Rusko bolo vtedy zaostalé, bez priemyslu a správy o Rasputinových činoch sa podávali len ústne. Korili sa mu ako svätcovi a neodôvodnene mu pripisovali zázračný moc, keď roľníkov liečil hadím olejom a kázal pôžitkárstvo. Príchod do Sankt Peterburgu
Čoskoro sa dostal do Sankt Peterburgu, slávneho hlavného mesta cárskeho Ruska žijúceho v západnom štýle. Rasputin sa usadil v byte na poprednej ulici. V roku 1903 sa rozchýrila jeho povesť hostiteľa. Deň čo deň ho v jeho dome obklopovali mladé dámy, ktoré nazýval učeníčky. Prednášal im o tajomnom znovuzrodení, ktoré nasleduje po každom hriechu.
Na pochopenie, ako sa mu podarilo preniknúť do najvyšších politických a spoločenských kruhov Ruska, treba poznať dušu samotného monarchu. Cár Mikuláš bol šarmantný, autokratický, citlivý, ale slabý vodca v období, v ktorom sa celý svet zmietal vo veľkých spoločenských a politických premenách. Vychovaný bol v úcte k božským právam kráľov. Bol presvedčený, že je božím poslom na Zemi, ktorému sú zverené masy ľudí tvoriace Svätú Rus. Bol o tom presvedčený. Smutne sa sklamal. Vlády sa ujal v roku 1894 a vyhlásil, že vládnuť bude tak ako jeho predchodcovia – ako absolútny autokrat. Ignoroval vzrastajúcu nespokojnosť po celej krajine, každým dňom rastúce revolučné hnutie, hoci ho tajná polícia varovala pred nebezpečenstvom masového marxizmu. Dva roky po Rasputinovom príchode do St. Peterburgu vypukla v Rusku revolúcia. Hladní robotníci pokojne pochodovali k Zimnému palácu. Keď sa snažili svojmu vládcovi pokojne odovzdať petíciu, v ktorej žiadali zmeny, lojálni kozáci a polícia zastrelili niekoľko desiatok demonštrantov; ich krv sfarbila sneh na červeno. Smrť demonštrantov sa cára nedotkla. Vyhlásil, že sa žiadnych okolností nedopustí vytvorenie vlády. Bol presvedčený, že by za takýto krok Boh opustil Rus. Cár Mikuláš sa kŕčovito snažil zachovať starý poriadok, ktorý masám zabezpečoval biedu a utrpenia – aristokracii bohatstvo a pôžitkárstvo. Práve to druhé priťahovalo Rasputina, ktorý o sebe šíril povesť svätca s mocou liečiteľa. Rozprávali sa celé legendy o jeho „prikladaní rúk“, ktoré vykonával v mestách a na dedinách, ktorými prechádzal. Nie je jasné, či okrem nadpriemernej sexuálnej žiadostivosti mal aj iné schopnosti, v očiach cárovnej Alexandry bol však stelesneným požehnaním. Bála sa o zdravie svojho syna, mladého cároviča, korunného princa Alexeja, ktorý bol hemofilik. Alexandra bol a silná žena a na romanovskom tróne v podstate vládla ona. V roku 1908 povolala Rasputina do Zimného paláca aby sa pozrel na chorého cároviča.