Nebožtíci sú vždy uložení v jame, buď ležiaci na chrbte alebo v skrčenej polohe.

Paleolitický ľudia nám nezanechali svoj verný obraz : vyobrazenia žien sú štylizované alebo len čiastočne načrtnuté. Pôvab týchto vyobrazení je takisto nerozlúštenou hádankou ako otázka nášho pôvodu.

Prví roľníci, prví remeselníci

Sme v neolite a príroda je takmer podobná tej, ktorú poznáme my… Je to obdobie, keď sa človek učí brúsiť kameň a pomaly začína ovládať svoje okolie. So svojimi novými nástrojmi rozoráva les a buduje dediny, je to už naozajstný roľník, ktorý chová dobytok a pestuje obilniny. Nová technika, metalurgia, ho priviedla do doby bronzu.
Do 8. tisícročia človek žil koristníckym spôsobom – lovil a zbieral. V neolite vyrába pre seba potravu, chová dobytok a obrába pôdu. Jačmeň, niekoľko druhov pšenice a iných rastlín rastie na Blízkom a Strednom Východe, v „úrodnom polmesiaci“. Sú tu aj divé ovce, kozy, bravčový a hovädzí dobytok. Vďaka chovu dobytka si ľudia zabezpečujú vždy použiteľná zásoby potravín, okrem toho im zvieratá poskytujú mlieko, kožu, vlnu a mäso. Na BV predchádza zakladanie dedín chovu dobytka a poľnohospodárstvu, v EU sa to deje často súčasne. Ale tieto tri aspekty sú tesne spojené, pastier a najmä roľník potrebujú stále sídla. Neolit je charakterizovaný aj objavením keramiky, brúsením kameňa a tkanín. Keramika umožňuje uskladňovať zásoby a ľahko uvariť tekuté potraviny. Brúsenie poskytuje možnosť používať kamene tvrdšie ako pazúrik, pretože brúsené sú odolnejšie pri úderoch.

Človek začal používať najprv prirodzené kovy, ktoré nachádzal v prírode a ďalej ich spracúval, ale to je už ENEOLIT – doba medená. .