referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomíra
Streda, 19. januára 2022
Dejiny Ruska po Ivana Hrozného
Dátum pridania: 11.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzu13
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 048
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 20.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 33m 30s
Pomalé čítanie: 50m 15s
 
Spoločnosť 9., 10. a 11. storočia

1) družina- šľachta

a) stráž
b) muž
c) bojar- najvyššie postavenie

2) slobodníci- ljudi
3) vidiecke obyvateľstvo

a) sedliak = smerď, mužíci- osobne slobodný
b) nevoľníci = rabi, cholopi- zajatec, narodený ako nevoľník, svojim zamestnaním, službou bol zbavený slobody

Ruské knieža bolo náčelníkom vojenskej družiny kniežatstva a mohlo byť kedykoľvek z tohto vyhnané.

Kresťanstvo zmenilo spoločnosť a utužilo rodinné zväzky. Zavrhovalo mnohoženstvo, popieralo rovnaké práva nemanželských detí. Zaväzovalo k dobročinnosti a k úcte k slabým, chudobným, remeselníkov. Zbavilo tak spoločnosť predsudkov.

Rozdelenie Ruska na kniežatstvá 

Po Jaroslavovej smrti dochádza k drobeniu a následne k bojom o územia i o Kyjev. Rusko je tak v 11.-13. stor. rozdelené:

1) Smolenské kniežatstvo- na území medzi Volgou, Dneprom a Dvinou. Bolo politicky dôležité a rozkvital tu obchod. Skoro všetky jeho mestá boli založené na 1 z týchto riek. Mestá: Smolensk, Možajsk, Vjazna, Torepec

2) Kyjevské kniežatstvo (Kyjevská Rus)- sa rozprestieralo na Dnepri, na úrodnej černozemi. Susedilo s Byzantskom a na juhu s kočovnými stepnými národmi. Mestá: Vyšegorod, Belgorod, Tripoli, Toržesk, Kyjev

3) Severský Novgorod a Černigovské kniežatstvo- na ľavých prítokoch Dnepru- Soža, Desna a Sejma. Severský Novgorod mal problémy s južnými susedmi- Polovcami. Mestá: Putivla, Kursk, Brjansk. Černigovské kniežatstvo bolo najväčším súperom Kyjeva a vládli tu Olgoviči. Mestá: Starodub, Ljubeč

4) Rjazaňské a Muromské dvojkniežatstvo- jeho západné hranice tvoril horný Don. Bojovali s nomádmi. Mestá: Rjazeň, Murom, Rjazaňská Perejeslav, Kolomna, Pronsk

5) Suzdalské kniežatstvo- na Volge a Oke na severe s lesmi. Mestá: Suzdal, Rostov, Poľský Jurjev, Vladimír, Jaroslav, Záleská

Nástupci Jaroslava Veľkého 

Právoplatným dedičom Jaroslava Veľkého bol jeho syn Iziaslav (1054-1073). Zvrhol ho vlastný brat Sviatoslav II. (1073-1076) a Iziaslav utiekol k nemeckému cisárovi Henrichovi IV. Vrátil sa až po bratovej smrti, ale vládol potom už len 2 roky (1076-1078).

Po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Sviatopolk. Jeho nástup nebol bezproblémový. Sporil sa so strýkami, ktorí si nárokovali na trón na základe starého práva najstaršieho z rodiny. Panovníkom sa tak stal jeden z jeho strýkov, Vsevolod (1078-1093). Jeho syn Vladimír Monomach sa vzdal vlády v prospech Sviatopolka (1093-1113).

Po jeho smrti si Kyjevčania jednomyseľné zvolili za nové knieža Vladimíra Monomacha (1113-1125). Jeho vláda bola pevná. Mal úspechy v boji proti Polovcom, Turkom, Čerkesom a iným nomádom. Pre zbytky Chazarov založil mesto Bielovjež. Dovŕšil usídlenie sa Slovanov v Suzdali. Zachovali sa jeho Poučenia pre synov.

Boj o dedičstvo

Po smrti Vladimíra Monomacha nastal boj o uvoľnený stolec. Sporil sa oň Juraj Dolgoruký (Dlhoruký), praotec Suzdalských a Moskovských kniežatstiev a Mstislav, praotec Kyjevských a Haličských kniežat. Nakoniec panoval Mstislav (1125-1132). Obe vetvy sa ale často svárili. V týchto vzájomných bojoch Kyjev upadala. Na jej úkor vzrastala moc Suzdalu a Kyjev prestala byť postupne hlavným mestom. Poslednou ranou bolo obliehanie a nakoniec vyplienenie Kyjeva Ondrejom Bogoljubským.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.