť a poslala do Ameriky svoje vojenské jednotky. Kolonisti sa im však postavili na odpor a tak v roku 1775 vypukla vojna anglických kolónií za nezávislosť. Onedlho, 4. 7. 1776, bola vyhlásená nezávislosť Spojených štátov amerických, prijatím deklarácie o nezávislosti, ktorej autorom bol Thomas Jefferson. V tomto dokumente sa odvoláva na právo na sebaurčenie každého národa a zaručuje sa osobná sloboda a rovnoprávnosť pre každého občana. Po vojenskej stránke vývoj ale nebol taký jednoznačný. Spočiatku mali Angličania veľké úspechy hlavne vďaka slabo vyzbrojenej a zle organizovanej armáde kolonistov. Tým sa ale neskôr podarilo získať podporu Francúzov (na čom mal zásluhu hlavne veľvyslanec USA v Paríži Benjamin Franklin), Holanďanov a Španielov, čo boli momentálni nepriatelia Anglicka, a tak radi pomohli americkým kolonistom v boji proti Anglicku ako finančne, tak aj dodávkami zbraní. Získanie tejto podpory malo pre kolonistov rozhodujúci vplyv, čo sa ukázalo v bitke pri Saratoge (1777), ktorá znamenala obrat vo vojne a začiatok úspechov americkej armády. Od toho okamihu mala už vojna za nezávislosť jednoznačný priebeh v prospech kolonistov a skončila sa v roku 1781 bitkou pri Yorktowne, kde boli anglické vojská definitívne porazené. Nasledovali mierové rokovania, ktoré v roku 1783 vyústili do podpísania tvz. Parížskej dohody, ktorou boli Spojené štáty americké medzinárodne uznané ako samostatný štát.

USA teda dosiahlo politickú samostatnosť a začal sa formovať nový národ, ktorý ale mal za sebou iba veľmi krátku históriu a nemal teda základ na ktorom by mohol stavať. Za tento základ boli preto vytýčené ideály demokratického, slobodného a rovnoprávneho štátu.

Hospodársky bolo však USA aj naďalej značne závislé na obchode a dovoze z Anglicka. Prevažovalo stále poľnohospodárstvo, hlavne na veľkých bavlnených a tabakových plantážach na juhu, na ktoré boli dovážaní otroci z Afriky. Vznikol tu ideálny priestor pre obchod s otrokmi, ktorí ako pracovná sila prinášali obrovské zisky. Prvý priemysel začína vznikať až v 30. rokoch 19. storočia a to najmä na severe, kde bolo oveľa nahustenejšie obyvateľstvo. Územie USA sa práve kvôli stále prichádzajúcim prisťahovalcom z Európy začalo postupne rozširovať na západ, kde boli obrovské rozlohy zeme, ktorá nepatrila nikomu, resp. patrila pôvodnému indiánskemu obyvateľstvu, ktoré bolo vytláčané stále ďalej na západ. Taktiež sa územie rozširovalo na juh, čo viedlo až do vojny s Mexikom (1846 – 47) o rozsiahle územia v oblasti Texasu, Colorada a Kalifornie. Túto vojnu vyhralo USA a tým mu pripadli ďalšie teritóriá, ktoré bolo treba osídliť. Vláda teda ponúkala pôdu na nových územiach viacmenej zadarmo, čo vyvolalo ďalšie prisťahovalecké vlny. Taktiež sa rozširovala železničná sieť po celej severnej Amerike.
Podmienky pre prisťahovalcov, ktorí smerovali najmä na preľudnený sever však neboli nijak priaznivé. Veľmi nízke platy robotníkov, veľká nezamestnanosť a slabá životná úroveň nútila ľudí do západnejších teritórií viac vo vnútrozemí. Tu sa však dostali do sporu s plantážnikmi z juhu, ktorí chceli využiť voľnú pôdu na rozšírenie svojich plantáží aby im prinášali ešte väčšie zisky. Vznikol tak konflikt medzi severom a juhom, ktorý vyústil neskôr až do občianskej vojny.


Občianska vojna

Na severe USA, kde bolo masívne prisťahovalectvo prevládal priemysel, ktorý mohol poskytnúť prácu aj pre väčší počet ľudí. Sever bol v zmýšľaní pokrokovejší a liberálnejší a po technickej stránke vyspelejší. Na juhu zas dominovalo poľnohospodárstvo, ktoré sa spájalo s otrokárstvom. toto a obchod s Európou prinášal obrovské zisky, ale len malej skupinke obyvateľstva, niekoľkým rodom, ktoré vlastnili plantáže. Zmýšľaním bol oveľa konzervatívnejší.
V roku 1854 vznikla na severe Republikánska strana. Tá sa stavala hlavne proti rozširovaniu plantážnictva a tým pádom aj otrokárskeho systému na nové teritóriá, čím reprezentovala ekonomické záujmy severanov. Postupne začalo jej radikálnejšie krídlo žiadať úplné zrušenie otroctva v zmysle ústavy USA. Ako reakciu na to južania vyhlasovali, že majú kedykoľvek právo sa od severu odtrhnúť (secesia). Spory medzi severom a juhom sa stupňovali a vyústili až do volieb v roku 1860.

Tieto voľby vyhrala republikánska strana na čele s Abrahamom Lincolnom, ktorý sa o rok nato stáva prezidentom Spojených štátov. K hlavným sporom sa vyjadril tak, že otroctvo samotné ponechal iba tam, kde už bolo zavedené, ale odmietol jeho rozširovanie do nových teritórií. Taktiež odmietol aj secesiu, čiže možnosť juhu na odtrhnutie sa. Následne nato však 11 južanských štátov vytvorilo konfederáciu a odtrhlo sa od severu, ktorý ako reakciu na to vytvoril úniu a medzi týmito dvoma blokmi začala vojna. Severanská armáda mala väčší počet vojakov aj nižších dôstojníkov a taktiež disponovala lepšou vojenskou technikou. Armáda juhu síce nemala takú techniku ani taký ľudský potenciál, zato mala ale lepšiu jazdu, viac vyšších dôstojníkov – lepšiu organizáciu a tiež mohla rátať aj s podporou európskych mocností. Tie boli však pri snahe poskytnúť juhu vojenskú pomoc zablokované loďstvom únie. Aj napriek celkovej prevahe severu, mali vojská konfederácie spočiatku veľké úspechy, dokonca sa im podarilo viackrát obliehať Washington (najmä vďaka generálovi R. E. Lee). V roku 1862 ale prezident Lincoln vydal zákon o bezplatnom pridelení pôdy na západe po tom ako únia vyhrá vojnu. Tým sa značne zväčšila armáda severu, čo malo za následok obrat vo vojne a začiatok úspechov severu. Víťazstvá únie pokračovali až do roku 1865, kedy bolo dobyté hlavné mesto konfederácie Richmond, čo znamenalo koniec občianskej vojny.
To, že bol juh porazený, znamenalo aj zrušenie otroctva na celom území spojených štátov, čo bolo proti pôvodnému zámeru A. Lincolna. Ten bol krátko po skončení vojny zavraždený v divadle. Po skončení vojny nasledovalo obdobie Rekonštrukcie, čo znamená „poseverštvanie juhu“, čiže spriemyselňovanie, postupné odstraňovanie otroctva a prerozdeľovanie plantáži. Najmä zrušenie otroctva a to, že čierny otroci boli zrazu rovnoprávni s bielym obyvateľstvom, vyvolalo u konzervatívne zmýšľajúcich južanov najväčší odpor. Ten viedol až ku založeniu rasistickej organizácie Ku-klux-klan, ktorá sa vyznačovala útokmi, prenasledovaním a lynčovaním obyvateľstva čiernej pleti. Ten bol ale zakrátko rozpustený (oficiálne) a Rekonštrukcia bola ukončená do roku 1877.

Po občianskej vojne a vyriešení hlavných sporov vo vnútri krajiny už USA nič nebránilo v premene na priemyselnú veľmoc. Obdobie po skončení Rekonštrukcie je charakteristické masívnym a progresívnym rozvojom hospodárstva, najmä vďaka dostatku voľnej pôdy, dostatku takmer všetkých dôležitých nerastných surovín a dostatku kapitálu.

S tým je tiež spojená koncentrácia priemyslu, vytváranie monopolov a trustov (veľkých celoštátnych spoločností), ktoré ovládali ekonomiku USA po dlhú dobu.