Keďže išlo o veľmi silnú podobnosť s človekom, všetky tieto fosílie boli zhrnuté pod názvom Homo erectus – človek vzpriamený. Zdalo sa, že Homo erectus je druhom vyslovene ázijským. Dnes sú jeho skameneliny dobre známe ako v Ázii, tak aj v Afrike a v Európe. Predstavitelia tohoto druhu mali väčšiu lebku ako ich predkovia ( s kapacitou 900 – 1200 cm3 ), bola pretiahnutá a nízka s mohutným nadočnicovým valom, tvár plochejšia a zuby sú už ako u dnešného človeka, len sú trochu mohutnejšie. Nástroje používal dokonalejšie – pästné kliny a sekáče. Starostlivo sa chystali na lov. Prispôsobil sa najrozmanitejšiemu životnému prostrediu. Zrejme on ako prvý použil oheň. Technika lovenia : zaháňali slony k močiarom, kde uviazli, a ich už len dobili pästnými klinmi a sekáčmi. Pred poslednou dobou ľadovou prehistorický ľudia objavili nové techniky lámania a opracúvania kameňa. Zhotovovali čoraz dokonalejšie nástroje, ako škrabadlá, rydlá, nože a vrtáky. Objavili sa aj vrhacie zbrane.

Neandrtálci

Posledná doba ľadová je známa dvoma základnými fenoménmi : objavením sa dvoch skupín ľudí „rozumných – „neandrtálca“ a „človeka dnešného typu“. V západnej Európe môžeme dosť ľahko sledovať vývoj lebky Homo erectus k typicky neandrtálskemu tvaru. Silné nadočnicové oblúky, vypuklejšie čelo, menej nápadné lícne kosti, tvárová časť vysunutá dopredu, vyčnievajúci nos, sánka ešte bez brady – to sú charakteristické znaky tohoto človeka s trochu nemotornou chôdzu.

Afrika, kolíska ľudstva

Až do 19. storočia sa ľudia nezaujímali o svoju „prehistóriu“. Len hŕstka vedcov bola presvedčená o existencii prehistorického človeka, a to napriek niekoľkým nálezom fosílnych ľudských kostí a nástrojov z opracovaného kremeňa v rôznych častiach Afriky. Roku 1859 slávny anglický prírodovedec Charles Darwin uverejnil svoje dielo O vzniku druhov prírodným výberom. Vysvetľuje v ňom svoju evolučnú teóriu : jednotlivé druhy sa progresívne menia, aby sa prispôsobili najmä zmenám svojho životného prostredia, čím riskujú svoje vyhynutie. No trýznivej otázky živočíšneho pôvodu človeka sa tu nedotýka. Ale roku 1871, v ďalšom diele Pôvod človeka a pohlavný výber Darwin označil Afriku za kolísku ľudstva.

Človek brúsi kamene, aby udieral, krájal, prebodával, rezal alebo škriabal…Domestikuje prírodu, krotí zvieratá, ovláda oheň a stavia. Sledujeme zrod miest, vynájdenie písma, rozvoj obchodu a zakladanie prvých civilizácií. Spolunažívajú národy Východu…Človek nadobúda nové kvality : kuje kov a krotí koňa…

Prvé druhy moderného človeka sa objavujú na Blízkom Východe a v severnej Afrike.