Sú súčasníkmi posledných fosílnych ľudí, ktorých postupne nahrádzajú.

Paleolit – kde a kedy ?

Lovci mladšieho paleolitu žili na kontinente podliehajúcom klimatickým zmenám. Tieto výkyvy trvali niekoľko storočí. Títo ľudia sa veľmi dobre prispôsobujú týmto klimatickým podmienkam. Osídľujú nové územia a prenikajú do okrajových oblastí zaľadenia. Kolonizujú severovýchod Európy a Sibír. Rasová rozdielnosť paleolitických ľudí na rôznych kontinentoch je ešte málo osvetlená. Vývoj nástrojov štiepaním kamenných čepelí a lístkov, súčasne sa vyvíjajú nástroje z kostí. Skupiny lovcov sú dedičmi dlhej skúsenosti. Poznajú spôsob života zvierat. Prispôsobujú sa migrácii zvery. Všetko z týchto zvierat bolo využité – koža na odev, parohy na nástroje, šľachy a črevá na upevnenie nástrojov a zbraní k násade, zuby na šperky. Lovci príležitostne využívajú aj iné zdroje obživy, napr. rybačku, zber ovocia… .
Všade, kde žijú ľudia, hľadajú ochranu pred zimou, či už v jaskyniach alebo stavbou príbytkov. Vytvárajú si obytný priestor podľa činnosti, ktorú vykonávajú. Pri týchto príbytkoch môže ísť o jednoduchú zastávku na ceste určenej na získanie surovín alebo o prechodnú etapu sezónnej migrácie. Vo všetkých prípadoch je oheň základným prvkom bývania : ide o otvorené ohniská, ktoré slúžia na varenie, osvetľovanie, kúrenie.

Dvadsať tisícročí jaskynného umenia

Jaskynné umenie je umením nástenného maliarstva, ktoré zmenili jaskyne na svätyne. Je to pokrytie stien až do najmenších záhybov umeleckými dielami. Stopy krokov, stopy ťažko vysvetliteľných postupov, podklady a zabudnuté nástroje, modely z hliny, čiary alebo znaky urobené narýchlo prstami… toto všetko nám poskytuje vzácne informácie o spôsobe, akým si pravekí ľudia prisvojili podzemný priestor.

Kult mŕtvych – myšlienky na záhrobie

Prvé hroby sa objavili pred 90 000 rokmi. Svedčia o úcte človeka k svojim blížnym. Pri pochovávaní často ukladali k telu alebo telesným pozostatkom zvyšky predmetov alebo zvierat. Takto našli v Izraeli pochované dieťa a pri ňom parohy daniela; vo Francúzsku boli plecia a hlava mládenca pokrytá tromi plochými kameňmi, v Iráckom Zagrose našli mŕtveho, ktorý spočíval na lôžku z kvetov natrhaných v júli ( podľa analýzy peľu ). Stopy obradu naznačujú, že do budúcna môže byť smrť predmetom osobitého zaobchádzania. Predsa však dosvedčujú cit zrodený z viery o úlohe, ktorú hrajú zomrelí zo záhrobia a ten pokladá za potrebnú prítomnosť nástrojov, potravy, kvetov. Hroby ukazujú, že egoistický pud sebazáchovy sa dá prekonať a že existujú určité putá medzi mŕtvymi a živými.